Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Krimi
  • Animovaný

Obľúbené filmy (10)

Schindlerov zoznam

Schindlerov zoznam (1993)

"Tu na meno Oskar Schindler len tak nezabudnú". Ako začať. Už po siedmy raz dostávam presný zásah do vlastného podvedomia. Po prvom pozretí som ostal prilepený k sedačke a dlho som nevedel čo mám robiť alebo povedať. Žiadny výraz v tvári, žiadny pohyb, len som si postupne dával dohromady práve videný film. Každý jeden výjav, pamätihodné scény, ktorých bolo strašne veľa, perfektnú prácu s kamerou, ktorá mi tieto obrázky podávala každú chvíľu, pamätám si na všetko čo vo filme bolo, po chvíli viem, že to obyčajný film nebol. Viem, že som obarený ostal vďaka trom hodinám, pri ktorých som doslova prilepený k blikajúcej čiernobielej obrazovke presedel. Jediná sekunda v trojhodinovom mori ma poznačila. Minúta ma dokázala tak emocionálne zasiahnuť, že jediná slza, ktorá sa hompáľala na mojom líci dole až k brade rozhodla, že som svedkom práve videného filmu, ktorý nemal v histórií kinematografií obdobu. Tridsať minút, presne polhodina ustanovila verdikt, že ďalší film vidieť nemusím, mal som tu česť nahliadnuť za filmové možnosti. Rozhodlo sa o tom, že dokonalý film konečne existuje. Po troch hodinách som potreboval hospitalizovať. Viezlo sa to so mnou ako z kopca a potreboval som si všetko sakramentsky rýchlo v mojej malinkej hlave urovnať. Ak by som to neurobil asi by som zošalel a prišiel o svoj zdravý rozum. Po urovnaní všetkých zbesilých myšlienok, ktoré sa ma pokúšali pripraviť o kontrolu nad sebou samým som si povedal, že to neuponáhľam a dám si chvľu pauzu, a film si s odstupom času pozriem znova. Prešiel nejaký ten čas a na ďalšiu projekciu som bol už dostatočne pripravený. Aj tentokrát som opäť prišiel o svoju slovnú zásobu. Po dlhých a zároveň krátkych troch hodinách som opäť ostal nemo hľadieť na blikajúcu obrazovku, kde ešte bežali záverečné titulky. Zrak som potom upriamil na stenu, kde nebolo nič k videniu. Ani som po pravde nič vidieť nechcel, len som si privrel oči a užíval si okamžik, ktorý patril iba mne. Prebehli mi v mysli okamihy, ktoré boli výlučne vo filme, ktorých si najviac cením a nevysloviteľne vážim. Boli v takom množstve, že eufóriou moje podvedomie takmer prasklo. Toľko milosrdnosti, láskavosti a obetavosti, bolo toho strašne veľa na mňa, stráviť niečo tak nadľudského. Možno preháňam, no ja si to osobne nemyslým. Na nasledujúci deň som stále dával dohromady druhú projekciu, každý jeden detail, výjav, jednotlivé scény som si v hlave premietal a opakoval dialógy, ktoré mi vedeli vyroniť slzu z oka. Ten film som poznal veľmi dobre, no stále ma prekvapoval a po každom ďalšom pozretí ma privádzal do rozpakov, z ktorých som sa ťažko spamätával. Bol tak podmanivý a vedel ma obkľúčiť a mne nič iného neostávalo len sa poddať a sledovať jeho vycibrenú krásu, ktorá sa v dejinách filmov opakovať už nemusí. Po tretí a neskôr aj štvrtý raz čo som si film opäť pustil som lamentovať už nemusel. Tento film sa stal pre mňa synonymom ľudskosti. Ukázal mi, že sa na prvý pohľad nezachrániteľne dá zachrániť. Že sa človek vie obetovať za dobrú vec a priniesť do krutého sveta rovnováhu, ktorú potrebujeme na prežitie. Pred pár rokmi som ešte nevedel, že raz uvidím film, ktorý bude dokonalým príkladom filmovej dokonalosti. Netušil som, že príde deň a s nim aj film, čo by poukázal na fakt, že sa dá natočiť dielo bez najmenšej chybičky. Nie je veľa filmov, ktorých by som ospevoval do kadejakých výšin, Schindlerov zoznam prekonal všetko. Očakávania a všiny hneď niekoľko krát. Pre mňa číslo jedna a suverénne vedie v mojom filmovom rebríčku. Takže dvere filmovej dokonalosti boli otvorené. A vďaka komu?, vďaka fenomenélnemu režisérovi Stevenovi Spielbergovi. Spielberg sa s týmto srdcervúcim dielom trvalo zapísal do filmových dejín a sám ustanovil nový chod dejín, a zároveň