Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Animovaný

Recenzie (1 649)

plagát

Detičky (2010) 

Poetické pohladenie detskosti v rôznych formách má evokovať rôznorodé vnímanie pohľadu na svet. Dokument používa stoické snímanie na zachytávanie detských činností, stáva sa ich observačným nástrojom bez nejakej obohacujúcej reciprocity s divákom. Nijak nevedie, strieda prostredie (resp. diferenciu výchovy detí na viacerých miestach), ale nedokáže v dostatočnej miere spojiť v záujem o hĺbavejšie ponorenie sa do tematiky. Pláva po povrchu a zároveň si vyberá tak obšírnu a náročnú látku.

plagát

Láska, stalking, vražda (2024) 

Realita je mnohokrát šialenejšia než fikcia z románu. Perverzná zvrátenosť a dôsledná reaktívnosť páchateľa(ky) pripomína kult brilantne premýšľajúcej zápornej postavy. Lenže, jej slabinou je prílišná citová angažovanosť, hoci vo väčšine úkonoch bola chladnokrvná a konala premyslene. Dokument používa netflixovský šokantný twist spojený s viacerými aspektami digitálnych šifier a dekódovaní. Čiže, na jednej strane môže pôsobiť, že pýta veľkú pozornosť, aby sa následne s divákom perfídne hral, na strane druhej, by to bez všetkého toho obalu a dopĺňaniu fikčných vizuálov z rekonštrukcií nebolo skrátka ono. Myslím, že ten balans je primeraný a pútavo prezentovaný.

plagát

Hladoví po úspěchu (2023) 

Nepodceňoval by som viacúrovňovú optiku tohto filmu. Ide o ukážku fascinácie remesla až do špiku kostí. Mentálne, fyzicky aj sociálne veľmi intenzívny zážitok so širokospektrálnosťou detailných podnetov na vnímanie. Vizuálne a strihovo bohatý, s troška klišoidnosťou (v rámci normy). Výborný zápas medzi majstrom a jeho žiačkou, ktorý sa prelína ďaleko za bežnou konkurenciou v rámci hierarchie kuchyne. Keď sa jej (žiačke) po čase podarí šliapať ďalej, nastavia sa jej nové prekážky, ktoré musí prekonať v čase a priestore. A do veľkej miery jej šéfkuchár robí neustále peklo (pôsobí troška ako Nortonov Iluzionista). Príde na katarziu, ktorá je intenzívna. Nehovorím ale, že najoriginálnejšia, ale v kontraste thajskej réžie a zaujímavých podnetov na zamyslenie, vskutku magická skúsenosť na strávenie.

plagát

Gladbeck: Únos rukojmích (2022) 

Na jednej strane ide len a šikovne zostrihanú reportáž filmového strihu. Ide o známu dobovú kauzu prepadu banky s neuveriteľne hanebnými maniermi neetickosti médií, z čoho je aj po 35rokoch vnímavému divákovi nevoľno. Narozdiel od reality, neprišiel rukojemníkov zachrániť Bruce Willis, ale vidíme tu laxnosť zásahových orgánov a chladnú pragmatickosť nemeckej polície. Na strane druhej tu nezasahuje moralizujúcim voiceoverom žiadny rozprávač alebo upravený revizionistický odkaz, čo vnímam pozitívne. Celý dokument je taká mačka vo vreci, ktorá sa s napätím a otvorenou sánkou pozerá, ale tvorcovia vďačia predovšetkým za kontent a dostatok dobového materiálu, než nejakým autorským príspevkom k udalosti Gladbeck a spol.

plagát

Napoleon (2023) 

Dočasné hodnotenie (7/10). Počkám si na DC.

plagát

Sound of Freedom (2023) 

