Arkanoid

Hučiaca hudba. Pristávanie lietadla v roku vzniku filmu nemôže byť kultová scéna. A hneď tu máme aj akciu snímanú dynamickou kamerou – kameraman je tiež na motorke, ako mladíci, jeden s frajerkou, naháňajúci mladú ženu v suchom, opustenom poli za mestom. Frajerku má Tatsuya Fuji v úlohe kapitána gangu, ktorú zopakoval v sérii Noraneko Rock, tiež od Hasebeho. Žena omdlieva a padá. Jeden z mladíkov neváha, trhá jej blúzku a druhému hádže jej retiazku. Každý bez frajerky sa ide vystriedať, ale Hasebe v tomto roku ešte s kamerou uhne. Nechajú ju žiť, ona sa ale až do súmraku nevie pohnúť a potom ju napadne rozrezať si ruku žiletkou. Hrá k tomu smutná hudba. Hlavný hrdina Tetsuya je jej brat a s puškou na chrbáte sa dozvedá od uja jej osud. Zachraňuje neznámu ženu, ktorej hrozí to isté. Tej nedá pokoja, keď odbočí na inú cestu a nasleduje ho. On s ňou trávi čas, ale zo zvyku mu nie je do reči. Nepreferuje tancovať, ale piť. Hasebe oddáva zábery aj dynamickej hudbe a tanečnému vajbu. Hlavný hrdina ide zachrániť neracionálne správajúcu sa ženu vzhľadom na nebezpečenstvo a keďže nechce, aby ju nezabili pred ním, vzdáva sa a necháva si zobrať zbraň. Jej otec, politik, ide platiť výkupné a zapojí políciu, takže našťastie iracionalitu trochu vyváži racionalita. Filmu chýba poriadna akčná alebo dramatická scéna. V závere prichádza lov záporných hrdinov, ale veľké scény nečakajte. Obsahuje síce napätie, ale nie je využité na maximum. Postavy tiež nie sú dostatočne podkreslené. Na film sa dá pozerať kvôli Tatsuyovi Fujiovi a hlavnému hrdinovi, ale je mdlý, chýba mu viac talentu od režiséra, ktorý ho ale naplno využil v rovnakom roku vo filme Shima wa moratta.

Čiernobiely obraz. Detail na cigaru muža v obleku. Za ním sa kamera rýchlo presúva na jeho bodyguarda Hideakiho Nitaniho v úlohe menom Shirasaka, potom na ďalšieho. Tretí zobrazený muž v poradí, Joe Shishido, sa bossa pýta, čo chce. Kamera všetkých štyroch zobrazuje v napätej situácii zhora. Boss chce od neho vedieť, kde je tá žena a káže mu ju zabiť. Smutne sa vo dverách pozrie na bossa a ide. Hideaki Nitani ho kvôli jednému pokynu ruky tajne nasleduje. Pri úvodných titulkoch teda vidíme hlavného hrdinu, ako ide plniť misiu. Ide po ňu do hotela a spolu odchádzajú, ako milenci. Ona je šťastná, on neprehovorí ani slovo. Ani vtedy, keď zastaví auto na opustenom mieste mimo mesta nad riekou, strelí ju do hrude a nechá auto padnúť do rieky. Potom počúvame mladého černocha alebo miešanca tiež smutne spievať a hrať na klavíri, mladý Jirô Okazaki v úlohe Sabura ku tomu hrá na bicie, mladý Eiji (Tatsuya Fuji len ležérne hľadí do pohára usadený v barokovej sedačke pri stene. Noir je formálne precízny. Dynamiku filmu dodá sparring v boxe, kde Saburo knokautuje zajtrajšieho súťažiaceho ako jeho sparring. Saburo následne vyčíta bossovi, ktorý ho financuje, že brata donútil zabiť jeho lásku, keď o tom vedel, dá mu pred všetkými výpoveď a povie, že bude trénovať a súťažiť za iný klub. Boss vraví, že veď uvidí a v ďalšom zábere sa Saburo vráti za bratmi s rukami poškodenými presne tak, aby ich mal funkčné, no nie na box. Bratia ešte počkajú, kým Eijmu rozbijú bossovi ľudia klub a potom mu idú zabrať všetky teritóriá. Keď horkokrvný Eiji fackami a bozkami zvedie bossovu ďalšiu milenku, kamera sa presúva z obrazu vzplanutie na obraz vášeň. Hasebeho film funguje veľmi dobre aj v dramatických momentoch, akoby ho netočil rovnaký režisér, čo točil chanbara yakuza krimi a dynamické pinku filmy. Kamera tak zobrazuje postavy spôsobom, na aký jeho fanúšik nie je zvyknutý. Z nepochopiteľných dôvodov sa idú dvaja starší bratia pozrieť na opustený prístav so skoro ľudoprázdnou loďou, kde by mali oslabiť bossa. Vnútri ich ale čakajú chlapci so zbraňami a oni idú presne dole dovnútra lode, kde môžu byť najlepšie ostreľovaní. Scéna dostrieľania jedného z hrdinov o stenu hotela ukazuje, že po strelách nemala obeť žiadne stopy, v neskorších záberoch ale už áno. Záverečná streľba dnes v akčných filmoch už tiež neobstojí. Ostáva ale veľmi solídna dráma, kamera, napätie a slušné herecké výkony.