ukázal svoj potenciál a hlavne dobrého človeka ktorým je, lebo iba tá ľudská bytosť, čo cíti hlboký súcit nad padlými hrdinami druhej svetovej vojny a chce ukázať svetu, že to boli ľudia ochotní bojovať zo všetkých možných síl aby vybojovali svoju vytúženú slobodu, iba ten dotyčný vie natočiť film takéhoto nevívaného formátu. Veľmi si vžim tohto režiséra už len preto, že to sfilmoval tak dramaticky a súbežne aj nežne a pridával do filmu tragické tóny, ktoré zas kombinoval s jemnými. Vyvážil celkovú harmóniu a reálne podal vtedajšiu situáciu jednotlivému konzumentovi. Nevnucoval nám nacistov, ponúkol nám iba jedného, ktorý sa rozhodol pre správnu vec a to, že nám pomôže zachrániť utlačovaných. Žiadny blockbuster alebo prekomerčnená záležitosť ani uťahovanie si opaskov, len obyčajne posolstvo jedného národa, ktoré bolo práve spomínaným režisérom pôvabne sfilmované. Tento film sa dá považovať aj za iskierku takmer pokoreného národa, ktorá slabučko tlie ale za pomoci vhodného prostredia a vhodných prostriedkov sa rozhorí na skutočný oheň, živelný, ktorý bude hlásať výhru. V závere pán režisér nenecháva nič na náhode, Schindlerovi židia žijú a vďaka nemu sa môžu ďalej rozrastať. Záver bol pre mňa skutočne silným aspektom k lepším zajtrajškom a zároveň bol aj zdrvujúci, už nie jedna ale omnoho viac sĺz sa začalo kotúľať na mojej červenkastej tvári, hrdo som si ich rukávom utrel a ďakovne pozrel na titulky kde bolo vyobrazené meno režiséra, ktorý uskutočnil tento majestátny film. Musím taktiež okrem perfektnej režijnej práce pána Spielberga pozdvihnúť hudobného majstra na svojom mieste Johna Williamsa. Pre mňa je nenahraditeľný hrdina celého filmu. Jeho soundtrack, ktorý hebko hladí ponurú atmosféru a krásne nezabudnuteľné momenty, ktorý už len s ním okorení sú pre mňa nevídaným rajom. A priznám sa, v takom, v ktorom by som chcel aj žiť a žiť aj za cenu neutíchajúcej vojny, ktorú by som sa pokúsil držať na dištanc. Priniesť niečo nové do utrpeniami preplneného sveta, rovnováhu a spravodlivosť a bojovať, i keď by to znamenalo smrť, no lepšie ako sa bezmocne vrhnúť trízniteľovi rovno do náruče. No háčik je v tom, že to by som najprv musel vynájsť stroj času a sám sa teleportovať do čias druhej svetovej vojny a stať sa Oskarom Schindlerom. On je hrdina, i keď nacistického pôvodu, on toto všetko podstúpil. Prišiel s jedným kufrom a chcel odísť s dvomi no odišiel s vedomím, že daroval slobodu vyše tisícom vopred na likvidáciu určených ľudí. Mohol kľudne odísť s kuframi plnými peňazí, no neurobil tak a za peniaze kúpil životy, ktoré mimochodom majú nevyčísliteľnú hodnotu. Vydlaždil im cestu k lepším zajtrajškom. Obetoval sa, zbankrotoval, nemal žiadne peniaze, ale získal to najcennejšie čo mohol - ľudskú priazeň a súdržnosť. Schindlerovi židia tak ich pomenovali po svojom záchrancovi, samozrejme. Na konci mu vzdali česť a hold za činy, ktoré ho robia dobrým človekom. Darovali mu symbolicky zlatý prsteň, ktorý vyjadroval ich vďaku za životy, ktoré im zachránil práve Oskar. Bol to nacista, handrkoval sa s nacistami, profitoval so židovskej práce, no netušil, že za tým všetkým môže byť omnoho viacej ako prostý šum papierových peňazí. Ako som už na začiatku poznačil: "Tu na meno Oskar Schindler len tak nezabudnú", a tak sa aj stalo. Nezabudnú naňho kvôli obrovskému obnosu peňazí, ktoré mohol za istých okolností získať, ani za to, že židovskú rasu vraždil ako na bežiacom páse to už vôbec, ale nezabudnú naňho kvôli skutkom, ktoré na počiatku mylne vykonával a ku konci už premyslene a spísal listinu žijúcich - svoj Schindlerov zoznam. Kde ako on povedal, mohlo byť omnoho viacej mien kebyže ma viacej peňazí. A chcel aspoň jedného jediného človeka, ktorého by mohol hodiť do mora života. Pokorený sa ešte domáhal, chcel iba jedného, ktorého by vymenil sa predmetnú vec či peniaze. No urobil toho už veľa, niekto by povedal, že až