Mánička

S odstupom zhruba jedného roka som zhliadol aj druhý z dvojice dokumentov o láske ako vulkán, ktoré vyšli v rovnakom období. Je fér ich porovnávať? Oba dokumenty možno vnímať ako manželov - vidíte v nich jeden celok, avšak každý je výnimočný črtami sebe vlastnými. Zatiaľ čo Erupcia Lásky na vás chrlí väčší "pyroklastický prúd" informácií o živote zväčša veselých Krafftovcov, ten Herzogov sa viac zameriava na vizuálno-filozofický presah. Monumentálne zábery na vybuchujúcu Zem v sprievode operných árií kontrastne striedajú početné scény spustošených ľudských obydlí, kde vekmi rozvíjajúci sa život v priebehu sekúnd prestal existovať. Dostávame tak apokalyptické výjavy, ktoré vzbudzujú ohromenie, aby následne stíchli žalmom nad ľudskou bezmocnosťou. Oba filmy sa doplňajú ako Maurice a Katia, oba vzdávajú hold ich filmárskemu talentu a hravej odvahe.

Paradoxne za mňa lepší dojem, než u tvorcovho chváleného debutu. Film má síce pomalšie tempo, za to vo mne viac rezonoval jeho dramatický účinok. Atmosféricky mi to príjemne pripomenulo staré scifi-thrillery. Práca s kamerou je tu jedno filmárske kúzlo a vizuál nočných scén je skrátka dielom majstra. Na druhú stranu, scenár má slabšie momenty a pri linke s Yeunom, ktorá bola väčšinu času úprimne nudná, si ani nie som istý, či dokonca vôbec hlbší zmysel pre dej mala. Záverečná časť však vrcholí, má v sebe tichú epickosť a istý gradačný náboj a samotný koncept emzáka je kreatívne poňatý.

Vizuálny aj hudobný majsterštyk, ako je už u kúzelníka Refna neotrasiteľnou tradíciou, obsahovo však podobne riedke, ako Only God Forgives. Oba tieto počiny mám svojim spôsobom veľmi rád, avšak aj mne miestami dochádza trpezlivosť s tak prázdnym a pomalým tempom. Koncept "rozprávky pre dospelých" v refnovskom štýle sa mi veľmi páčil a to všeobecne magický realizmus nemusím. Je tam z každého tvorcovho trademarku niečo, je to explicitne surové a opäť nám servíruje stiesnenú atmosféru ohavného sveta plného ľudského zla, ktoré je natoľko prepletené, že niet úniku. Linka v Kodanskom podsvetí dokáže byť pútavejšia, pretože odrazu sledujeme gangsterské krimi viac priblížené reálnemu (pod)svetu, v ktorej Refn transformovane nadviazal na svoju kultovú trilógiu. Naopak linka s albáncami sa akosi na škodu vytratila do prázdna. Ako fanúšik sa žiaľ obávam plochého recyklovania a prehnanej samoúčelnosti v jeho budúcej tvorbe, ktoré už je zjavné aj tu. Je to také pozlátkové sklamanie s úsmevným cameom Hidea Kojima. Zlaté Drive a Too Old to Die Young.