Krimi od Yasuharu Hasebeho víta napínavou krimi hudbou. Jeden z chlapov v noci na ulici dofajčí, hodí špak na zem a spolu s piatimi ďalšími v oblekoch bez kravát, v bielych košeliach, si to namieria do stráženej budovy, no stráženej nie veľmi zdatnými chlapcami bez zbraní, ktorých premôžu ručne. Vodca Tatsuja Fuji sa pýta organizátora hazardu, či vie, že je na Akiba teritoriu a či Shimori gang neťahá za povrázky. Prezrádza, že to bol Hoshino zo Seishinkai. Fakt je tak prekvapivý, že sa vodca gangu začuduje, pustia sa úvodné titulky a začne hrať rýchla, dynamická, hravá hudba. Hoshino s chlapmi prichádza za Ozawom, vodcom Akiba gangu. Šéf Seishinkai gangu vraví, že vedú vojnu s Udagawa gangom a tí si na pomoc prizvali Shimori gang, susedov gangu Akiba. Preto núti Akiba gang do spojenectva s ním. Matzuzawa, Ozawov zať, ostáva ako záruka. Vraví, že Tezuki, hraný Joea Shishidom, ktorý si odpykáva posledné dni z päťročného trestu, bude vedieť, čo robiť. Ten sa po svojej oslave v domácom prostredí stretáva v noci s Yoshizawom z iného gangu. Tezuka ruší bitku s Udagawa gangom, za čo je rešpektovaný ich anikim, Araiom. Stretáva nečakane svoju lásku Masae, hranú Meiko Kaji, ktorá je sestrou dvojky v gangu Shimori. Rozbehom príbehu a aj kameňom úrazu je nepochopiteľné počínanie Tetsua, ktorý sa nechá vydierať Seishinkai gangom, pričom je členom Akiba gangu. Príbeh je strhujúci, vieme, o čom bude a tým vytvára napäatie, chýbali mi tu ale výraznejšie momenty, aké režisér ponúkol napríklad vo svojom predošlom yakuzáckom filme Shima wa moratta. Oproti tomuto filmu režisér postúpil len neupožívaním len wakizashi mečov, ale aj katan.

Najprv tu máme výhľad na horu Fuji a potom chlap vraví mladej žene Reiko, že je už čas odhrnúť záclonu. Mladá žena, ktorá ich spolu so starcom ubytovala, mu šepká, že ona podvádza režiséra s tamtým chlapom. Sosuke je šéf divadlaRežisérovi povedia dvaja herci a dve herečky, že ho milujú, ďalšieho herca ide biť priamo na javisko, za nezapamätanie si svojich viet. Jeho hercovi treba dať obličku, tak ju zháňa od jeho brata, od iného herca a zamyslí sa aj nad Američanom, ale herec ju chce práve od neho, directora. Známemu, Američanovi plačúcemu kvôli Reiko sa smeje, že odkedy sa stala Amerika tak slabá. Ku bratovi od inej matky si ide požičať na operáciu obličiek a ten mu vraví, že otec je na smrteľnej posteli a chce ešte vidieť jeho svadbu. On ho nemá rád kvôli opusteniu svojej mamy, no súhlasí. Wakamatsu ponúka kolotoč absurdných situácií, ktorý pobaví na osudoch celkom milých postáv.