moc. No je mu to nestačilo. Považoval sa za zlého človeka, ktorý zachránil len hŕstku židov. Pravda je taká, že zachránil toľko ľudských životov, že ani dodnes toľko životov nikto nezachránil. Chcel by som osobne spoznať túto postavu, jej charakter a hľadieť hrdo na ňu, a samozrejme by som jej potriasol pravicou na náznak vďaky, ktorej dôvod už rozpisovať nemusím. To by bolo o Oskarovi asi všetko. Zhrňme si to. Bol to vojnový hrdina, ktorý urobil nemožné pre spoločnosť a jeho postava bude ešte dlho v dobrom spomínaná. Najmä v židovskom národe. A aj vďaka režisérovi, ktorý ho v pozitívnom svetle ukázal. No napísal som už toho dosť. Teraz by som začal rozoberať technickú stránku filmu. Liam Neeson, herecky mág, ktorý stvárnil samotného Oskara Schindlera ma u mňa (i keď Oscarom bol nedocenený) obdiv. Jeho výkon len zdvojnásobnil originalitu hrdinnej postavy. Veľmi dobrý herec, výkon bol miestami až nadľudsky, na jeho zvláštne mimiky v tvári a na jeho smutné oči pri uzavretí listiny žijúcich nikdy nezabudnem. Postava bola preňho stvorená a on ju nehral ale žil. Ďalší skvelý herec Ralph Fiennes, ktorý síce bol zatienený bravúrnym Neesonom, no zápornú postavu takéhoto kalibru sa dnes hľadá ťažko. Exceloval, jeho krutosť bola ohraničená miernou láskavosťou a priateľskou súdržnosťou. Tak tiež ako u Liama bola postava preňho ako ušitá na mieru. Ku sklonku jeho života, kde mu nevedeli skopnúť malinký stolček s popod nôh kvôli jeho nadváhe bola pre mňa pamätihodná scéna. Ben Kingsley, šikovný židovský účtovník Itzhak Stern, ktorý jedného zo zachránených stvárnil podal nevídané maximum. Miestami prevýšil svojim hereckým prístupom samotného Amona Goetheho. Hudobný skladateľ John Williams ako som už spomínal, veľký hrdina, hudobný hrdina, ktorý z filmu urobil poctivo ozvučenú filmarčinu. Kameraman Janusz Kaminski svojou bezchybnou kamerovou prácou divákovi servíruje reálny čiernobiely obraz, ktorý je úchvatný, každý moment je dramaticky, drsný a svojím spôsobom aj omračujúci, ale aj emotívne podmanivý. Dramaturgicky nadfunkčný film, dialógy pravdivo, miestami desivo vyrozprávané, scenár nemá ani najmenšiu skulinku, nič nevyčnieva, všetko uhladene do seba zapadá. Dejová rovina je konceptuálne dodržaná, všetko je podané podľa potrieb najrozšírenejšieho diváckeho vkusu. Spomenuté prednosti dokopy vytvárajú MEGAKLENOT. Nepredajný a nenapodobiteľný kvôli režisérskemu rukopisu, ktorý sa pýši na krku tým, o ktorých vypovedá. Iba oni môžu ukázať našim smerom a uistiť nás, že ho uchovajú v dobrom úmysle a nehodlajú ho nijak zhanobiť. Tento film mi ukázal určitý filmový smer, ktorým by som sa mal uberať a aj jeho celkový pohľad. Nie je toľko filmov, ktoré by ponúkli to, čo ponúkol tento. Vždy je to úvod, jadro, záver a nejaký konflikt, no do filmu musíte vniesť trochu osobnosti, kreatívnosti a samozrejme originality, ktorá rozhoduje o celkovej kvalite daného snímku. Nemali by ste sa pridržiavať striktne pravidiel a zásad, lebo s nimi máte len obyčajný film. A takých je dnes už nespočetne veľa. Schindlerov zoznam je film jeden z mála, ktorý sa zásadnými pravidlami neriadi, drží sa svojej cesty a ani na okamih z nej nevybočieva. Počas cesty ponúka konzumentovi príbeh o holocauste, o nočnej more, o milosrdnosti, obetavosti a o záchrane, ktorá ustanovila nový beh dejín. Pre mňa je Spielbergov film o židoch a o ich umiestení vo vojne neskutočne reálne podané (drsné a pravdivé), ťaží zo všetkých scén,( dievčatko podfarbené červenou farbou je pre mňa moment filmu), technická stránka je vyčačkaná (kamera, réžia, scenár, strih, výprava) a posolstvo je konečne vo vytúženom cieli (židovský národ sa konečne oslobodili). Na záver už dodám, že piata a nedávna siedma projekcia ma nadobro presvedčili, že si žiadnu filmovú prestávku už dávať nemusím. Schindlerov zoznam je najlepší film aký som kedy videl. A skalopevne verím, že ním aj ostane. 200%

