Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (207)

plagát

Snehulienka a lovec (2012) 

Za siedmymi horami a siedmymi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial bývala rozprávka o Snehulienke, ktorú sa rozhodol starý dedko Hollywood prekopať, nie však natoľko, aby nezostal kameň na kameni. Nová a najmä temnejšia verzia sa sčasti opiera o základne piliere (jablko, zrkadlo, trpaslíci a pod.), ale ohýba ich podľa potrieb. Rupert Sanders obracia jej stránky ako docela dobrý rozprávač a opraty filmu drží poriadne, i keď je pravdou, že z niektorých scén a hlavne postáv sa dalo vytrieskať omnoho viac, čo však ide na vrub scenára, ktorého adventurová línia nie je písaná tak, aby mala potenciál stať sa niečím viac, než len výplňou jedného večera. No na druhej strane dokáže upútať deti a pritom zamestnať dospelácke oči, čo nebýva v poslednej dekáde žánrovým zvykom. (Kino)

plagát

Strom života (2011) 

Alibisticky si volím zlatú strednú cestu. Strom života je bez pochýb unikátny a nádherný snímok podtrhujúci skutočnosť, že nezávislá produkcia má v dnešných dňoch čosi do seba, pretože sa snaží divákovi častokrát tlmočiť hlbšiu myšlienku. Terrence Malick nás niečo cez dve a štvrť hodiny (uf, je toho naozaj dosť) zasypáva obrázkami, pri ktorých človeku padá sánka a sleduje ich s nemým úžasom, no vzápätí má chuť pretočiť o pár minút napred, ba dokonca zamieriť myšou k X-ku a kliknutím ukončiť svoje zívanie. Obrázkami, ktoré ako celok nedávajú veľký zmysel a neprezentujú viac, než bezvýznamné posolstvo. Alebo je len ukryté pod škrupinkou, ktorú nejde až tak ľahko rozlúsknuť? Posúďte sami.

plagát

Avengers: Pomstitelia (2012) 

To posledné, po čom skutočne prahne moja filmová duša, je zápletka o záchrane sveta. Z duše ju neznášam. A komiksové univerzum Marvelu spočíva v jej interpretačnej úprave. Lenže film z tejto šlamastiky dostáva to, čo má Joss Whedon v malíčku – dialógy a úloha postáv vo vnútri celku. Crossover sa automatický rovná viac postáv a tým pádom aj menší priestor pre náčrt charakterov, avšak plejáda superhrdinov dostáva vyváženú porciu, nik nevyčnieva ani nezaostáva. Hlavným zdrojom zábavy je následne ich interakcia, tenzia medzi nimi a vzájomné konflikty. Čo hláška, to perla. ___ Koniec akčný, všetko dobré? Čerta starého. Opakovane to už nie je ani zďaleka tak uchvacujúce, akoby mal človek chuť iba vyjedať hrozienka z koláča a po tie najlepšie momenty radšej chodil na youtube a usilovne klikal na refresh. Čakanie na záverečné inferno, kde hrdinovia nakráčajú do New Yorku a zmerajú si sily s protivníkom, razom pôsobí uťahane a k životu vás nepreberie, ani keď na vás zvreskne Hulk. (Kino 3D)

plagát

Fontána (2006) 

Ak mám zhrnúť všetko do jediného slova, potom môžem povedať len jediné - nádhera. Nádhera vo svojej najväčšej nahote. A koniec koncov nádhera, pre ktorú je slovo nádhera len prachsprostým eufemizmom.

plagát

Zabiť eso (2006) 

„Oh hell yeah, we was just at the wrong place at the wrong time, so don't feel so bad, chief.“ Hlavnou zbraňou filmu je akcia, predovšetkým okolo nej sa všetko točí. Je založená na rýchlom videoklipovom strihu, ktorý nie je stroboskopický ale podtrhuje rýchly dynamický spád deja a v závere pekne prelína dve súbežné prestrelky na dvoch hotelových podlažiach. Joe Carnahan naverboval množstvo postáv (človek sa v nich ale nestratí) a pustil sa kľukatejšou cestou, avšak okráda diváka o možnosť “dať si dve a dve dokopy“ svojimi okatými “nápoveďami“, ktoré nastražil počas celého filmu, no aj napriek nim má záverečný twist svoj prekvapivý význam. Ak si na tom ale nepotrpíte a ste tzv. fanúšikom bez dumania je pre vás Smokin´ Aces tou správnou voľbou.

