Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Animovaný
  • Komédia
  • Krimi
  • Akčný

Obľúbené seriály (10)

Gomora

Gomora (2014)

Seriál pripomína divoký živel, ktorý zmetie všetko, čo sa mu postaví do cesty. Budí dojem autentickosti hlavne v zobrazovaní scén bez štylizovaného násilia, len s reálnou surovosťou. So všetkým, čo k tomu patrí, gýčom, špinavými uličkami aj organizáciou. Mafia na každom kroku, ku ktorej vzhliadajú deti už od mala. Postavy sa nesnažia získať divákove sympatie, sú zobrazené len z hľadiska rozprávania deja - plynulosti, znázornenie ich povahových čŕt, rozhodnutí a interakcie s inými postavami. Neviete, kto to schytá, ale viete, že niekto si to isto odnesie, či lepšie povedané, odnesú ho vo vreci na odpadky. Epizódy nepoľavujú v intenzite dusnej atmosféry, čo sa dá krájať, ani v zbesilých, zbrklých akciách. Natočené profesionálmi z toho robí lahôdku, ktorá Vás nakopne na celý deň.

Sopranovci

Sopranovci (1999)

Istý užívateľ spomínal, že sa dostáva stále hlbšie do rodiny Sopranovcov, ktorá mu postupom času nie je až taká cudzia. Pre mňa to platí snáď pre všetky postavy, ktoré hýbu dejom a aj niektoré vedľajšie. Štandardný seriál o mafii sa zaoberá zločinom a nezhodou bossov kvôli obchodu, v The Sopranos ide o zobrazenie túžob, psychického stavu a nezhôd vyvolaných povahou postáv, len tak akokeby mimochodom dosadených do prostredia podsvetia. Obchody, postupné rozširovanie moci, či zobrazenie denného chleba postáv nie sú dôležité, focus je zameraný na narušenia psychického stavu postáv alebo udalosti, ktoré to vyvolali. Finálne verdikty nad postavami nepredchádzajú starostlivo naplánované akcie, ale vtipné zhody okolností, pri ktorých sa divák vie zasmiať prirodzeným dialógom. Rozhovory postáv bývajú často okorenené popkultúrnymi odkazmi a priamou debatou aj o obľúbených filmoch postáv, čím svoju faunu tvorcovia podkresľujú a vytvárajú ešte reálnejší obraz existencie svojich hrdinov. Kto je kto v spoločenskom rebríčku je divákovi predložené vtedy, keď sa má dozvedieť o vnútorných potrebách niektorej z postáv, čiže v pravý čas, aby mu táto informácia mohla prísť zaujímavá a užitočná. Zrada sa nezisťuje búrlivým priamym odhalením, je našepkávaná v desivých snoch spôsobených tráviacimi problémami a necháva diváka rozlúštiť kód surrealizmu. Scenáristi nikoho nenechajú pochybovať, kto je hlavná postava – dávajú jej prevahu vo väčšine epizód série. Až po objasnené vzťahov s ňou môžu mať ostatné postavy vlastné dejové línie. Seriálový unikát, na ktorý sa nezabúda. Dosť bolo rečí, choďte si vychutnať pohľad na Tonyho užívajúceho si kačice v bazéne. Musím dodať, že kto seriál nepozerá v originále, akoby ho ani nevidel, lebo sa oberá o italoamerický slang, originálnu dikciu Jamesa Gandolfiniho, Tonyho Sirica či hlas Stevea Buscemiho, ktoré nemajú obdoby. S odstupom času vnímam The Sopranos ako asi najlepšie stvárnenie témy boja otcovskej úlohy a líderstva v práci aj v rodine s krízou stredného veku a hľadaním vlastnej identity.

