Havenohome

Píše sa rok 3875 po Kristovi. Deti majú hodinu dejepisu a práve preberajú dvadsiate storočie. Učiteľ im ukazuje na displeji elektronickej tabule zo zažltnutých plagátov naskenované podobizne Eastwooda, Van Cleefa a Wallacha. "Milé deti, posledné storočie druhého tisícročia, keď bolo ešte najmocnejším štátom sveta dnes zaniknuté USA, je známe najmä ako storočie filmu. Tento dnes neexistujúci druh umenia mal pre tú dobu podobný význam ako divadlo pre Antiku. Ročne sa produkovali stovky titulov, z ktorých sa však do dnešných čias zachovali len niektoré. Tváre týchto hercov sú z diela Dobrý, zlý a škaredý, ktoré je považované za vrcholný počin strieborného plátna." ................Nie Bergman a Fellini, ani Nolan a Fincher, ani Ejzenštein a Griffith, ani Lynch a Tarantino, ani Godard a Truffaut, ani Kurosawa a Ozu, ani Ed Wood a John Waters, ani Wilder a Ford, ani Spielberg a Lucas a ani Hitchcock. Všetci títo muži (a mnohí ďalší) sa stratia do zabudnutia. Sergio Leone je ten Homér dvadsiateho storočia. Dávno po tom ako zmizne zo sveta posledné kino sa budú ľudia hádať, či je geniálnejší film Dobrý, zlý a škaredý alebo Vtedy na západe.

Volám sa Tarantino a byť mocný musí byť nuda. Väčšia sranda je napríklad napísať Salme Hayek rolu striptérky, ktorá mi naleje po svojej sexi nohe chľast do huby. A celý svet sa bude na to pozerať a bude slintať!........Toto si vážení priatelia nedovolí ani prezident USA. Toto je hlavná motivácia, prečo chcú všetci režírovať filmy. Toto je skutočná nesmrteľnosť.

Godard vybehol z kina a kričal: "Bergman stvoril ženu!" Táto situácia sa ešte bude asi v histórii viackrát opakovať. Rozmrzelá, náladová, pokušiteľská a živelná Harriet Andersson ako "oplácaná" Monika uhranie svojim zjavom ešte nejedného cinefila. Leto s Monikou je jedno z najvhodnejších zasvätení nielen do mystéria ženy, ale aj do mystéria Laterny Magiky ako nám ju servíruje Ingmar. Tu sa Bergman ukazuje vo svojej plnej sile. Vidieť raz toto dielo v mihotajúcom sa svetle 35mm premietačky je môj sen. Impresívne zábery mesta na úvod. Vnútrozáberová montáž. Takmer sa dodržuje pravidlo, čo obraz to jeden záber. Keď strihnú detail na tvár, tak je to silný a presne určený emočný zásah. Geniálna práca so svetlom. Keď prvýkrát na scénu vojde Harryho otec, je nasvietený odzadu a v celom obraze mu ani raz neuzrieme tvár. Sugestívne natočená bitka s Lellem. Erotická scéna s Monikou. Ja vybieham z obývačky a kričím: "Bergman stvoril ženu!"

Sú dve možnosti. Buď milujete westerny a budete si Ranga púšťať stále dookola a hľadať nekonečné množstvo odkazov. Alebo nemilujete westerny a Rango sa pre vás stane vstupnou bránou do tohto žánru. Veľa divákov nedokáže prekusnúť množstvo scudzovacích prvkov, Ranga po chvíli vypnú a pripravia sa o čistú slasť. Humor až surreálnych rozmerov, brilantné akčné scény, nespočetné množstvo cinefilských žmurknutí. Ja by som tento film púšťal na filmových školách na prednáškach písania scenárov. Postavy komentujú v momente diania to, čo sa deje a používajú pojmy zo scenáristickej hantírky. Postavičky akoby vedome hrali divadlo - hru na príbeh, čo podporuje z odpadu vybudované mestečko - svet javisko, kde rekvizity a objekty nadobúdajú nový význam. Toto všetko je geniálne zakomponované už v expozícii a film tak nadobúda kráľovskú podobu, kde každý detail zrkadlí celok. Formálny princíp "vyskladania" je cítiť pri každej replike. Všetky dialógy pôsobia, akoby ste ich už niekde počuli. "Lidi musej něčemu věřit, šerife Rango!"

Láska na celý život. Stalo sa to takto. Mám 11 rokov a už týždeň sledujem na ČT upútavku na film so zabijakom v čiernych lenonkách. V sobotu uprosím mamu, aby som nemusel ísť spať a po desiatej hodine sa zakempujem pred našou SELENOU, prepnem štvrtý červený svietiaci gombík zľava, kde máme naladenú ČT1 a "mše svatá" začína. Kamera letí ponad stromy, do mesta, do Malej Itálie až ku stolu, kde dostáva Leon svoj ďalší job. Tento film o vykorenenom týpkovi, čo kedysi miloval jednu ženu, je geniálny. Povie vám to už prvý záber, v ktorom je najdôležitejšie čo? Stromy. A aký je posledný záber? Matilda sadí kvet v parku, odjazd pomedzi koruny stromov. "Tady nám bude dobře Leone." Podobnú a rovnako silnú analógiu medzi začiatkom a koncom nájdeme už asi len v Sladkom živote s jeho metaforou nemožnosti porozumenia. Po zhliadnutí tohto filmu som už nikdy nešiel na žiadny karneval za indiána.

Ospravedlňujem sa, že som si tento film nedal medzi svoje obľúbené hneď v prvý deň, keď som vstúpil na csfd. Ako výraz pokánia si za to ukladám trest v podobe zákazu pozerania tohto filmu po dobu jedného týždňa.

Intenzita akčného filmu skĺbená s náboženskou spiritualitou. Neustále striedanie vážnych a komických momentov. Hektický strih. Dokonalé bojové scény. Šport tosatsu (rozhodol som sa založiť prvý klub na Slovensku). Panna Mária. Megaerekcia. Hektolitre krvi. Kríže. Uchyláci. Sekty. Papagáj. Absolútny film, v ktorom je všetko! Málokomu sa dnes podarí dosiahnuť taký emotívny zážitok s toľkou porciou slastnej zábavy. Tento film má štyri hodiny, no pozeral by som ho aj keby mal osem.