Arkanoid

Najprv veselá strunová hudba, potom romatická zádumčivosť. Čiernobiely film. Japonskí väzni prichádzajú do najsvernejšej japonskej väznice. Herci a ich tváre sú vybraní znamenite, skoro pri každom sa dá povedať, že ide o lumpa. Herecky im samozrejme kraľuje Ken Takakura ako Shinichi Tachibana, člen yakuzy alebo niečoho podobného, ktorý riaditeľovi väznice vraví, že neznáša podlosť. Sledujeme jeho detstvo, kedy sa ovdovená matka musela vydať za alkoholika, ktorý jeho a jeho sestru nikdy nemal rád, až to vyvrcholilo fyzickým stretom ich oboch, kedy ho Tachibana násilím kŕmil ryžou. Ako začiatočník v yakuze prišiel sám ku celému gangu zabiť bossa katanou. V súčasnosti ho pozorujeme skoro v depresii, keď nemôže prísť za smrteľne chorou matkou a počúvame list jeho sestry, v ktorom mu odpúšťa. Jeho úhlavný nepriateľ a jeho poskoci ho chcú presvedčiť na útek, no nedarí sa im. Jeho mama je ale chorá a oficiálne sa za ňou asi nedostane. Vyčíta im jedine zabitie starého väzňa, ktorý chce utiecť s nimi. Ten ho zachraňuje zmarením úteku a priznaním identity muža, ktorý zabil osem chlapov. Vyhráža sa nožom hlave úteku, aby ochránil svojho dobrodinca. Táto scéna je desivá. Tachibana je ale zavlečený do úteku, keď sa Gonda, najväčšie hovädo, prevráti a sú spútaní, dozorcovia začnú strieľať a Gonda napriek Tachibanovmu varovaniu jedného zabije. Tachibana s ním s nevôľou uteká. Neskôr Gonda zraní ženu Tachibanovho právnika, čo vyvolá bitku. Útek je rutinný, až na scénu, kedy nesúrodí hrdinovia naskočia na banský vozík, aby ušli prenasledovateľom. Film dopláca hlavne na rok svojho natočenia, kedy nebolo dostupných toľko možností akcie a kamery, ktoré film nutne potreboval lepšie. Príbeh je celkom prostý, ale má veľa výrazných scén, o ktorých sa dá ale polemizovať, či v nich postavy nekonajú naivne a prílíš srdečne. Ishii s Takakurom boli lepší v Narazumono.

„R, watch carefully. That man in white is you. And the other man, though nearing retirement, is young the woman. Look closely.“ Oshima začína film zverejnením nejakého dotazníku, kde za 76% Japoncov vyjadrilo za nezrušenie trestu smrti. Opäť čiernobiely film. Vecné preberanie rozprávača, kde vo väzení sa nachádza popravisko, trochu nudí, najmä vďaka suchým faktom bez rozprávaných príhod alebo humoru. Kei Sato ako vrchný dozorca vyzerá neobyčajne spokojne. Rokko Toura hrá starostlivého väzenského doktora. Hneď v úvode zobrazená prvá poprava je nezvyčajná. Obesenému totiž stále bije srdce. Paniku doktora a dozorcov umocňuje dynamická kamera, čo sa okolo nich točí. Podarí sa mu otvoriť oči. Rozpoznáva dozorcov, ale na otázky o sebe a o svojom čine neodpovedá, teda ho vyhlásia za nesvojprávneho. Aby si ale spomenul, jeden z dozorcov – Education Chef a doktor mu jeho čin do detailov hrajú a vznikajú tak postavy hrané postavami a vysvetlenia tých najprimitívnejších pojmov. Väzenský kaplán neverí, že sa do popraveného tela vrátila duša, ktorá z neho v čase popravy odišla. Fumio Watanabe v roli Education Chefa hrá až groteskne, vynikne aj Masao Adachi v úlohe agresívneho Security šéfa. Po prvej hodine si popravený aj niekoľkí ďalší zamestnanci väznice začnú predstavovať rovnakú vec – telo zabitej na popravisku, ktorá neskôr ožíva a vydáva sa za sestru popravného, ktorú nikdy nemal. Čo ale bráni plnému hodnoteniu je to, že postavy samé niekoho hrajú, a tak sa nedá plne vychutnať ich charakter, keďže ho nepoznáme.