Pulp Fiction: Historky z podsvetia

Pulp Fiction: Historky z podsvetia (1994)

Kiežby som vedel napísať zmysluplnejší komentár. Vopred sa ospravedlňujem... Nepoznám viac americkejší film než je Pulp Fiction. Quentin Tarantino nevie (aspoň vtedy nevedel) ponúknuť divákovi technicky brilantný film, ktorý by v daných vlastnostiach exceloval. Vôbec prvý film čo svetu ponúkol boli Gauneri (1992) a ani v tom filme technika neúradovala. Len herci a dialógy, ktoré už dnes nikto nenapodobní. Nie nadarmo sa vraví, že Quentin je kráľ scenáru ako takého. Do svojich filmov a samozrejme už aj dnes vie obsadiť na vonok obyčajných hercov, ktorí keď dostanú možnosť od tohto amerického mága valcujú. Áno, mám na mysli rakúskeho vtedy ešte neostrieľaného Christopha Waltza. Dva famózne výkony, dva zaslúžené Oscary. Nevidí sa tak často, aby si herec za svoju rolu zaslúžil Oscara tak ako Waltz. No aby som zase neodbiehal od hlavnej témy tak podotknem, že Quentin má jednoducho čuch na hercov, ktorí mu vo filme odvedú vždy perfektnú prácu. V Gauneroch sa to len hemžilo hereckými perlami (samotný Quentin si aj zahral a to rolu pána Hnedého) a spolu so scenárom boli hlavnými piliermi dovtedy Tarantinových filmov. Po dvoch rokoch čo si diváci viac než dosť užili drsných a neľútostných gaunerov prišiel do kín kus papiera. Pulp Fiction. Nemastné, neslané geniálne dielo. 90. roky sa považujú za roky filmov, keďže v tých rokoch vyšli do dovtedy riedkej kinematografie najväčšie poklady: Se7en, Schindlerov zoznam, Forrest Gump, Vykúpenie z väznice Shawshank a ďalšie filmové hity, ktoré už dnes za hity nepovažujeme ale za legendy. A bolo by určite odo mňa nefér, kebyže do užšej skupinky týchto najlepšie si počínajúc filmov v histórií nepridám aj Pulp Fiction. Nepochopte mu! Ten film to nechce...Len sa nechajte unášať krásnymi dialógmi, s nadčasovou hudbou, pre ktorú by som bol schopný aj nejakého toho gangstera odprásknúť. V tomto momente aj samotná réžia Quentina Tarantina je dôležitá. Herecké zastúpenie je ako inak viac než lahodné! Čo viac chcieť, keď vám pred očami úraduje Samuel L Jackson a vtedy ešte ospevovaný John Travolta a aby toho nebolo málo samotný kráľ akčného zlatého plátna Bruce Willis. A nie je zas tak často vidieť Umu Thurman ako si to rozdáva na parkete s Travoltom. Film ponúka tonu nezabudnuteľných momentov, kopu kultových hlášok, ktoré i dnes používame a stali sa svojou slovnou stavbou nesmrteľné. Quentin po prvý krát réžijne kraľuje. Film je chaoticky usporiadaný. Strih je hocako prevedený a divák si myslí, že režisér skáče od jednej k tretej. No prvá, rozhádzaná polovica nesymetrický nastrihaná je v druhej tak tiež hocako poskladanej perfektne zasunutá. Akoby ste skladali