Romanzo criminale - La serie

Romanzo criminale - La serie (2008)

Viac ako Sollimov tréning pred Gomorrou. V seriáloch sa často nachádza nejaký nováčik, ktorý diváka prevedie prostredím a spoznáva ho vtedy, keď stúpa na nejakom, možno kariérnom, rebríčku. Tu je výhodou, že takýmto nováčikom je celá skupina ôsmich malých rýb vo svete zločinu, ktoré si úspešne odhryzli veľké sústo a mieria do výšin s cieľom ovládnuť podsvetie Ríma. Kto by nechcel byť v spoločnosti nekompromisného vodcu Libaneseho, hedonistu Dandiho, či rozumného chladnokrvného Icea hľadaných spravodlivým detektívom? V každej epizóde sa riešia osobné problémy ľudí a ich emócie, s ktorými sa asi každý stretol, ako honba za úspechom, rivalita, láska a nádej v lepšie zajtrajšky, ktoré sa umocňujú v posledných minútach epizód. Identifikácia s postavami je preto výborná a rovnako aj fandenie im, bez ohľadu na stranu zákona.

Policajný odznak

Policajný odznak (2002)

Klasicky drsný policajt známy z osemdesiatych či deväťdesiatych rokov slúžil ako čiastočná predloha hlavnej postavy Vica Mackeyho, ktorý však zákon obchádza viac, než ktorýkoľvek drsný macho béčkových akčných filmov a ponúka našťastie aj dramatickú rovinu, ambivalenciu a výčitky. Okrem hlavného hrdinu tu nájdeme aj ďalšie skvostne napísané postavy a ich pevné ukotvenie v realite. V mojich očiach hlavnú postavu prekonáva jeho pravá ruka Shane v perfektnom podaní Waltona Gogginsa, ktorý má ako postava väčšie emocionálne a charakterové rozpätie ako hlavný hrdina. Je náladovejší, drsnejší a zároveň v citlivých scénach jemnejší, šialenejší, búrlivejší, vie do problémov dostať celý tím, ale v kríze neuhne a vie ju riešiť a množstvo scén s ním je kultových (bromance s Vicom, jeho vzťahy so ženami či interakcie s Tavonom, tiež skvelou postavou), pritom pre jeho základný povahový obrys ako rasistického rednecka mu je ťažko fandiť, no jeho herec už tento problém hravo zvládne. Je to dvojka nielen ako pravá ruka, ale aj významu pre seriál. Pre mňa je to aj druhá najkomplexnejšia postava po Tonym Sopranovi. Ostatní dvaja z tímu (Lem a Ronnie) si diváka získavajú neskôr, no stávajú sa po prvých dvoch najdôležitejšími postavami seriálu, ktoré ku uvedenje dvojici skvelo kontrastujú. Spočiatku je zaujímavý napríklad aj Dutch z oddelenia vrážd, ktorý neortodoxnými metódami a hlavne vcítením sa do sériových vrahov môže pripomínať Willa Grahama, no ten je len jeden a Dutch sa po zhodnotení aj neskorších epizód k nemu nepribližuje. Seriál má aj ďalšie postavy, ktoré potešia, no nerozvíja ich tak, ako členov Strike Teamu. Porovnanie s The Wire (do epizódy S02E12 The Wire): The Shield sa zameriava viac na súkromný život policajtov ako The Wire, pričom prime time ostáva v oboch seriáloch na pracovný život, pričom v The Shield nie sú pracovné postupy také komplikované ako v The Wire a zločin tam nie je zobrazený tak do detailov. The Shield ale vďaka väčšiemu zameraniu sa na súkromie postáv ich neukazuje len ako kolegov, ale aj viac ako partnerov, členov rodín, nezabúda na ich problémy a ambície, tieto veci sú však v The Wire riešené len málo a u menej postáv ako v The Shield. McNulty je v prvej sérii spúšťačom udalostí, v druhej sa už nejaví ako hlavná postava na rozdiel od Vica, ktorý je riešiteľom problémov okolo seba a stále hlavnou postavou. The Wire vyhráva nad The