Žáner pornografický je omyl databázy. Hudba sa prejavuje až pri zobrazení názvu filmu. Čiernobiely obraz. Mladá žena sa stavia do cesty proti zafarbeniu graffitov. Keď jej prejdú farbou cez ruku, rýchlo sa strihne a kamera má dynamickejší ráz. Občas sa pustí hudba na zdôraznenie jej činov. Deje sa jej viac podivných náhod, kedy s ňou davy ľudí nekomunikujú. Zastaví sa v skupinke, kde ľudia krúžia okolo kriedového obrazu na zemi a Kei Sato naň nadšene čumí. Nymfomanka, čo ho sprevádza, je oveľa uveriteľnejšou postavou, ako on. Vraví, že tam je preto, aby sa vpratal do tvaru. Potom ležia v a pri tvare človeka v suchej zemi obďaleč mesta a práve tam ide yakuza kopať svoje ukryté zbrane. Kei Sato sa ale o ne zbytočne veľa zaujíma a tak ich gangstri zajmú a neskôr donesú do veľkej miestnosti, kde je ich s ostatnými asi okolo 10 zajatcov, skoro všetci nespútaní a nezranení, až to nedáva žiadnu logiku, rovnako ako reči týchto postáv. Ak divák videl Seppuku alebo Onibabu, tak jeho výkon v tomto filme tie výkony v spomínaných filmoch neprekoná. Zato výkon Rokka Touru, takisto Oshimovho dvorného herca, je výborný. Jeho roztrasená čeľusť, prejav nervozity z veľkosti a riskantnosti ambície jeho hrdinu spôsobuje nekľud. Nejaký chlap bodá gangstrov nožom a nemáme pritom žiaden zvuk. Schodnejšie zábery prichádzajú vtedy, keď sú zajatci vedení do úkrytu kriminálnikov obklopeného stromami a prírodou, netrvajú ale dlho. Oshima tu atraktívnym filmovým témam nevenoval ich atraktivitu a namiesto toho dával priestor dvom jedincom s posunutými hranicami v určitých oblastiach, ktorých ťažko stretnúť bežne v spoločnosti. Potešila prestrelka v závere, kedy zo skupinky nebezpečných anarchistov pomaly, ale isto ubúdalo.

Videl som 118 min. verziu. Spoilery. Pred začatím filmu vysvetľuje režisér Oshima pojem ninjutsu. Pred filmom sa spievajú nie veľmi chytľavé pesničky. Najprv vidíme nejakého šermiara (highway killera) zabíjať všetkých samorajov, čo sa mu postavia do cesty a potom sa dozvedáme rok príbehu. 1561. Sagakami Shuzen zabil svojho pána Yukiho Mitshuahru kvôli moci. Posiela svoju sestru Hotarubi zabiť šermiara, čo mu zabíja samurajov pod hradom. Tá ho nájde, odsekne mu ruku, no zachraňuje ho ninja Kagemaru, ktorý ako odplatu odsekne ruku jej. Je zachránená svojimi ľuďmi. Kagemaru donesie raneného do obydlia gangu, ktorý ide presvedčiť na dobytie hradu a využiť raneného Yukiho Jutara, syna bývalého pána hradu ako zámienku. Kagemaru ľsťou necháva vyhrať Jutarových banditov nad Shuzenom, Shuzenovi pomáha utiecť z hradu a posiela za ním Jutara a sedliakom dovolí dobyť hrad. Následne zmizne. Statická animácia v seriáli Kenpu denki Berserk bola atmosférická a premyslená, tu je príliš jednoduchá. Shuzen sa so sestrou skrýva v lese, kým neuvidí navlas jemu rovnakého Agechiho Mitsuhideho, vazala z Oda. Zabije ho a vydáva sa za neho.  Po predstieraní falošnej identity sa v súkromných komnatách patriacim vazalovi dozvedá, že Agechi mal shadow bojovníka, čo zomrel namiesto neho a má 10 jemu verných ninjov. Zo situácie samozrejme nie je nadšený. Oda Nobugawa začal obliehanie hradu. Jutaro sa stretáva s Akemi, ktorá po ňom pátrala po jeho prenasledovaní Shuzena. Stretávajú Onikichiho, ktorý beží rýchlejšie ako kôň. Následne Shuzena s vojskom. Ten nachystá strelcov, ale Jutara a Onikichiho zastrelia bashakutai muži a okradnú Shuzena o zbrane. Obaja vstanú z mŕtvych. Toto je spoiler na asi prvých 20 minút. Dej ponúkne aj flashback, kde objasní Kagemarov klan. Začína to chlapcom Kosukem. Atmosfére tu pomáhajú len dabéri a tempu strih. Dej sa príliš komplikuje neustálymi novými postavami. Realizmus komplikujú schopnosti ninjov, napríklad kamuflovať práve odseknutú hlavu a rozprávať bez nej, alebo sa zosemnásobniť, čím kazia napätie, lebo stať sa môže asi všetko. Príbeh má svoje pútavé momenty podporené hudbou, ale nedá sa oceniť akcia, ktorá musí byť rozpohybovaná, inak vyznieva dostratena.