dve rôzne puzle skladačky od iných krabíc, ktoré keď konečne pospájajte nedávajú zmysel no akonáhle ich spojíte s druhou odlišnou skladačkou z inej krabice vytvorí sa úžasný obraz dokonalosti. Tarantino je amatérsky virtuóz, nechcene a možno aj premyslene poskladá gangsterskú frašku, kde všetko po záverečných titulkách vyplavá na povrch. Je ťažko rozoberať film takéhoto rozsahu, keď vám chýbajú slová a nejaké tie skúsenosti. Nemáte možnosť ho popísať doslovne, nie všetko čo máte v podvedomí sa dá pár písmenami zhotoviť. Vytvoríte pár slušných slovných spojení no nestačí to na aby ste myšlienky vystihli totožne. Všetko sa vám mieša a podvedomie sa búri. Preto necháte hlavu vychladnúť a to dôkladne. Mne trvalo dva roky než som niečo z podvedomia, ktoré si myšlienky nechávalo pre seba - dostal. Tento film sa aj tak nedá popísať podľa vlastných predstáv. Vždy vám niečo unikne, zabudnete na dôležitý fakt/faktor a úplná predstava o vložení úplnej myšlienokovej podstaty sa behom chvíle vytratí. Preto radšej finálny pocit nechávam hlboko vo mne znieť a nedávam ho na papier alebo ako v tomto prípade na virtuálne políčko. Je to moja vlastná predstava o tomto filme, slovami sa to možno dá vyjadriť takým slovným spojením, že len napíšem geniálna dokonalosť. Nebudem sa duševne rozpisovať na to nemám kvalifikáciu, len vyjadrim svoj osobný postoj k filmu, ktorý je pre mňa stelesnením americkej dokonalosti. Jediné čo si z tohto filmu zoberiem natrvalo sú nezabudnuteľné zážitky, momenty. Nazývajte si to ako chcete. Ale iba tie rozhodujú o tom či film si pustíme k telu bližšie a filmy, ktoré si k telu nepustíme vôbec. A sú ľudia, ktorí znesú mnoho, a film si hlboko pritisnú k srdcu a nechajú ho tam nech ho sužuje. To nám pripomína, že film vie byť aj silný. Aj filmový úlovok režisérskeho fenoména Quentina Tarantina Pulp Fiction je silne okorenenou filmovou básňou pre divácke oči, ktoré od filmov čakajú viac než len úvod, jadro, záver. Potrebujú impulz, nový smer, ráznejší prístup k veci, ktorá rozhoduje o chode dejín. Je málo filmových umelcov, ktorý dokázali prekonať svoj vlastný tieň a odraz na stene. Je strašne málo ľudí, ktorí sú ochotní za úspech položiť svoju vlastnú existenciu. Ale vďaka Bohu, dajú sa napočítať na jednej ruke. A to mne, laikovi a prostému občanovi slobodnej republiky úplne stačí... X%

Temný rytier

Temný rytier (2008)

Vrchol komiksovej knižnici. Nikto nečakal, že po úspešnej jednotke príde ešte úspešnejšia dvojka. Akciu strieda akcia a akciu zas ďalšia akcia. THE DARK KNIGHT je raz tak agresívnejšie akčnejší a dynamickejšie nostalgickejší než jeho predchodca. Vynikajúce stvárnenie Jokera patrí medzi nejlepšie výkony vedľajšieho herca vôbec...(10/10)