Shield v zobrazení zločincov, v The Wire sú to totiž tie isté postavy objavujúce sa každú epizódu a je im venovaná možno polovica času, vyvíjajú sa, kým v The Shield sú zločinci kvôli epizódnosti viac jednorazoví, ale máme tu aj vodcov gangov a významných členov mafie, ktorí vedia vydržať aj viac ako epizódu, no neobjavujú sa epizódu za epizódou a tvorcovia sa ich veľmi nesnažia vyvíjať ako postavy, no v oboch seriáloch sú tieto postavy plnokrvné. Porovnanie s The Sopranos (celý seriál dopozeraný). Vic je hlavným riešiteľom problémov okolo seba, do ktorých síce vstupuje náhoda bežného života, prostredia a prepletanie sa s osudmi ostatných reálne napísaných postáv, no budí dojem, že všetky dokáže hravo zvládnuť a nikto sa mu výraznejšie nepletie do cesty. V The Sopranos Tony chce riešiť všetky problémy okolo seba, je oveľa viac neurotický, ako Vic, ale vďaka náhode bežného života, prostredia a prepletaní sa s osudmi ostatných reálne napísaných postáv, nemá všetko pod kontrolou, a to hlavne vďaka ostatným postavám, ktoré si čas od času zmyslia rozhodovať samé a bez jeho vedomia. V The Shield teda cítiť väčšiu súdržnosť blízkych ľudí okolo Vica a je aj podmienená ich povolaním, v The Sopranos sa však vďaka vedľajším postavám, čo sa rozhodujú inak ako Tony, dostávame do krásnych absurdne vtipných situácií, ktoré sú v The Shield skôr nahradené len hláškami. Pri porovnaní komplexnosti postáv týchto dvoch seriálov vyhráva The Sopranos, možno aj vďaka dĺžke epizód, ktorá dosahuje cez 50 minút a viac, najdlhšia má 75 minút (okrem dĺžky to bola možno aj väčšia ochota scenáristov, ich väčší plat či lepší námet), pričom The Shield má prevažne epizódy dlhé 45 minút. Za ten dlhší čas dokázali The Sopranos ponúknuť viac rodinných hodnôt ako The Shield, čo by z hľadiska edukatívnosti malo byť práveže naopak, kým starší menovaný pojednáva o mafii, druhý o policajnej stanici. A možno si to The Sopranos môžu dovoliť ako kompenzáciu na vyváženie tej zábavy, ktorá vznikla z absurdnosti, čierneho a primitívneho humoru a väčšiemu tlaku na charaktery postáv, ktoré sa už pri samotnom konaní zločinu musia obrusovať, kým pri konaní policajnej povinnosti ten tlak taký nie je, nie každý prípad hlavného tímu musí totiž končiť korupciou. Posledná scéna je porovnateľná práve s Tonyho scénou. Série sa vyvíjajú v podstate rovnako, čo však nikdy nie je nudne, až na zásadnú zmenu na konci piatej série, ktorá pripomína utopenie šťeňaťa v potoku zákerným predátorom. Od šiestej série sa tak medzi postavy dostala ako veľký klin nezmazateľná nedôvera. The Shield sa oplatí pozerať kvôli mocumentary kamere, dynamike akčných scén, vývoju komplexných postáv, vývoju hlavných dejových línií naprieč sériami a jednému z najlepších zobrazení fungovania policajnej stanice a zločinu. Seriál je kultový hlavne ústrednou štvoricou Strike Teamu, ktorá prejavuje zohranosť v akcii, dialógoch, pohybovaním sa za hranou zákona či činmi, ako spoločné zbitie chlapa, ktorý si dovolil rozbiť hlavu jednému členovi tímu. Bratanie týchto hrdinov tu presahuje všetky problémy, s ktorými sa stretávajú a možno sa ním Kurt Sutter inšpiroval aj pri SoA. Každý hod pokrovej karty Strike Teamu na slabšieho súpera si tak divák dokonale vychutná. Postavy v The Shield podľa obľúbenosti: Shane; Vic; Lem; Ronnie; Tavon; Hiatt. Best scene: Shane vs.Tavon.

