Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Dráma
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (202)

plagát

96 hodín: Odplata (2012) 

Luc Besson sa zjavne nedrží hesla, že v najlepšom treba prestať. Opäť sa doterigal s navlas rovnakou príbehovou niťou, na ktorú tentoraz namotal (staro)nových chlapcov z Tropoje. Čo si budeme klamať, ani prvý Taken nebol zrovna umelecké dielo, lenže solídna Morelova réžia a Liam Neeson aka Bryan Mills dokázali hravo zamiesť tuposť a tuctovosť scenára pod koberec. Odplata už také šťastie nemá. A nielen čo sa logiky týka. Zlomový bod únosu už nemá taký prekvapivý moment, oslie mostíky, za pomoci ktorých sa postavy presúvajú z miesta na miesto, bijú nehorázne do očí a to nehovoriac ešte o stroboskopicky neprehľadnom strihu. Mimo to už ani samotná akcia nemá tú dynamickosť či správny náboj. No vďaka tomu, že ostošesť naplnila kasy, pripojí Besson ďalší vagón za rozbehnutý rušeň s nápisom zlatá baňa, avšak do tretice už tento koncept neobstojí ani len ako zotrvačný akčný relax. (Kino)

plagát

Looper: Nájomný zabijak (2012) 

Filmový priemysel do nás už niekoľko rokov pumpuje jedno cestovanie časom za druhým, čiže ani náhodou nemáme čo dočinenia s priekopníckym objavom, no Rian Johnson (doteraz mi meno nič nevravelo) si z tohto tematického motívu požičiava len to nutné a naň nalepuje vlastnú príbehovú slučku, ktorá nám komplexne dostatočne dáva odpovede a vysvetľuje pohnútky hlavných hrdinov. Looper lanári diváka najmä na hereckú značku Bruce Willis či Joseph Gordon-Levitt, ibaže vďaka prirodzenému detskému prejavu je najlepšou i najzábavnejšou postavou malý Cid (niežeby skôr spomenuté duo hralo zle) a možno aj preto zamrzí, že sa nezaútočilo viac na divákove city. Film nie je tak dynamický a akčný, ako by sa možno na prvý pohľad zdalo, skôr komorné a inteligentné sci-fi, na ktoré sa ale oplatí vyhradiť si dve hodinky čas. (Kino)

plagát

Černobyľské denníky (2012) 

Vstup len na vlastné nebezpečenstvo, a to doslova. Černobyľské denníky priťahujú divákovu pozornosť pod rúškom známej rádioaktívnej katastrofy, a keďže už len pomyslenie na ňu nevyvoláva dvakrát príjemný pocit, je tento námet ako stvorený na hororové spracovanie. Film sa pochopiteľne nenatáčal priamo na mieste tragédie, no ilúzia ľudoprázdneho a pustého prostredia je takmer dokonalá, avšak je užitočná ako vedro bez dna, pretože sa nedokázala podpísať na atmosfére, ktorá tu proste chýba. Tvorcovia si pre nás pripravili iba ošúchané “bu-bu-bu“ postupy, ktoré ani zďaleka nie sú desivé či strašidelné, no na druhej strane, táto extrémna osemdesiatminútová turistika zbehne celkom rýchlo.

plagát

Cosmopolis (2012) 

Hlavná postava, t.j. Eric Packer, je stelesnením obrazu dnešného sveta, z ktorého sa mi dvíha žalúdok, a preto som dychtivo čakal ako David Cronenberg naloží s danou látkou. No a ako to dopadlo? Tak všelijak. Svoju kritiku kapitalizmu stavia na pocitoch hlavného hrdinu, pričom ich reflektuje pomocou konverzácie, avšak nakoniec sú to práve samotné dialógy, ktorými si pod sebou píli konár, pretože štýl rozprávania, akým ich podáva, je náročný, ťahavý a v konečnom dôsledku nudný. Je len otázkou času, kedy to divák nadobro vzdá, stratí chuť sa hĺbať nad výpoveďou a len znudené dopozerá zbývajúce minúty.

plagát

Zem bez zákona (2012) 

Tom Hardy meets srdcový žáner je vražedná kombinácia, ktorej v ponuke kín proste nejde odolať. Nie je to však čistokrvná gangsterka, de facto si máča jednu nohu vo vodách westernu, na odľahlom zapadákove, kde sa vlastníctvo legendárneho Thompsona stáva luxusom, čo ale filmu nijako neškodí. John Hillcoat opäť dokazuje, že zasadiť príbeh do konkrétneho prostredia mu vrásky na čele nerobí, čo ide čiastočne na vrub scenára. Ten je preň rovnakou živnou pôdou, akou bolo obdobie prohibície pre nelegálnu "kořalku". Zem bez zákona v kontexte gangsterských filmových dejín dieru nespraví, no je tou správnou voľbou pre tých, ktorí chcú uhasiť smäd po kvalitnej žánrovke. (Kino)

plagát

Resident Evil 5: Odveta (2012) 