Dvaja policajti tridsiatnici sa 2 hodiny pred koncom nočnej pokúsia zbaliť ženy. Prichádza do toho ale trestný čin, ktorý im prekazí plány. Ústredná dvojica dostáva kontakt na podozrivého od informátora a stretávajú sa s ním priamo v reštaurácii, kde si on pred zrakmi desiatok svedkov necháda zaplatiť a ukáže na stôl, kde podozrivý sedí. Ten na sebe zasa nedá znať prítomnosť policajtov, dokedy oni neprídu k jeho stolu. Skončí sa to prenasledovaním, kde hrá romantická hudba. Toto ale nie je Cannibal Holocaust, kde by sa tento oxymoron ujal. Dialógy policajtov medzi sebou sú, ako to už asi spravidla v ázijských filmoch býva, vtipné. Keď si divák myslí, že ide o klasickú cop comedy buddy movie amerického štýlu, príbeh prekvapí svojou zápletkou, kedy ústredná dvojica unáša asistentku hlavného podozrivého z objednania vraždy, aby ho tým donútila vyložiť karty. Hudba sa už od týchto scén konečne podobá krimi. Akcia sa mení aj na Kobru 11, dokonca tu máme aj napätie o život hlavných hrdinov, krvácanie po bodnutí. Ich kolegovia sa ale chovajú veľmi zbabelo a nechcú sa dostať do problémov so šéfmi ani vtedy, ak je ohrozený život ich kolegov. Tu realizmus zasa ustupuje komédii. Hasebe tu v hlavnej úlohe využíva herca, ktorého obsadil tiež do hlavnej úlohy vo filme Kawajyan hankou zoku. Ako zábavné buddy movie béčko film funguje, ale príbeh veľmi pomáha kladným postavám a robí ho nereálnym.

Mladý motorkár Shinji ovoniava kvety v kvetinárstve. Hrá do toho pohodová hudba a úvodné titulky sa zobrazujú pri jeho jazde, strihanej detaialom na bielu ružu, ktorú si z kvetinárstva odniesol. Tú zastokne mladej predavačke v potravinách do jej pracovného úboru a dá jej mincu za svoj nákup – jediný citrón. Nepadne ani slovo. Vďaka Shinjiho vlasom a tanečným kreáciám si vieme všimnúť inšpiráciu Travoltovými tanečnými filmami. Shinji sa zaplieta do riešenia situácie pomsty ženského gangu žiletkami, ktorú chcela vyriešiť zadaná Megu. Tá po krátkom tanci so Shinjim odmieta návrhy svojho frajera Sha. Shinjiho ale čaká ženský gang aj s piatimi chlapmi v garážach a tak máme o bitky postarané. Jeden z útočníkov je aj brat predavačky, ktorej Shinji nechá ďalšiu bielu ružu. Na Shinjiho vibe neskôr reaguje Megu, no ten sa jej preje, keďže sa s ňou cíti povrchne. S predavačkou zasa rieši potrat dieťaťa, ktoré nie je jeho. Syna vdovy majiteľa opravy áut, kde pracuje, zasa učí jazdiť na motorke. Jeho problémy sa kvôli nedorozumeniam čiastočne prepletú a vyústia v niekoľko tragédií. Hasebe natočil opäť film pre mladých a celkom slušne. Dej je pútavý, občas napínavý, kamera vie byť aj dynamická a ani chvíľu sa nenudíte. Chýbala mi ale nejaká výraznejšia scéna.