Impérium - Mafie v Atlantic City

Impérium - Mafie v Atlantic City (2010)

Je to o chlapoch, či už moc a chlapské vlastnosti majú alebo nie a ženy tu majú ozaj malé miesto. Seriál o slávnych mafiánoch z časov prohibície ponúka zaujímavé postavy s významným psychologickým rozmerom, ich charaktery nie sú však tak starostlivo budované ako v Breaking Bad, ani ich vzťahy nie sú také hlboké a s filozofickým presahom ako v Hanniballovi. Boardwalk Empire ponúka noblesných mafiánov gentlemanov, podnikavcov, ktorí sa v dosahovaní svojich cieľov štítia len mála vecí. Megaprojekt HBO nezaujme tak ako GoT, ale pozornosť si predsa len získa starostlivo budovanými intrigami, silou postáv sebavedomých ľudí, demonštráciou sily krvavou akciou a zdá sa že verným stvárnením osudov reálnych postáv (no samozrejme, vyskytnú sa aj tie fiktívne). Enoch Nucky Thompson, Arnold Rothstein, Lucky Luciano, Mayer Lansky, Joe Masseria, Johnny Torrio, Al Capone, Dean O Banion alebo aj taký Elliot Ness nám predstavia svoje plány a my sledujeme napĺňanie ich osudov. Postavy zobrazujúce skutočných mafiánov ponúkajú pestrú škálu charakterov, od pokojných pováh starostlivo zvažujúcich každý krok, cez gamblera, ktorého vzrušuje risk a fanaticky sa sústredí na výhru, neľútostných predátorov odstraňujúcich všetky prekážky v ceste za svojím cieľom, až po nepredvídateľných krvilačných surovcov, schopných v amoku zabiť podriadeného len kvôli pocitu náhlej zlosti. Niektorí bossovia svojou psychológiou zaujmú, no nie vždy pri nich tvorcovia idú do hĺbky. Všetky reálne postavy zobrazené v tomto seriáli však spoľahlivo prekonáva fiktívny charakter s menom Richard Harrow. Síce vedľajšia postava, no svojou tichou, zádumčivou melanchóliou spôsobenou zmrzačením tela aj duše dokáže vyvolať oveľa intenzívnejšie city ako ktorákoľvek postava hlavná. Predložený obraz prohibície, éry alkobarónov sa oplatí vidieť či už z pohľadu režijnej alebo scenáristickej stránky.

Oz

Oz (1997)

Seriál o drsných chlapoch, ktorí si nenechajú n****ť na hlavu. Tieto skupiny ešte existujú aj dnes, no vtedy ich najčastejším výskytom mohlo byť aj väzenie. Vďaka nekompromisnosti postáv sa s nimi dá dobre stotožniť, ak máte radi rýchle rozhodovanie a priamu cestu ku úspechu, napriek tomu, že činy, čo spáchali oni, by ste nespáchali. V štvrtej sérii tu navyše máme dokonalý čierny humor, naplno rozvinutý v mladšej HBO show, The Sopranos, ktorý v sériách predtým nebol (podobné sú aj scény Rebadow a otec Bobbyho Bacalu, aj keď ich scény dopadli rozdielne). Seriál natočený bez servítky o rozdieloch rôznych etník, aký dnes už možno ťažko vidieť. Drámy o bezvýchodnosti situácií sú tu na dennom poriadku a predurčenosť osudu klesnúť ešte do väčšej mizérie sa tu vyhýba len máloktorej z hlavných postáv. Jefferson Keane, vodca gangu, obrátený zo temnej na správnu cestu, nachádzajúci na sklonku života pokoj a hrdosť nad svojím dobrým skutkom. Ryan O’Reilly, bezcharakterný ku väčšine, geniálny manipulátor odchádzajúci z vrážd väčšinou s čistými rukami, zabíjajúci rýchlo aj pomaly, zásadový a láskavý voči bratovi a láske. Beecher, zneužitý spoluväzňom nachádza guráž a začne rozdávať karty, tragicky však prehráva svoju rodinu, nachádza aj lásku, ktorej nevie dať stop. Keller, sexuálny predátor, zradný aj obetavý v rámci jedného vzťahu. Adebisi, čistý animal obviňujúci svet zato, ako dopadol, neštíti sa ničoho v odstraňovaní svojich nepriateľov, má v rovnakom momente všetko aj nič. Schillinger, vodca neonacistov snažiaci sa pod vplyvom negatívnych udalostí o nápravu – tá však v jeho prípade už nie je možná. Miguel Alvarez – za seba a proti všetkým tancuje medzi kladivom a nákovou. Kvalitných postáv je plno a v tomto seriáli viac, ako v iných, a o nich to celé je. Po scenáristickej stránke skvost, ktorý sa ťažko prekonáva. Slabších epizód ako 100% za prvých 5 sérií bolo pre mňa len 5. Preto ma zamrzela posledná séria, kde väčšina epizód bola silnejšia B a 2 epizódy slabšia A kvalita. Seriál sa však musel nejako ukončiť, no tieto ukončenia v poslednej sérii, väčšinou bez napätia, nedehonestujú predošlé, právom cenené snaženie. Kamera tešila dynamikou, tá tu však nebola vždy, čo ale nevadí. Oz ostáva asi prvým, a nie posledným kvalitným dlhým dramatickým seriálom HBO, ktorého v dobe jeho vysielania zatienili The Sopranos.