Krstný otec

Krstný otec (1972)

Zo všetkých strán bezchybne natočený, v každom svojom kúsku do detailov prepracovaný snímok. Geniálna atmosféra, herecké koncerty Marlona Brandoa a Al Pacina hovoria samy za seba. Dialógy sú nesmierne pôvabne a precízne vyrozprávane. Každá z postáv uhladené zapadá do dejovej rovnováhy. The Godfather nie je len životopisný zostrih mafianskej rodiny, ale aj atmosférou úžasne zahraný film bez akýchkoľvek vád. Jednoducho povedané genialita sama o sebe. 100%

Mulholland Drive

Mulholland Drive (2001)

Poslednú hodinu netrpezlivého sledovania som mal po celý čas až ku koncu otvorenú sánku. Doslova primrznutý a emocionálne zasiahnutý som neveril vlastným očiam. Lynchovi sa podaril zázrak. Emocionálna bomba, ktorá vás nenechá chladným z vás vysaje všetku energiu, ktorú máte ešte k dispozícií. Tento film nie je pre úplne porozumenie, nevedie k nemu dostatočné vysvetlenie, každý si zoberie z neho to, čo mu prirástlo najviac k srdcu. A mne prirástlo viac než som mohol zniesť. Geniálna charakteristika ľudských nesplnených túžob. 100%

Vykúpenie z väznice Shawshank

Vykúpenie z väznice Shawshank (1994)

Dokonalé, nádherne majestátne, hereckými výkonmi geniálne zahrané číre zlato, bez ktorého by bola doterajšia filmová kinematografia bezcenná...

2001: Vesmírna odysea

2001: Vesmírna odysea (1968)

