Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (207)

plagát

James Bond: Skyfall (2012) 

Daniel Craig je Bond. James Bond. Bezkonkurenčne. Už po tretíkrát vtrhol na plátno, splnil svoju misiu a nesklamal. No rozmeňme si to na drobné. V prvom rade ako výrazný determinant vnímam ochotu a schopnosť nájsť nový smer a polohu, v ktorej sme nula-nula-sedmičku ešte nemali možnosť vidieť. Tentoraz to už nie je iba šarmantný stroj s povolením zabíjať, čo preženie guľku hlavou každému, kto sa mu postaví do cesty, ale aj ľudská bytosť z mäsa a kostí, ktorá má takisto city a slabiny. Za druhé je na dvadsiatom treťom dobrodružstve azda najviac badať prirodzenú modernizáciu agenta 007. Sam Mendes si z trendov modernej kinematografie berie len to najlepšie, na diváka však neustále pomrkáva odkazovaním na tradície, ktorými je popkultúrna značka dlhé roky opradená. A nakoniec je Skyfall priam chirurgicky vystavaný špionážny film (mix jednoduchej a zároveň efektnej akcie, zvodná bondgirl či sofistikovaný protivník s jasným plánom a motiváciou), ktorý sa mi do pamäti vryl vďaka úchvatnej kamere Deakinsa a práci so svetlom. (Kino)

plagát

Skrat (2011) 

Bol by v tom asi čert, keby zoskupenie toľkého talentu vyšlo nazmar. Vopred upozorňujem, nemajte veľké oči, pretože ak naň vtrhnete s očakávaním prešpekulovanej zápletky, prípadne ženského Bournea, budete sklamaní. Tak ako z kuracieho hovna neurobíte kurací šalát, tak aj režisér, hoc aj Soderberghovho rangu, z bezobsažného scenára nevykúzli majsterštyk. Je tu však jedno malé ale. Jeho príbehová pustatina je tak pútavo a štýlovo natočená, že sa na to sakramentsky dobre pozerá, proste film, kedy forma víťazí nad obsahom na plnej čiare. Mrknite nato, už len preto, že Tatum dostane poriadnu nakladačku od ženy, ktorá nielenže má ranu ako býk, ale aj vyzerá k svetu.

plagát

Predvolebné sľuby (2012) 

Hlavnou premisou príbehu je predvolebný boj o kreslo kongresmana, v ktorom si dvaja kohúti navzájom hádžu polená pod nohy. Tento námet nie je ničím mimoriadny, ale ponúka relatívne neobmedzený priestor pre satiru politickej mašinérie zvanej “bábkové divadlo“. Škoda len, že bol hodený za hlavu. Pr(e)dvolebné sľuby sú iba ďalšou komédiou, ktorá kráča po osvedčenej ceste k očakávanému cieľu, pričom je na prvý pohľad jasné, že pri jej vzniku si nikto s hľadaním nových trás “veľkú hlavu“ nerobil. Vsádza na osvedčené tváre ako Zach Galifianakis, ktorý už začína recyklovať sám seba, no momentálne nie je nik, kto by ho v tejto polohe predčil. Každopádne sa vo filme nájde aj zopár podarených scénok (dieťa, zatýkanie), ktoré vylepšujú celkový dojem, nie však natoľko, aby sa dalo hovoriť o extra zážitku.

plagát

Amazing Spider-Man (2012) 

Ešte ani nestihol poriadne vychladnúť Raimiho Spidey a už sme svedkami jeho rebootu. Tak ako s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť, tak by s akýmkoľvek reštartom malo prísť do určitej miery odlišné uchopenie látky a/alebo pozdvihnutie na inú úroveň (viď Nolanov Batman). Upgradovaná príbehová pavučina sa s originálom nijako výrazne nerozchádza, čo je sčasti na škodu veci, pretože neprelieza cez komiksové mantinely a určite mi dáte za pravdu, že sofistikovanejší protivník by už konečne padol vhod. Za slabinu sa dá taktiež považovať absencia pamätnej scény (typický bozk ala Spider-Man) či chýbajúci výstižný hudobný motív. Iste, Marc Webb preukázal aj kúsok režisérskej estetiky (knižnica) a ušil nový kabát, ktorý starému hrdinovi sadol a svedčí. Andrew Garfield je čoby nový Peter Parket živší, drzejší a tak trochu vtipálek. Aspoň sa snaží byť. Jeho oťukávanie, zbližovanie a celkovo romantická línia s Emmou Stone má výborne namiešanú chémiu a bez pochýb drží filmovú zástavu najvyššie. Nič to však nemení na fakte, že Amazing Spider-Man sa utápa v zbytočnosti.

plagát

Magic Mike: Bez nohavíc (2012) 

A prečo nie!? Je potrebné brať na zreteľ, že Magic Mike nie je čiernobielou kabaretnou zábavkou, kde sú postavy prezentované iba ako kusy mäsa, ktoré zo seba zhadzujú časti odevu, ale ako ľudské bytosti, ktoré sa potykajú s každodennými problémami, pričom majú jasný charakterový náčrt. Nie je tajomstvom, že príbeh čerpá inšpiráciu z “vlastných radov“, čo dodáva príbehu osobitné kúzlo, jednak z každého pohybu či záberu je cítiť ako si to Channing Tatum a spol. (zvlášť harcovník McConaughey) náramné užívajú, a jednak mu tento rok ide karta. Plus striptízové čísla majú iskru a stopro rozpália lýtka nežnejšiemu pohlaviu.