Toei. Rytmické, ale nenáhlivé bubny vítajú diváka pri úvodných titulkoch. Kamera pozerá na nejaký prístrešok v lese a rozhýbe sa v jaskyni so zábavno-duchovno-parodickou hudbou. Traja Japonci na džípe idú pozrieť do pralesa. Najprv sa zastavia nad jazerom, kde ostražitejší dvaja zbadajú 2 nahé miestne ženy. Ich peeping sa končí ale fiaskom. Kamera ale im vzrušujúce obrazy spomaľuje. Neskôr pri jazde džípom narazia do malej svätyne a rozbijú ju. To sa nepáči psovi, ktorý sa im postaví do cesty a nechce ustúpiť. Nešťastnou náhodou ho zrazia. Dej sa od tohto bodu posunie o 6 mesiacov. Kano, jeden z objaviteľov uránu, čo zrazili psa, sa žení s mladou ženou z dediny. Malý brat jej kamarátky Kaori je majiteľ zrazeného psa. Ten odpinke misku s vodou, z ktorej má ženích piť. Film na úvod neobsahuje výrazné scény, ale prebúdza zvedavosť. Asi v 16. minúte odpadne Nishioka, ktorý šoféroval auto, čo zrazilo psa. Neskôr padá z mrakodrapu. Yasei, ďalší Kanov kamarát, je roztrhaný psami. Kano má nočné mory a jeho žena Reiko mu dá svoj náhrdelník, v ktorom je ochranné kúzlo. Kano sa dá do poriadku, no na Reiko padá kliatba, až nakoniec umiera. Kano v zlosti rozbije psiu svätyňu. Udobrí sa ale s Kaori a jej bratom, keď ju zachraňuje pred násilnými motorkármi. Dej je stále dynamický, zápletka je dostatočne zaujímavá, ale stále postavená na fantasy základe, čo znižuje napätie. Môže sa stať skutočne čokoľvek. Hriešnici aj nevinní ľudia sa stávajú obeťami kliatby, paranoje a absurdných náhod, ktoré vyznievajú fatalisticky. Z formy poteší vytvorenie tmy pri inak normálne osvetlenej scéne, čo vyzerá ako hra s napätím, teda minimálne s divákovou zvedavosťou. Filmu chýba zásadná, skvelo natočená, napínavá scéna. Záverečná bitka hlavného hrdinu s posadnutou Mako je už pod úrovňou zábavného béčka a tak kvalitu filmu pre mňa znižuje.

Animátori vytvárajú dojem, že boli na drogách, všetko rastlinné sa hýbe, húsenica sa rozpadáva a znova spája, všetko má určitú ľudskú úlohu či správanie. Preto je to z fantasy stránky zaujímavé, aj keď dejovo skoro prázdne a predvídateľné.

Možno väznica. Niekto kričí: Sasori. Hlavná hrdinka je najskôr zatknutá policajtami, no podarí sa jej ujsť z ich auta. Skrýva ju bývalý protestujúci Kudo, ktorého zmrzačil jej prenasledovateľ. Kudovi po opätovnom mučení policajtami ohľadom Sasori prestáva dobre fungovať mozog a navedie ich do jej úkrytu. Odtiaľ sa im ale podarí ujsť. Zabíjajú ženu hlavného záporného hrdinu, Kudo dokonca rozopína Sasori bundu a ona je napriek svojej brutalite submisívna. Myslí pri tom ale na krv alebo na japonskú roztekávajúcu sa vlajku. Aspoň to tie obrazy popri ich jej hlavou zobrazenom sexe evokujú. Hasebeho film pokračuje vo formálnej stránke Itoovej trilógie. Do posledného dielu natlačená romantika nefunguje najlepšie, našťastie jej nie je venovaného veľa priestoru. Väzenie znova poteší, odvtedy si film drží vyššiu kvalitu. Kvôli romantike alebo už obohranému príbehu trochu premárnená šanca, ale divákov série uspokojí.

Toei a šokujúca, hypnotická znelka na začiatku. Pozeráme sa očami strojvedúceho metra/vlaku v tuneli. Do tohto máme koláž tvárí uväznených žien. V metre sedí hlavná hrdinka. Pristúpia ku nej dvaja muži, asi policajti, jednému rovno poreže krk, ďalší má tú smolu, že jej dá putá na jednu ruku, sebe na druhú a ona mu tú jeho postupne odsekne a beží s odseknutou rukou. Záber na západ slnka a súmrak výborný. V ďalšej scéne vidíme ženu, mať pasívny sex s aktívnym partnerom. Leží ako doska, a očami nezaujato sleduje jaštericu na strope. Strihač zábery pritom rýchlo strihá. Po jeho vyvrcholení sa prihovára bratovi a vraví, že mal už dosť. Chlapom sa ukazuje na verejnosti za peniaze a predáva sa na cintoríne. Tam ju po odchode zákazníka prekvapí hlavná hrdinka, snažiaca sa prerezať putá o pomník. Vrcholom rýchleho strihu je videoklipová scéna párty v bare, kedy strih spolu so svetlami preskakuje od jedného časového momentu ku druhému tak, že niektoré momenty vynecháva, ale vzhľadom na dokonale pasujúcemu strihu vyzerajú tieto scény na seba dokonale napojené. Farebnosť, tiene, uhly kamery, strih, napínavý scenár a presné herecké výkony vytvárajú zábavnú dynamiku.