Stanley Kubrick 21. storočia... Vesmírnu odyseu nejde považovať za klasické sci-fi vo svete, kde sa ročne vyprodukuje tona podobných a popritom aspektovo odlišných sci-fi filmov. Vesmírna odysea zakúsila hranicu filmového poznania a vrátila sa ako najostrejší hrot vesmírneho plavidla. Nie každý s pod svojho pleca pozerá na 2001-ku ako na umenie. Pravdepodobne neboli obdarený schopnosťou vnímať nadčas, prenikať intergalaktickou rýchlosťou a popri nej absorbovať všetku tú vznešenú nádheru. Byť arogantný k niečomu čo udáva náš smer, stanovuje náš rast a schopnosť sa neskutočným tempom zdokonaľovať je z hľadiska prijateľnosti takzvaný syndróm zaslepenosti. Filmový divák alebo hubka/ čo len zvládne nasiaknúť má vymedzený limit, po ktorý je schopný/á vnímať integritu konceptu. Ak príde koncept, ktorý sa vymiká s pod kontroly zmyslového vnímania nastáva podvedomý chaos. Následne divák zostáva zarazený a po chvíli sa dostaví hnev, ktorý rozhoduje o výsledku celého konceptu. Preto väčšina z Vás tu na Csfd.cz zaradí Vesmírnu odyseu do odpadu, pri lepšom prípade do kategórie 1 STAR. Môžme jedným slovom vyjadriť vašu nespokojnosť - nezmyselnosť. Ak by sme mali tú česť s nezmyselným, riešil by sa vo filme konflikt, ktorý na nás nemá dopad. Ale problém je v tom, že vznik existencie i tým najabsurdnejším spôsobom vykladaný má na nás dopad. Je to ten zmysel, ktorý nás núti premýšľať ako to všetko bolo. Či bolo skôr vajce alebo sliepka...Vesmírna odysea alebo prvý skutočný sci-fi film, ktorý čerpá zo súčasnej vedomosti ľudstva. Ponecháva si reálne prvky, kombinuje ich s fikciou a vnára celý film do ohlušujúcej budúcnosti. Koncom 60. rokov minulého storočia si vedecká komunita uvedomovala svoj rast v rýchlo napredujúcom svete. Aj filmári to vedeli ale čakať desaťročia na to, kým sa veda dostane ďalej im zrovna neuľahčovalo svoju prácu. Preto všetko to, čo ešte nie je ale v blízkej budúcnosti môže byť vkladáme do sci-fi žánru. Jedným z najväčších filmárov bol aj samotný Stanley Kubrick. Už len kvôli tomu, že posun v budúcnosti vo svojom filme zvládol excelentne, a keď si porovnáme súčasnú kozmonautiku a súčasne problémy vo vesmíre bol neskutočne blízko so svojím fiktívnym svetom. Vesmírne "koráby" sú po technickej stavbe podobné tým dnešným, možno sú o niečo technicky vyspelejšie (pohon, rýchlosť...). Niektorí sa aj báli, ako ďaleko sa dostal režisér vďaka svojmu umu. Nepotreboval vmiesiť do toho všetkého ultrafarebných robotov z tým najhrubším a najstrašideľnejším hlasom pod Slnkom. Vystačil si so stojatým obdĺžnikom, kde vnútri v ňom žilo okrúhle červené svetlo inteligentnejšie než samotný druh homo sapiens sapiens. A to nám ukázalo našu budúcnosť, kde my už na vrchole svetovej populácie nebudeme... Stanley Kubrick dokázal posunúť žáner sci-fi úplne inam. A na to mu bohate stačil jeden jediný film. U klasických sci-fi filmoch narážame na ten istý problém: všetko to už bolo. Lenže práve Vesmírna odysea bola tá, čo stanovila skutočný pilier žánru sci-fi. Všetko ostatné boli len šablóny, ktoré sa snažili napodobniť vizuálny posun vpred. Preto nemôžme považovať Vesmírnu odyseu za obyčajný sci-fi film. Ale za niečo viac, čo otvorilo dvere do nášho nepoznaného sveta a na moment uveriť fikcií, ktorá je tichá a uveriteľná. Čo by sme to boli za snílkov, ktorý by zavrhli všetky teórie O našom vzniku. Preto sme, aby sme to zistili. A keď sa nám to nedarí, krásna fikcia sa o nás postará... Nápad natočiť sci-fi film podľa predlohy A. C. Clarka bol desivý. Cestovať v dimenziách a po pritom zvládať réžijnu laťku je viac než technicky náročné. Povolať Stanleyho Kubricka, režiséra všetkých žánrov bolo rozumné. Kto iný ako on by mohol zvládnuť ten obrovský nápor zo strany konzumnej komunity? Z čistého hypotetického hľadiska iba on. Aj keď bol samotár a okolie o ňom veľa nevedelo vždy fascinoval svet svojim pohľadom na film. Vesmírnu odyseu dostal ďaleko ako nikto iný v histórií filmovej kinematografií. Vďaka nej nám ponúkol prijateľnú fikciu, budúcnosť, na ktorej môžme mať zajtra ustlané a vôbec nám to nemusí vadiť - poznať svoju budúcnosť. Ak nám ju filmár podá takýmto spôsobom môžme len tlieskať... Vo filme technicky a zaručene aj celkovo postupne prevláda hudba. Klasické tóny poskladané niekým, kto tu už storočia nie je a vložiť ich do kontrastne ďalekej budúcnosti kde ohlušujúce ticho im bude apelovať a nie škodiť je symfóniou na radostne vzrušenie. Ako keby jednotlivé planéty plávali a tancovali zároveň na mliečnej drahé a po pri tom vesmírom koncerte by im do toho hrala tá najskvostnejšia hra zvukov. Unášať sa v tónine radosti, plávať v nekonečnom vesmíre bez zábran - stačí nám na to iba obrázkový súhrn blízkej budúcnosti a opus tej najkrajšej hudby = 2001: Vesmírna odysea... Síce sa Kubrick 21. storočia nedožil a v spánku mu zlyhalo srdce, väčšina ho považuje za priekopníka 21. storočia a jeho Vesmírnu odyseu za hrot všetkých sci-fi filmov. Pre mňa je Vesmírna odysea tou najkrajšou rozprávkou o našom vzniku vo vesmíre...100%

Terminátor 2: Deň zúčtovania

Terminátor 2: Deň zúčtovania (1991)