Resident Evil napísal už svoju piatu kapitolu. Mimoriadne priemernú kapitolu. Vadí to? So správne zvoleným prístupom určite nebude. Pretože očakávať od série solídny príbeh s logickým rámcom je v zásade rovnaký nezmysel ako byť vegetarián a nakráčať do reštaurácie, kde sa podávajú výlučne mäsité jedlá. Kladné pocity zbiera Odveta v prvom, druhom a vlastne vo všetkých radoch v akčných sekvenciách, ktoré sú remeselne výborne zvládnuté, a vďaka rozumnej minutáži nepôsobí uťahane. Osobne mi naviac prišlo zaujímavé, ako Anderson prenáša dianie z realistického prostredia do digitálneho sveta a v ňom videohernú poetiku transformuje do filmového jazyka, jednotlivé herné, respektíve dejové úrovne spája lacným, ale efektným lepidlom a zvolený koncept dodržuje od začiatku do konca. Ako fanúšik série som si prišiel na svoje. (Kino 3D)

plagát

Titanic (1997) 

Existuje ešte vôbec niekto, ako James Cameron, kto dokáže oprášiť istú historickú udalosť, vdýchnuť jej nesmrteľnú filmovú dušu, na kráse ktorej sa nepodpíše ani zub času, a na jej pozadí vystavať najkrajšiu love story všetkých čias? To asi sotva.

plagát

Expendables: Nezničiteľní 2 (2012) 

Po dvojročnej pauze sa to na striebornom plátne opäť hemží hereckými veteránmi, ktorí dokazujú nielen sebe, ale aj celému svetu, že ešte nepatria do starého železa. Naverbovali nové posily, vďaka čomu praská plagát vo švíkoch, a hor sa do akcie. Usilovne prerieďujú stavy komparzu, ako o dušu menia zásobníky jeden za druhým, príde aj na nože či chlapskú férovku a tasia zbraň najväčšieho kalibru - dialógy. Robia si dobrý deň z chlapa po pravici, zo samých seba a oprašujú legendárne hlášky na pripomenutie zašlých osemdesiatok. Avšak partia okolo Simona Westa zabúda na jednu malú, lež dôležitú skutočnosť, a to, že filmy nie sú len o akcii, explóziách, hromade krvi, ale aj o určitej sofistikovanej zložke, ktorá divákovi povie aj niečo navyše. Nepovažujem sa za náročného diváka, ibaže projekt Expendables si holt zaslúži viac než zlepené scénky s nulovou gradáciou, pretože filmový pilier, ktorý sa opiera o najväčšiu akčnú charizmu na meter štvorcový, nevydrží donekonečna. (Kino)

plagát

Kurz sebaovládania (2012) (seriál) 

Keď vám pri ušiach zazvoní herecký umieráčik, sranda musí bokom, Charlie Sheen by vám vedel rozprávať hodiny. Vypoklonkovaný na ulicu skúsil šťastie v skromnejšej produkcii a nespravil vôbec zle. S jeho typickým humorom si za tie roky potykali mnohí, vrátane mňa. Z obrazovky prakticky nezlieza a, pochopiteľne, ťarchu vláči na vlastných bedrách. Obklopil sa však aj zaujímavými tvárami, najmä ženskými, ktoré sitkom úspešne prebudili k životu. Po prvej, desaťdielnej, viac-menej ochutnávkovej sezóne sa z toho rysovala vcelku zábavná výplň voľných chvíľ. Z duše neznášam, keď za takou vetou musí nasledovať jedno, tentoraz veľké ale. Ale druhá sezóna. Sezóna so zdanlivo nedohľadným koncom, ktorá len filtruje recyklát nemenovaného seriálu stanice CBS. A nie je to žiadna sláva. (1. séria – 7/10, 2. séria – 4/10)

plagát

Walking Dead (2010) (seriál) 

Pokiaľ existuje niečo, čomu sa tak trochu vyhýbam, tak sú to zombíci. Nie je teda najväčším prekvapením dňa, že aj napriek pozitívnym hodnoteniam a odporúčaniam priateľov sa spočiatku hlasito ozýval povestný ciťák, že keby blbé nápady mali olympiádu, tento by určite bral zlato. Zahnala ho však hneď prvá sezóna, ktorá potenciál krvilačného hybateľa deja ako vonkajšiu hrozbu výborne využila ako odrazový mostík na prekreslenie nového sveta a jeho zákonov. Ten civilizovaný je skrátka pasé a človeku nerobí problém postavám uveriť, že nevyberajú tú správnu možnosť, volia iba menšie zlo, spiac pritom vždy s jedným okom otvoreným, aby si zachránili kožu. Atmosféra, napätia či bezútešná situácia tam stále je. Rovnako tak moja slina.

Reklama

Reklama