Hannibal

Hannibal (2013)

Tento seriál môžeme istým zvráteným spôsobom vnímať ako porovnanie človeka prírodného (inštinktívneho) a človeka kultúrneho. Človek prírodný (Hannibal) síce nežije v súlade s prírodou, no riadi sa svojimi zmyslami, uspokojuje chuť bez predsudkov, vďaka tomu si z ktoréhokoľvek žijúceho druhu na zemi vyberá to, čo potrebuje. Svoje jedlo skultúrňuje s cieľom dosiahnuť maximálny pôžitok. Je to mäsožravec v najširšom slova zmysle a ničiteľ, ktorý väčšinou dáva na chladný kalkul a nezáleží mu na tom, ako sa s tým vyrovnajú ľudia okolo. Len nimi manipuluje vo svoj prospech, pričom ignoruje akékoľvek spoločenské zákony. Okolitý svet vníma ako švédsky stôl, z ktorého si vyberá jedlo podľa potreby. Človek kultúrny (Will) naproti tomu okolitý svet nevyužíva vždy podľa svojich potrieb, necháva sa obmedzovať kultúrnymi a inými zákonmi, snaží sa ľuďom neubližovať, pre neporozumenie s okolitým svetom sa uzatvoril mimo civilizácie, kde sa snaží nájsť spirituálne naplnenie a pokoj. Darí sa m to len do chvíle, pokým ho Jack Crawford nevyruší s potrebou pomoci pri prípadoch sériových vrahov. Will sa do nich vcíti a aspoň v mysli činí vďaka svojej schopnosti empatie neviazané rozhodnutia bez ohľadu na kohokoľvek. Skombinovať tieto dve postavy a vytvoriť medzi nimi pevné puto je pre milovníkov silných príbehov dar z nebies, pretože neustále váhanie kladného hrdinu, či prejaviť svoju temnú stránku podporené pomocnou rukou, ktorú mu podáva samotný diabol je mimoriadne hutný motív, ktorý po psychologickej aj dejovej línii tvorcovia efektívne využili až maximum. Sedenia s týmto renomovaným psychológom s vyberanými chúťkami si nemôžete dovoliť vynechať. Jeho najčastejším pacientom býva totiž nevyrovnaný konzultant FBI s mimoriadnou schopnosťou empatie, vďaka ktorej sa dokáže na miesta činu pozerať očami páchateľa. Chladnokrvný, sústredený sériový vrah pomáha melancholickému chlapíkovi, ktorý sa snaží zastaviť sériových vrahov, prekonať psychické problémy. Obsah rozhodne stojí za to, o to viac v spojení so sústredenou kamerou a štýlovou vizuálnou formou. Seriálová lahôdka pre skutočných labužníkov. K hedonistickému seriálovému pôžitku v najčistejšej možnej miere sa dá popriať už len jediné. Dobrú chuť.