plagát

96 hodín: Odplata (2012) 

Luc Besson sa zjavne nedrží hesla, že v najlepšom treba prestať. Opäť sa doterigal s navlas rovnakou príbehovou niťou, na ktorú tentoraz namotal (staro)nových chlapcov z Tropoje. Čo si budeme klamať, ani prvý Taken nebol zrovna umelecké dielo, lenže solídna Morelova réžia a Liam Neeson aka Bryan Mills dokázali hravo zamiesť tuposť a tuctovosť scenára pod koberec. Odplata už také šťastie nemá. A nielen čo sa logiky týka. Zlomový bod únosu už nemá taký prekvapivý moment, oslie mostíky, za pomoci ktorých sa postavy presúvajú z miesta na miesto, bijú nehorázne do očí a to nehovoriac ešte o stroboskopicky neprehľadnom strihu. Mimo to už ani samotná akcia nemá tú dynamickosť či správny náboj. No vďaka tomu, že ostošesť naplnila kasy, pripojí Besson ďalší vagón za rozbehnutý rušeň s nápisom zlatá baňa, avšak do tretice už tento koncept neobstojí ani len ako zotrvačný akčný relax. (Kino)

plagát

Looper: Nájomný zabijak (2012) 

Filmový priemysel do nás už niekoľko rokov pumpuje jedno cestovanie časom za druhým, čiže ani náhodou nemáme čo dočinenia s priekopníckym objavom, no Rian Johnson (doteraz mi meno nič nevravelo) si z tohto tematického motívu požičiava len to nutné a naň nalepuje vlastnú príbehovú slučku, ktorá nám komplexne dostatočne dáva odpovede a vysvetľuje pohnútky hlavných hrdinov. Looper lanári diváka najmä na hereckú značku Bruce Willis či Joseph Gordon-Levitt, ibaže vďaka prirodzenému detskému prejavu je najlepšou i najzábavnejšou postavou malý Cid (niežeby skôr spomenuté duo hralo zle) a možno aj preto zamrzí, že sa nezaútočilo viac na divákove city. Film nie je tak dynamický a akčný, ako by sa možno na prvý pohľad zdalo, skôr komorné a inteligentné sci-fi, na ktoré sa ale oplatí vyhradiť si dve hodinky čas. (Kino)

plagát

Černobyľské denníky (2012) 

Vstup len na vlastné nebezpečenstvo, a to doslova. Černobyľské denníky priťahujú divákovu pozornosť pod rúškom známej rádioaktívnej katastrofy, a keďže už len pomyslenie na ňu nevyvoláva dvakrát príjemný pocit, je tento námet ako stvorený na hororové spracovanie. Film sa pochopiteľne nenatáčal priamo na mieste tragédie, no ilúzia ľudoprázdneho a pustého prostredia je takmer dokonalá, avšak je užitočná ako vedro bez dna, pretože sa nedokázala podpísať na atmosfére, ktorá tu proste chýba. Tvorcovia si pre nás pripravili iba ošúchané “bu-bu-bu“ postupy, ktoré ani zďaleka nie sú desivé či strašidelné, no na druhej strane, táto extrémna osemdesiatminútová turistika zbehne celkom rýchlo.

plagát

Cosmopolis (2012) 

Hlavná postava, t.j. Eric Packer, je stelesnením obrazu dnešného sveta, z ktorého sa mi dvíha žalúdok, a preto som dychtivo čakal ako David Cronenberg naloží s danou látkou. No a ako to dopadlo? Tak všelijak. Svoju kritiku kapitalizmu stavia na pocitoch hlavného hrdinu, pričom ich reflektuje pomocou konverzácie, avšak nakoniec sú to práve samotné dialógy, ktorými si pod sebou píli konár, pretože štýl rozprávania, akým ich podáva, je náročný, ťahavý a v konečnom dôsledku nudný. Je len otázkou času, kedy to divák nadobro vzdá, stratí chuť sa hĺbať nad výpoveďou a len znudené dopozerá zbývajúce minúty.

plagát

Zem bez zákona (2012) 

Tom Hardy meets srdcový žáner je vražedná kombinácia, ktorej v ponuke kín proste nejde odolať. Nie je to však čistokrvná gangsterka, de facto si máča jednu nohu vo vodách westernu, na odľahlom zapadákove, kde sa vlastníctvo legendárneho Thompsona stáva luxusom, čo ale filmu nijako neškodí. John Hillcoat opäť dokazuje, že zasadiť príbeh do konkrétneho prostredia mu vrásky na čele nerobí, čo ide čiastočne na vrub scenára. Ten je preň rovnakou živnou pôdou, akou bolo obdobie prohibície pre nelegálnu "kořalku". Zem bez zákona v kontexte gangsterských filmových dejín dieru nespraví, no je tou správnou voľbou pre tých, ktorí chcú uhasiť smäd po kvalitnej žánrovke. (Kino)