Veľmi kontroverzná téma a priebojná aura cenzúry vyvolávali v Sound of Freedom čierneho koňa medzi divákmi sledujúcich streamovacie platformi. Ide o patetickú poctu odvážnemu hrdinovi, ktorý bez presvedčivo obhájiteľnej motivácie nasadzuje vlastný život ďaleko od svojho domova, aby hájil princípy spravodlivosti a správnosti. A dotkol sa citlivých emócií. Pripomína to Nessonovskú pomstu voči mašinérii ziskuchtivých bastardov, ktorí sa nezriekajú podmaniť najbezbrannejšie články (deti) pre vlastný profit. Film využíva zaručenú schému, ktorá už v dnešnej dobe nemá taký efekt, keďže sa aj divácky vkus predsa len niekam posúva. Najviac ma dojal Caviezelov outro speech na konci počas záverečných tituliek, než hocičo vo filme samotnom.

plagát

Stopár (1986) 

The Hitcher je z tej kategórie napínavých filmov, kde reč a rozhovory nemajú adekvátne reagujúceho recipienta a hlavná postava si musí poradiť prevažne sama. Ide o klasickú prezentáciu 80tkových VHS šlágrov pre neskoré večerné hodiny. Démonický Rutger Hauer je expresionistické zlo s charizmou a v deji má dovolené porušovať medicínske štandardy, čím z neho robí nepredvídateľného kata. Na jednej strane sa mi páči disproporcia ticha a hlučnej akcie, ktorá vypĺňa to vákuum, na strane druhej, tomu chýbajú umeleckejšie efekty (ktoré by mohli Hitchera odlíšiť a spraviť z neho väčší kult poukazujúcim na spoločenskú atmosféru 80rokov) či prepracovanejší scenár, z ktorého by ste nemali pocit, že je písaný na kolene.

plagát

Invalid (2023) 

Taká dávka spontánneho dôvtipu a eskapismu sa v našich končinách len tak nevidí. Karásek je ohromne zručný režisér. Jeho vizuálne nápady a prestrihy majú ťah videoklipu, ktorý v nijakých scénach nezakolíše a nezníži vysoko nastavenú látku. Je príjemné vidieť nie tak vzdialenú dobu skorých 90tych rokov v takto zgrupenej podobizne metafor a zľahčovania. Pretože, ruku na srdce, vzal si na seba naozaj veľké bremeno a často takáto látka nedopadne v požadovane akceptovanej odozve alebo aspoň solídne pozerateľnej. Film je farbistý, tematicky mnohotvárny, má zápletky najmä v makro rovine ale aj ako celok drží pokope a má hlášky, ktoré sú proste vtipné a minimálne trefné. Asi jasný domáci víťaz roka v kategórii celovečerný film. Bravó!

plagát

Privilegium (2022) 

Typická prvoplánovosť a strohý rozpočet hororom ako Privilégium nepomáhajú. Je to presne taký ten jednoduchý recept na "ponurú, hrôzostrašnú a twistovú" zápletku z dielne Netflix. Temné filtre a podivní ľudkovia, z ktorých nič dobre nevisí, majú spĺňať účel neustálych hrozieb a nepokoja okolo hlavných postáv. Časom a vývojom zápletky ale vyústia v teatrálnosť a nudnosť. Je to taký nechcený obraz hororu, ktorý spadá ku koncu v tragikomický guláš, ktorý sa berie vážne po celú dĺžku filmu a nedokáže reflexívne pridať trošku čierneho humoru tam, kde už by sa to kvôli nedostatku nápaditosti a nulového autentického napätia aj žiadalo.

plagát

Phar Lap (1983) 

Historický reportážny športový film, ktorý ponúka mnohé melancholické aspekty. Je to o zvieratách (závodné kone), je to rodinne štylizovaný snímok, obsahuje dramatický pátos a je o emóciách. Ak by som sa orientoval podľa obliekania, trafil by som dobu, ale už už som čakal, kedy uvidím Wall Street. Skrátka, prvých pár minút, pre náhodne sledujúceho diváka vie zmiasť podoba ulíc Melbourne a Sydney s New Yorkom. Je to však taký ten citlivý film, ktorý vie, kde môže zájsť a kde už by symbolika prílišného gýču bola za hranou. Je to austrálska klasika, ktorá má ale celosvetové posolstvo o odvahe, ctižiadosti a pokore.

Ovládací panel
149. naj používateľ Slovensko
36 bodov