Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Animovaný

Obľúbené filmy (10)

Antikrist

Antikrist (2009)

Násilie a sex môžu byť najpravdivejšími, najúžasnejšími vyjadrovacími prostriedkami, no sú využívané veľmi málo, nevhodne a lacno. Keď sa potom objaví niekto ako Trier, Gaspar Noé alebo Bertolucci, mali by sme im bozkávať nohy a nie s vidlami v ruke bojovať o návrat cenzúry. Antichrist je jeden z najkomplexnejších filmov, aký sa mi kedy dostal pod ruky. Nie je to konkrétny príbeh nejakého muža a nejakej ženy, ale entita ľudskosti. Veľmi pravdivo časovo aj hĺbkovo rozvrstvuje obe pohlavia alebo spoločenský pohľad na ne. Každá minúta, každá veta je nabitá jednak filozofickým významom a jednak neskutočne silnými citovými asociáciami. Ťahá ma o Antichristovi písať desiatky strán a analyzovať každý jeden moment, no pritom je to celé veľmi prosté, pretože sa dotýka koreňov. Stačí pozorne sledovať.

Mulholland Drive

Mulholland Drive (2001)

Lost Highway a Mulholland Drive sú svojou štruktúrou sesterské filmy (a zároveň incestní rodičia Inland Empire). V momente, keď divák nájde kľúč k pochopeniu jedného z nich, je mu jasný aj ten druhý. Bottom line: Lynch využíva snovú logiku. Z toho dôvodu tieto filmy vyvolávajú silné emócie, no racionálne pochopenie prichádza až neskôr (ak vôbec). V momente, keď nájdete prelomové body, ktoré ohraničujú dobu, v ktorej hlavná postava spí, vyhrali ste. Základom zmätenia je, že pokiaľ bežný film je rozprávaný v dennej realite a niekedy dovysvetľovaný snom, tieto sú, naopak, rozprávané snom a dovysvetľované realitou. Mulholland Drive navyše obsahuje niekoľko flashbackov a expozícia je prehodená na záver. Väčšina ľudí sa neveľmi zaujíma o význam svojich nočných potuliek, na vedomej úrovni nepozná symboly a znaky, ktoré používa ich podvedomie, aby zakódovalo to, čo musí povedať, do stráviteľnej podoby – snovej. Je preto možné, že s Lynchom si budú rozumieť skôr tí, čo niekedy siahli po freudovskej, jungiánskej analýze snov. Mulholland Drive je komplexný a neuveriteľne vyšperkovaný film, ktorý je rozhodne potrebné vidieť niekoľkokrát, hoc aj hneď za sebou. Pre mňa je jedným z absolútne najskvostnejších šperkov strieborného plátna z dôvodov, ktoré by sa nezmestili ani na niekoľko strán. Nielenže mi pred rokmi ako prvý otvoril dvere do tej "ozajstnej" kinematografie, ale dokázal ma aj rozplakať. Na druhýkrát.

Pink Floyd: The Wall

Pink Floyd: The Wall (1982)

Roky som mala pred očami zafixované úlomky temných animácií z detstva, keď rodičia nadšene sledovali čiernu floyďácku VHS – ku. Už vtedy som z ich reakcií cítila, že ide o čosi výnimočné. The Wall rozhodne nie je generačný, naopak, je výsostne nadčasový. Studená vojna, Berlínsky múr a celá atmosféra tých časov sú síce jedným z faktorov, tlačiacich na Pinka, no situácia jednotlivca sa nezmenila ani po tridsiatich rokoch. Flegmatizmus, snaha naplniť prázdnotu a ilúzia, že láska človeka spasí. Nespasí, na tomto svete predsa žiadne „spolu“ neexistuje. Tento film obsahuje takú gigantickú, sugestívnu masu pravdy, až jeho sledovanie bolí takmer fyzicky. Nikdy mi nebolo celkom jasné, kto má väčšie šťastie – či ten, kto The Wall videl alebo ten kto nie.

Imaginárne lásky

Imaginárne lásky (2010)

Imaginárne lásky sú podrobnou štúdiou zamilovanosti. Hipsterskou štúdiou. Divák sa stáva členom trojlístka, vďaka kamere vníma každý drobný pohyb, každý náznak oveľa intenzívnejšie – presne ako keď je jeho objektík v blízkosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že Dolan sa má rád. Keby to tak nebolo, žiadne Les Amour Imaginaires by sa na svet nedostali. Hlava mi hovorí štyri hviezdičky, predovšetkým kvôli malým problémom s tempom v druhej polovici a dvom koncom - malý dôkaz, že tá aristotelovská štruktúra drámy je nie vždy najšťastnejšia. Lenže formálna dokonalosť, majstrovstvo nuáns a absolútne stotožnenie s postavami ma jednoducho tiahne k piatim.