Úžasný akčný film ! Skvelými hereckými výkonmi a prepracovaným dejom bravúrne natočený. Každá scéna v tomto nekonečne akčnom kolotoči ma vedela natoľko nadchnúť, že sa to nedá prostými slovami popísať. Nie raz som musel pred nimi zatajovať dych. Každý moment, každý zvuk vzájomne vytvára tak podmanivú atmosféru, ktorou by ani tri žánrovo podobné filmy dohromady nedisponovali . Triky, ktoré málo kto dnes dokáže odkukať, vizuálne efekty, ktoré sú miestami až úžasné, kamera, hudba, tak tiež výborný scenár posúvajú tento film k hraniciam filmových nebies. Dlho som nevidel tak preakčnený film, ktorý by zanechal na mne väčší dojem ako tento. Dlho som nebol tak rozporcovaný, aby mi sliny z úst tiekli. Na konci filmu som si ich už len hrdo utrel a očami, z ktorých sa mi hompáľala slza som naposledy zažmurkal. Nenachádzal som ani slova. Zmohol som sa iba na pár a to na tie, že Cameron je filmový Boh. Po čase som sa zmohol viac než len na jednu prostú vetu. Teraz viem určite, že bez tohto skvostu by bola celá svetová kinematografia bezcenná. Nebyť takéhoto filmu, nebolo by ani slušnej akcie. Pre mňa snímok, ktorý prelomil nie len moje doterajšie očakávania, ale celého filmového ducha. Viac filmov takéhoto kalibru, nebolo by čo kritizovať... 100%

Unesené

Unesené (2013)

Odvážny a predovšetkým neskutočne silný snímok, ktorý zakladá čisto a teoreticky len na atmosfére, ktorá ťaží v každej jednej scéne na maximum. Skvelú a podmanivú atmosféru podopierajú obzvlášť silné herecké postavy, ktoré žijú, preciťujú a riešia situáciu spontánne ako ľudia dnes. Diváka neraz film privádza do úzkych, nevedomo ho posúva vpred, načŕta mu možné východiská a riešenia, ktoré si dáva do neistého súvisu. Je pomalým tempom so zviazanými očami sprevádzaný po strastiplnej ceste, kde naňho v závere čaká príjemné prekvapenie. Prisoners sú svojím obyčajne prešľachteným námetom krôčik od mysteriózného poznania, každá jedna scéna je svojou ráznosťou pamätihodná, žiadne hektolitre krvy či neskrotná brutalita, len chladnokrvná a vopred neznáma hrozba, ktorá na vás vypočítavo zazerá, čo si ju vy zatiaľ nevšímate. Momenty, kde behá človeku mráz po chrbte sú vo filme neúrekom, akoby ste boli zviazaný a nemohli sa od atmosférou podmanivého filmu odtrhnúť, chcete vedieť kto za tým všetkým stojí, kto je vinník a kto zas nie, chcete ho chytiť a potrestať ho tak, že ho zavriete do bludiska, v ktorom by sa dočista zbláznil. Ale nerobí to naopak film s vami? Nechce vás len uhrať do autu, pritlačiť vás k stene a ukázať vám, čo vidieť po pravde nechcete? A vy si myslíte, že o filme viete všetko? Neviete, to je krása vopred neznámeho. Prisoners sú dokonalou ukážkou jednoduchosti a zároveň jedinečnosti v jednom, predstavujú novú formu komunikácie medzi tajným svetom zvrhlých a svetom tých, ktorí sú nimi tak povediac trestaní. Vidíme ich, učíme sa od nich, vieme čo môžu svojim obetiam urobiť, môžu ich zabiť, môžu si ich len tak ponechať, môžu čokoľvek. Tento film je malou pomôckou im aspoň trochu porozumieť. 90%

Votrelec 2

Votrelec 2 (1986)

Pokračovanie hororovej ságy, ktorá nadväzuje na úspešnú jedničku vo voľnom a zároveň zbesilom rytme. Strach a napätie cítiť v každom kútiku tohto hororového kolotoču. Adrenalín, ktorý vám koluje v krvi vás len viac pripúta k deju, čím si k vám urobí tento film akési puto. Až ku koncu ste pripútaný, uväznený a sledujete každý moment pokiaľ si tohto mimozemského masového vraha neodvedú záverečné titulky. Podľa mňa o čosi lepší Votrelec než je jeho predchodca. Cameron nesklamal, naopak. Predviedol nám pravý, nefalšovaný zážitok s príšerkami z ďalekého kúta vesmíru. 90%

Ovládací panel
193. naj používateľ Slovensko
29 bodov