Banshee

Banshee (2013)

Testosterón, čo vyteká aj ušami. Seriál plný ráznych, mužných hrdinov, pravých chlapov, z ktorých najviac vyniká hlavná postava, šerif. Ale ani ženy nie sú na zahodenie, či už krásou, alebo umením boja. Bitky, podmanivá kamera, mix kultúr a neustály zločin nedajú postavám vydýchnuť. Postavy sa prekvapivo rozvíjajú aj cez neustálu akciu a fyzické strety. Drsný seriál pre chlapov, čo nahrádza hĺbku postáv (aj keď niekedy im aj hĺbku uveríte) štýlovosťou, akciou, kde neustále tečie krv a praskajú kosti a vôbec to nevadí.

Zákon gangu

Zákon gangu (2008)

Leoneho hrdinovia nosili dlhé kabáty, Tarantinovi obleky, Sutterovi kožené motorkárske vesty s nápismi a hodnosťami gangu. Rodina na prvom mieste. Rodina je klub. Krédo motorkárskeho klubu Sons of Anarchy dodržiavajú jeho členovia svedomito. Dôraz na rodinu ako z Godfathera, aj chlad, keď sa zúčtovanie s nepriateľmi berie ako obchod. Hlavný hrdina sa snaží o nápravu a hľadá cestu von z prostredia násilia, rieši potrebné morálne rozpory, ktoré seriál ponúka. Toto dielo vsádza hlavne na motorkársku drsnosť a družnosť gangu (ktorý jeho členovia láskyplne nazývajú klubom) a ide mu to výborne. Svoju úroveň si Sons of Anarchy udržiava, scenáristicky (jedna udalosť spustí logické domino ostatných) a herecky šlape, niekedy siaha až k najlepšiemu, čo som z daného žánru videl. V seriáli je rafinovane vytvorená pavučina vzťahov, v ktorej jemné zabrnkanie na na niektoré vlákno dokáže vyvolať mohutnú odozvu zo všetkých možných strán - v tomto ide pre mňa o dominantu, čo sa reakcií na udalosti týka. P. S.: Dominant na poli soundtrackov.

Knick: Doktoři bez hranic

Knick: Doktoři bez hranic (2014)

Doba, keď sa ešte operovalo s častým využitím metódy pokus-omyl a prísť do nemocnice znamenalo šancu na prežitie len 50/50. Šokujúce operácie s potokmi krvi, kde fiktívne postavy lekárov pomaly posúvali medicínu svojimi objavmi vpred. Soderbergh sa na postavy pozerá precízne chladnou optikou s mrazivo odťažitým prístupom a zobrazuje ich so všetkými chybami, ktoré im scenáristi nadelili. Jednotlivé charaktery sú väčšinou ambivalentné, lebo dôsledky vlastných rozhodnutí určených ich vlastnosťami alebo momentálnymi náladami si väčšinou neuvedomujú a ich dopad je obludný. Zobrazených tém je mnoho, ako napríklad závislosť na omamných látkach v spojení s nadšeným snažením sa o nové objavy kombinovaná s pracovnou vyťaženosťou a málokedy uvedomením si svojich hraníc, rasová neznášanlivosť, eugenika, neustále úbohé nutkanie riešiť svoju krivdu päsťami, milostné trojuholníky, boj o srdce milovanej osoby a stály pokrok vydláždený podlými skutkami, lakomstvo, ale aj úkladná vražda. Scenár postavený tak, že divák nevie, či niektoré postavy ľutovať, preklínať alebo im fandiť. Možno najlepší seriál z lekárskeho prostredia postavený na rovnakom základe, ako trebárs Bojack Horseman (len využívajúci drsnejšie situácie) a to, že ľudia sa väčšinou nemenia a záleží im len na svojom egu.