Japonské veľkomesto v noci. V úvodných scénach vidíme čašníčku, ktorá stretáva svoju asi americkú kamarátku u seba v práci. Za vedľajším stolom ale sedia yakuzáci a počujú, ako s ňou chce odísť. Počkajú si ju na úteku z práce a po pozretí jej dokladov zisťujú, že je Thajka a je v krajine načierno. Dej sa presúva do baru, čo sa má na druhý deň otvoriť poslendnýkrát. Najprv hrá dynamický rock, no ako majiteľ osamie, Wakamatsu si znova ide svoj pochmúrny jazz. Vo filme hrajú herci, ktorých využíval skôr aj neskôr. Detektív vyšetrujúci yakuzu je na nich drsný a tým sympatický. Wakamatsu ale trávi skoro väčšinu filmu v bare plnom kamarátov, keď zabŕdol do oveľa lepšej a napínavejšej mafia témy. Na prekvapenie sa tento exploitation režisér vyhýba priamemu zobrazeniu násilia, ako podrezaniu krku, vtedy s kamerou ide preč a zobrazí čin z diaľky. Akcia, ktorú Wakamatsu ponúka, je pritom len beh, čo nie je nič ohromujúce. Neskôr práveže v Singapore Sling dokázal, že vie natočiť aj kvalitné alebo aspoň zábavné prestrelky. Tento film ale svojím nekonečne ľahkým spôsobom prekonávania ťažkostí vyznieva dostratena. Pohodová atmosféra baru bola fajn, aôe nestačila mi na lepší výsledok.

Spoilery. Zachovaná verzia má problém s obrazom, kedy sa premietajú aj poškodené časti spolu s dobrým obrazom. Dievčatá majú telesnú a zabávajú sa v šatni. Traja študenti čakajú pri moste a keď jedna z nich ide okolo, jeden z nich sa jej snaží zastať cestu, no ona mu hodí čiapku do rieky a so smiechom utečie. Mladá Noriko ide na bicykli ku mladému maliarovi Hokutovi sediacemu pri rieke. Vybratá hudba pri narodeninovej oslave môže byť v istom zmysle hravá, ale vyznieva trochu detsky. Po oslove Noriko s rodičmi osamie a oni jej oznámia, že nie je ich dcéra, ale dcéra otcovej sestry, ktorá spolu s mužom zahynula kvôli bombardovaniu Hiroshimy. V tejto scéne je už lepšie zvolená hudba. Noriko je novinou sklesnutá aj v škole. Traja študenti na moste hádžu mince do čapice jedného z nich a keď ide okolo nich, jej nápadník sa jej pýta na sex s jej priateľom, chce ju zadržať, no ona ho uhryzne do ruky a vyslobodí sa. Neskôr sa na jej tele objavia modriny, no ona nechce lekársku pomoc. V novinovom stánku nájde publikáciu s fotografiami znetvorení z bombardovania Hiroshimy. Wakamatsu scénu štylizuje zvukmi bolesti trpiaciach a hudbou vyvolávajúcou psychický tlak. Noriko si myslí, že umiera. Keď stretáva trojicu študentov v meste, tentoraz prijíma ich priateľskú ponuku ísť tancovať. Preruší to len stretnutie sa s jej volejbalovým tímom, na čo ona uteká preč. Filmársky je film zvládnutý len čiastočne. Wakamatsovi tento typ vážnej témy nesedí a ide aj o jeho ranú tvorbu, kedy svoju formu ešte nevedel úplne vyšperkovať. Hudba ale poväčšine scénam sedí. Zamrzia slabší herci, ktorí sa síce snažia, no podobné úlohy si pýtajú trochu viac aj po hereckej, aj po príbehovej stránke, kde to bolo síce príbehovo celkom dynamické, no žiadna scéna so mnou nerezonovala natoľko, aby som ju označil za svoju obľúbenú.

