Arkanoid

„There is only one person in this world more disgusting than you.“ „Who?“ „Me.“ Režisér si po svojich 3-4 nudies a prvom vážnom filme o vplyve peňazí a slávy točí jeden priamo o zneužívaní. Chlapi nie sú gentlemani a chcú od žien nudes za ktoré platia. Modelka chce skončiť, no nútia ju ešte nájsť fresh talent, čo by robila prácu namiesto nej. Je to práve herečka z Goldilocks and the three Bares. Kamera zachytáva, čo vo filme treba, všetky dôležité dialógy a pózy s ňou vyzerajú dobre, atmosféru vytvárajú skromné priestory na filmovanie, široké cesty a americké autá. Herschell Gordon Lewis príbehom a témou pripomína svoj prvý, doteraz asi najkvalitnejší film (nevidel som Daughter of Sun), a tento, Scum of the Earth, je v určitom ohľade (vydieranie) hnusnejší ako ten prvý. Postavy nie sú veľmi originálne a hlboké, herci nie príliš skúsení, ale napriek tomu kvalitní. Niekedy to napráva kamera, ktorá zaberá ústa riaditeľa/manažéra ktorý je šéfom predaja nudes spolu s jeho odpornými rečami. Vo filme sa každopádne dalo ešte viac pritlačiť na dostatočnú dramatickosť. Tie najtvrdšie scény zobrazené nie sú. Príbeh sa nevyhne ani istej predvídateľnosti, ale vďaka nekompromisným a zákerným postavám sa je na čo tešiť. Jazykové okienko: be on the rocks.

Názov je fajn slovná hračka pre angličtinárov. Vraj prvý nudistický muzikál. Tommy s okuliarmi a v klobúku s kamošom spieva v obchode a narazí na atraktívnu ženu, ktorú vyrušil v kúpe časopisu Nudist’s Life (je to zároveň odkaz na rovnomenný film). Večer o tom robí vtipy vo svojej show a v prvom rade je práve tá žena. Spoznávame ďalšieho stand-up komika a aj speváka Eddyho. Herci majú svoje nepresvedčivé momenty a kamera ich sníma v rozhovoroch zboku čo je skôr chyba, ale rozoberajú zaujímavé vzťahové peripetie. Od istého momentu režisér v podstate kopíruje svoj predošlý film, Nature’s Playmates, keď jeden z hrdinov, nezoznámený s nudizmom, sa dostáva na ich miesto. Našťastie tieto scény trvajú len krátko, lebo aj tak nemajú veľa čo priniesť.  S blížiacim sa záverom sa opakujú a prinášajú to isté, čo bolo v predošlých filmoch Herschella Gordona Lewisa. Tento film mal našťastie oproti predošlým dvom aj sympatické, aj keď nie príliš rozvinuté postavy, ktoré diváka dokážu zabaviť.

Adel Ghannam má už z predošlých rokov mimo relácie odmoderované a je to vidieť na prejave. S Richardom Sulíkom v zzáname z 21.12. 2020 bol väčšinou správne konfrontačný.

Kvalitne odmoderované predstavenie zápasníkov domácej scény MMA v rozhovoroch.

Ošarpaný obraz a dvaja rozprávači, muž a žena, čo si skáču do reči pri plávaní ženy v bazéne. Ukáže sa, že rozprávačkou je tá zobrazená žena, Stacy, a rozprávačom prichádzajúci muž v obleku, Charlie, ktorý ju v bikinách vytiahne von do svojho auta na nuda udalosť. Kraťas o nudistoch svojimi rozprávačmi baví viac ako dva dlhometrážne filmy Herschella Gordona Lewisa, no na pravú zábavu je príliš krátky.

Pavol Neruda si okrem Oktagonu našiel aj ďalšiu zábavu a stvoril si svoju podcastovú reláciu, kde pozýva zaujímavých, niekedy kontroverzných hostí a vedie s nimi debatu v pohodovom duchu.

Neviem, či sa dajú správy MMA zle odmoderovať a táto relácia to tiež zvláda.

Dobrý nápad na reláciu, keďže hocikomu sa môžu veľké mestá zdať ideálnym miestom pre život, pozornosť treba venovať aj ostatným. Odmoderované fajn v priateľskej afmosfére z tém prevažne ohľadom regiónu Novohrad.

„Yes, Russ.“ Rýchly strih názvov a scénok exploitation filmov na začiatku je svižnejší ako celý režisérov predošlý film. Potom nasledujú titulky s hudbou s animákov. V detektívnej kancelárii sa manželka zmiznutého pohoršene zverí, že jej manžel bol nudista. Hľadajú ho podľa jeho tetovania Property of U.S. Navy. Rozprávačom je Diane, žena z detektívnej kancelárie. Príbeh sa bohužiaľ príliš zaoberá balením jej kufrov. Mobil zvoní ako niečo šialené vyhodení z výhybky, neprirodzeným zvukom prekvapí aj baví. Cesta do Miami je nudná s čo najnudnejšou hudbou, aká sa dá predstaviť. Vizuál nie je veľmi príťažlivý, až na americké autá. Na spomalenie filmového času treba zobraziť detaily a napätie, ako to robil Sergio Leone v C'era una volta il West, inak spomaľovanie nemá veľký význam. Zobrazovanie nudných partov, ako balenie kufrov, nanášanie make-upu natočených bez invencie nemá pre diváka veľká zmysel. Nevýrazní herci v nudných úlohách s nepríťažlivou kamerou film tiež nezachraňujú.

Videl som 100 min. verziu. Herschell Gordon Lewis po kvalitnej dráme Living Venus pokračuje režisérsku kariéru komédiou, čiernobiely obraz vymieňa za farbu a miestami spodobňuje čosi ako sexploitation grotesku s poviedkami príhod hlavného hrdinu. Film začína rozprávačom, ktorý v gala víta divákov a ponúka zaujímavý obsah. Tento rozprávač-uvádzač je nespoľahlivý smeje sa tam, kde to nie je smiešne a prídu ho odviesť zamestnanci psychiatrického ústavu. Muž vidí ostatných ľudí nahých a ide za psychiatrom, či sa s tým dá niečo robiť (poviedka končiaca pred poslednou 25minútovkou, trvajúca asi 10 minút a nie je tam psychiater). Režisér používa žltý kamerový filter pri kancelárii psychiatra, ktorý si kreslá hlúposti pri spovedaní pacientky. Pacientka je nahá, no doktor si to nevšíma. Režisér filter opúšťa vonku s fotografom nahých žien. Vracia sa ku nemu pri premietaní filmu v drive in kine, kde používa žltý filter pri premietanom filme a modrý pri záberoch, ako hlavný hrdina film pozerá. Film si tak dlho vystačí bez dialógov, že má punc Russa Meyera. Ten však efektívnejšie využíval rozprávača aj humor. Vrhy kockou označujú začiatky a konce kapitol (navzájom nesúvisiacich poviedok). Niektoré scény sú ozaj komické, ako podávanie nástrojov od kúpajúcej sa ženy. Nemé party v parku príbeh dosť zrážajú a bohviečo nie je ani zvyšok. Hlavnému hrdinovi nechávajú tvorcovia zmiznúť aj jeho foťák, ale príbehu to veľmi nepomáha. Bezdejovosť, slabá dynamika a nedostatok humoru.