plagát

Neporaziteľný: Vykúpenie (2010) 

Režisérska rošáda, ktorá sa odohrala ešte pred dvojkou, sa ukázala ako veľmi pozitívny, ba zásadný ťah v progrese, kedy Isaac Florentine vniesol do série čerstvý vzduch. Vykúpenie len pokračuje v nastolenom trende. Ponúka o čosi viac tanca medzi povrazmi, ktorý má opäť skvelú choreografiu, je výborne natočený, prehľadný, má šťavu a vyraďovací pavúk (inak hlavný stavebný kameň príbehu) je prehliadkou rôznych bojových štýlov. Yuri Boyka, ktorému prepožičal tvár Scott Adkins, prevracia kabát, šmahom ruky si omotáva diváka okolo prstu, pričom človeku nerobí žiaden problém mu držať palce aj napriek tomu, že v predošlom diely sme mu priali pomalú a bolestivú smrť, samozrejme obrazne povedané. Každopádne ešte existuje priestor, kam by sa daná látka mohla posunúť, ako napríklad dejová línia, ktorá sa drží všetkých schém a s boom-bang scénami ťahá za kratší koniec, no súčasnej konkurencii dáva už v prvom kole zdrvujúce K.O.

plagát

Hitman (2007) 

Holá lebeň, čiarový kód vytetovaný na temene hlavy, elegantný čierny oblek, biela košeľa a červená kravata uviazaná okolo krku. Habitus známeho nájomného vraha s kódovým číslom 47, oklieštený o svoj typický charakter, genézu i zákulisie organizácie a transformovaný do filmového béčka. Pokým sa Olga Kurylenko prechádza v hotelovej izbe iba v nohavičkách a nevýrazný Timothy Olyphant láme väzy a mení zásobníky, ide všetko relatívne hladko, akonáhle príde niečo, čo má akčné scény spájať, musí divákovi na čele navrieť žila. Skip Woods by zaslúžil dostať mačetou po paprčiach.

plagát

Kúpili sme ZOO (2011) 

„Why would an amazing woman like you even talk to someone like me? -Why not?“ Pekných rodinných filmov je momentálne ako šafranu a tých, pred ktoré sa môžete posadiť spolu s vašimi deťmi, je ešte menej. Keď si človek pozrie Kúpili sme Zoo, akoby na chvíľu vpustil do svojho života slniečko a cíti sa, akoby dostával dve hodiny úžasnú masáž, po ktorej je oddýchnutý, výborne naladený a život je preň gombičkou. Skrýva v sebe priehrštie emócii a sladkej chuti na jazyku, ktorej sa nemôžete zbaviť a nakoniec na diváka vybafne so scénou, pri ktorej sa smeje cez slzy. Stretnúť v podobnom snímku Matta Damona sa tak často nevidí, no veľa to svedčí o jeho hereckej všestrannosti a flexibilite.

plagát

Šialene zamilovaní (2011) 

Od samého začiatku sa Drake Doremus náhlivo, ale sledom hodnoverných ľudských okamihov a vedenia mladých protagonistov k civilnému prejavu púšťa do stavby krásneho romantického hradu z piesku. Jeho krehkosť ako prílivová vlna oceánu preveruje Jennifer Lawrence, ktorá osudový vzťah rozdeľuje a moju filmovú idylku rúca. Viac než scenáristickým prechmatom alebo stratou režisérskej koncentrácie, vedľajšou vzťahovou líniou s Antonom Yelchinom v snímke Bobor, kde to iskrilo na všetky strany.

plagát

Šťastný Nový rok (2011) 

Už na začiatku som k Silvestrovskej noci pristupoval skepticky, a dobre som vedel prečo. Lebo čo je veľa, to je veľa a toto už je naozaj moc. Americká partia okolo Garryho Marshalla sa nie a nie zmieriť, že Briti dokázali prísť s niečím čo má vlastnú tvár a zdá sa ich rabovanie nemá konca kraja. Ich pokus s poradovým číslom dva si opäť požičiava čo možno najviac, ibaže zas a znova nemá ako celok ten patričný, či už hrejivý, zábavný alebo citový efekt. Jednotlivé minipríbehy sú iba navzájom bez ladu a skladu nakopené scénky, ktoré smerujú k jednému veľkému (nudnému) polnočnému stretnutiu na Times Square. A tak si nakoniec vravím: Vianoce boli, Valentín bol, Silvester tiež, takže, v ktorý deň sa plejáda hviezd stretne nabudúce?