Wakamatsu víta gongom zvonov. Počas úvodných titulkov počujeme pravidelné vzdychy, ktoré pripomínajú svojou dynamikou pílenie dreva ručnou pílkou. Scenár má na svedomí Masao Adachi pod pseudonymom Izuru Deguchi. V čiernobielom filme najprv vidíme ordináciu, nástroje, vyložené ženské chodidlo, potom ženu a napokon doktora. Má s ňou pomer, ale nie v ordinácii a na jej žiadosť jej zabraňuje otehotnieť s jej manželom. V piatej minúte pri sexuálnych scénach tejto ženy prechádza Wakamatsu z čiernobieleho na modrobiely obraz. Kamerou zaberá buď ich tváre, alebo len pohybujúcu sa časť hlavy milenca Kena Yoshizawu v úlohe Minaa, čo je hore a okolité prostredie kuchyne. On hovorí, že je to ako zdieľanie jedného tela a že ju miluje. Potom Wakamatsu začne prelínať ich obraz s inými a stáva sa z toho zbytočný mišmaš. Po sexe si dáva v kúpeľni cigu a zamýšľa nad tým, na čo ľudia myslia, keď majú sex. Pracuje pre školské noviny a sám ich behom roznáša – odtiaľ sú vzdychy z úvodných titulkov. Odprevádza milenku Yumiko ku jej sestre Iory, ktorá bola u gynekológa. Tá sa nad ním zamyslí, že je možno to, čo hľadajú. Jej muž ho spovedá a zhodnú sa na tom, že práca nemusí človeka baviť a ide o peniaze. Po Minaovom odchode sa pýta Yumiko, či je to jej boyfirend a zhodnotí, že to nie je nič vážne. Pri masturbácii od svojej ženy sa jej pýta, či spolu spali. Ona sa potom pýta sestry, či mali sex, tá vraví, že nemali spolu sex. V mysli sex vníma ako spojenie tela a duše a myslí si, že sa s Minaom ľúbia. Iorin manžel nezažíva erekciu ani pri orálnom sexe, preto navrhuje, že na insemináciu by mali použiť umelé oplodnenie alebo niekoho, kto bude mať s Iori sex. Scény mladých, kde je divák opájaný hudbou, neponúkajú dostanočnú obrazovú výplň, ktorá by tešila divákovo oko. Vo filme máme klasické Wakamatsuove zamýšľanie sa nad sexom, ktoré ale trochu splýva s jeho ďalšími filmami, keďže túto tému využil snáď na maximum. Formálne nie som fanúšikom koláže, ktorá ma nebavila ani tu. Smrť v závere vyznieva čisto béčkovo. Pre mňa podpriemerný Wakamatsuov film.

„If you give drinks nobody orders, you will lose a lot of customers.“ Spoilery. Film od Toei production víta dynamickou hudbou. V hlavnej úlohe Ken Takakura s cigaretou, v obleku a s klobúkom a slnečnými okuliarmi vytvára dojem človeka, s ktorým sa neradno zahrávať. Netrpezlivo pozerá na hodiny na veži. Dej sa odohráva v Hong Kongu. V prístave možno vidieť aj asi tradičnú čínsku  plachetnicu s hnedými plachtami. Nastupuje do pripravenej limuzíny, kde podľa dohody troma strelami zastrelí sediaceho gangstra. Všíma si ale športiak s chlapmi, ktorí sa pri nich zastavili, a káže šoférovi ho sledovať. Poteší tak prehliadka japonského mesta. Ide do svojho bytu a nájde tam mŕtvu prostitútku a políciu na ceste. Náhodne vyhráva ceny v hádzaní mincou do kruhu, no nádoby sú plné drog. Kvôli žltému kvetu ho osloví žena, čo chce jeho ceny. On sa ide ubytovať v lacnom hoteli, kde získava na svoju stranu zahraničnú čašníčku, ktorá súcití s chorou prostitútkou. Drogová kupliarku ide využiť pre jej chlapov, ktorých ide použiť na pátranie po vyriešení jeho situácie. Z novín sa dozvedá, že ním zabitý nebol gangster, ale disciplinary officer. Od kupliarky chce stetnutie s jej šéfom a uzavrie s ním dohodu. Ona ale má vlastné plány a v nich zradu šéfa. Dej sa presúva aj do Yokohamy, kde sa pozornosti dočká veselá prostitútka Mari. Pristúpi k nej hlavný hrdina Nanjo, zoberie ju do hotela a povie jej, že jej nepoloží otázku, pri ktorej by sa na seba musela pozerať do zrkadla. Ona mu povie, že si nemyslí, že je policajt, lebo vyzerá štýlovo. Po jeho otázkach je ale nedostupná, tak jej prikladá k hlave revolver. Odpovedá mu ale hravo a chce jeho ochranu. Nasmeruje ho skutočne za svojím najvyšším bossom. Ten rieši situácie s chladnou hlavou a vie, čo má zmysel a čo nie, o čom sa presvedčí aj jeho podriadený. Deodato musel vstať zo stoličky, keď pri hneve a násilí hlavného hrdinu na starú hotelierku začala hrať smutná romatická hudba. Rozhovor s krupiérom je na báze profesionality. Bitka so šéfom kupliarky je fajn, aj jeho porátanie sa so zradou. Hlavný hrdina je sledovaný disciplinárnym úradníkom, ktorý uznáva svoju prehru v byte tuberáčky, ktorá sa dusí krvou, ktorú jej peroálne vyberá hlavný hrdina. Uličky možno Macaa tak vidíme vo svojej špinavosti. Finále je veľké, aj na nože. Zápletku vraha na úteku obvineného z vraždy už Ishii riešil, teraz má ale kvalitnejšieho herca v hlavnej úlohe, uveriteľnú a napínavú akciu, viacero kamier a záporným postavám dáva oveľa väčší priestor ako minule – vidíme ich zabíjať nevinných, čo sú jasné plusy filmu, ktoré vytvárajú výraznejšiu formu a viac napätia. Ken Takakura v hlavnej úlohe film neuveriteľne tiahne, jeho scény sú výrazné spolovice ním a spolovice svojou štylizáciou, ktorú umne práve v tomto filme ovládol Ishii a dodal im punc kultu. Teruo Ishii to vo svojej rannej tvorbe konečne dokázal, presvedčil ma, že jeho filmy sú seriózna a kultová zábava. „do anything you want but don’t deceive anyone.“

Napínavé bicie sa snúbia s temnou hudbou. Popri úvodných titulkoch je nám predstavené väzenie v netradičných scénach – väzni sa rituálne bijú doskou, lejú na seba polievku, tancujú, tlieskajú. Zabíjajú bývalého detektíva nalepením olejového papiera na jeho tvár. Prichádza väzeň, mladý drzáň, ktorý a zmocňuje bossa. Zachraňuje ho múdry starý muž. Pribeh sa odohráva v dobe samurajov. Kasuke, ktorý chcel zabiť mladého a jeho záchranca sú prepustení. Kasukeho vítajú chlapi aj boss jeho organizácie, starý Smoke Tomizo, lupič trezorov, najprv nemá nikoho, no potom za ním prichádza jeho známy policajt, ktorý by ho rád prichytil pri lúpeži. On ale vraví, že už ide sekať dobrotu. Plačúcemu chlapcovi, čo spadol z chodúľov, ukazuje na nich trik, ale kamera nezaberá ani len jeho nohy. Vďaka tomu ale unikne nič netušiacemu policajtovi. Mladý drzáň je prepustený z väzenia a zachránený pred bývalým kolegom, samurajom Kamyiom práve znova Tomizom. Ten mu navrhuje lúpež šogúnovho trezora, lebo sa o to nikto doteraz nepokúsil. Aj cez počiatočný nesúhlas a skoro zamordovanie jedného druhým nakoniec súhlasí. Mladý Hanji násilím presviedča jednu z gejší, aby ich do paláca pustila a Tomizo vyhráva spiatočnú cestu z paláca v kockách. The Italian Job ani Ocean’s Thirteen síce nevidíme, no riskantné a premyslené prevedenie lúpeže sa cení, navyše, ak do nej vstúpi ženský záujem, cudzí gang a polícia, čo o veci vedia. Napriek výbornej lúpeži v nej chýba ešte viac napätia a akcie nadoraz, ktorá by skutočne siahla na dno fyzických a psychických možností postáv.

Videl som 87 min. verziu. Toei uvádza s výbuchom sopky. Potom sa presúvame na mapu. Teruo Ishii konečne vo farbe. Mladý rybár vyloví z vody krabicu, čo patrí yakuze. Tí si ho nájdu hneď po vylodení na pobreží. Snažia sa pozlotky, no on sa schopne bráni a šéf im zakáže za denného svetla strieľať. Tak s ním chcú uzavrieť dohodu za peniaze. On ale príliš nalieha a chce sa do krabice pozrieť. Opijú ho s uspávadlom, a naložia do rozbehnutého člna. Dynamická kamera pri jazde člnom poteší. Zachraňuje ho 40-50ročný policajt na väčšom člne. Zobudí sa u neho a ten chce od neho splátku. Mladý drzáň mu vyjedá ryžu a spolu idú k domu, kde ho držali. Tam starší vidí, že mladý úplne neklame a zaujíma ho nedopovedaný príbeh ešte viac. Spolu sa priateľsky pobijú. Starší ho navedie ísť do kabaretu, kde vykrúca ruku mafiánovi násilnému voči ženám. Mafiáni sa ostreľujú na lodiach, potom jedna partia príde do baru a tam mladý yakuzák preberie bicie a ide nadoraz. Táto scéna je len na okrasu, nemá pokračovanie. Hlavný hrdina sa dostáva z baru za pomoci ženy, ktorú zachránil a ide pozrieť do kabuki divadla, kde hrá majiteľ bungalova, v ktorom ho mafiáni opili. Stretáva ho však v jeho smrti a považujú ho za vraha. Deus ex machina ho zachraňuje práve starý policajt, ktorý ho zachránil už na lodi a prevedie ho cez svojich kolegov bez obvinenia z vraždy. Tieto záchrany jedného druhým a ich neuveriteľné šťastie vyhýbaniu sa guľkám proti presile zločincov robia film málo reálnym. Prestrelky sú ale reálnejšie ako v predošlom filme a je ich o pár minút viac. Stále ale chýbajú áčkové scény.