Sufferer

Ešte ako chlapec značiaci čiarky na zárubňu detskej izby som žil v tom, že sledujem niečo skutočné. Dodnes sa pri tej mučivej spomienke strhávam a zalieva ma studený pot. Inu, nie nadarmo sa vraví, že prvý dojem dvakrát neurobíš. Do celkového hodnotenia sa však premieta aj môj interes o subžáner found footage, ktorého vznik sa viaže práve k tomuto filmu. ___ Záhada Blair Witch nie je matkou osobitého subžánru, avšak jeho prvým míľnikom, respektíve paradigmou, ktorá udala tón do budúcna. Veľa dymu, málo ohňa. Ale pod úspech sa podpísalo prakticky všetko – fáma o autenticite záberov, prostredie lesa, scenár operujúci s neznámym zlom v pozadí, herci, ktorí sa ochotnícky ponorili do svojich charakterov, ako aj pekelne vťahujúca trasúca kamera odvádzajúca v pozadí tú špinavú prácu. Kult, ktorý sa rokmi vykráda jedna radosť. Dnes na to však existuje pojem inšpirácia.

Rocky novej generácie. Klietka ako kľúčové dejisko môže v hrubých obrysoch vytvárať mylné zdanie, že snímka je adresovaná predovšetkým priaznivcom zmiešaných bojových umení, dramatické jadro príbehu ale v skutočnosti tkvie v presahu do ťažkých sociálnych drám. Základným kameňom úspechu je kvalitný scenár. Slová tejto starej pravdy dokumentujú jednak obe príbehové roviny, ktoré Gavin O'Connor dokázal nenásilne previazať a premknúť natoľko, aby sa navzájom dopĺňali a jedna druhú rozvíjali, a jednak perom dobre napísané a hereckým trojlístkom ešte lepšie zahrané postavy, ktoré pochádzajú z nášho sveta a sú nositeľmi tráum minulosti. Stojac na okraji citovej priepasti medzi nimi, vzájomnou interakciou a kolíziou sa zarývajú divákovi hlboko pod kožu, čím sa látka rozťahuje do šírky a dostáva náramnú hĺbku, priam až osobný rozmer. Veru, aj tvrdí chlapi plačú. A ja s nimi.

Iskierka nádeje slovenského filmu? Dosť možné. Na tunajšie pomery spravil Jakub Kroner výrazný krok vpred. V duchu hesla od mladých pre mladých dokáže veľmi dobre predať jednoduchý príbeh chalana dimenzovaný na dve roviny (kriminálna dráha s kamarátom, vzťah s dievčaťom), ktoré sa po celý čas plynulo pretínajú a ovplyvňujú. Herci občas hrajú s nezúčastneným výrazom a ich dialógy sú miestami strojené až beda, ale je mi nanajvýš sympatické vidieť, ako sa mladý tvorca snaží hrať s obrazom (split screen), vtipne odľahčiť (hotel, kontrola na internáte), ako aj zachytiť miesto a dobu. Pri väčšej snahe mohla vzniknúť generačná výpoveď, avšak Lóve je konečne domáci, slovenský film, ktorý nemá diery v logike ako po vytrhaných zuboch a dá sa naň bezbolestne dívať. Na začiatok celkom fajn.

Natočené ako podľa príručky s názvom “Od poflakovania na ulici a blbnutia v bazénoch k položeniu základov moderného skateboardingu“. Ale pozor. Film Legendy z Dogtownu je vzácny prípad toho, keď visačka “podľa skutočných udalostí“ nepredstavuje limitujúci faktor a vcelku nevyznieva prvoplánovo. Naopak, plynie s ľahkosťou a uteká ozlomkrky. Srdce scenára (ktorý vyšiel z pera jednej z legiend) leží v pohodovej atmosfére, ktorú sa vďaka vynikajúco vybranej hudbe či vťahujúcej dokumentárnej kamere darí režisérke preniesť na diváka. Catherine Hardwicke aj napriek malým remeselným skúsenostiam vedie svoj filmový orchester ako skúsený dirigent. A možno akoby len plávala po povrchu a nešla viac do hĺbky, pocitovo zachádza ešte ďalej. Pekne sa opiera o základné body a do príbehu vnáša pnutie medzi postavami. Pocitovo záležitosť, pri ktorej akoby každý nechal kúsok seba a ktorá nebezpečne zvádza k oprášeniu skateboardu.

A predsa sa točí... Po precitnutí z euforického sna prichádza vytriezvenie, ktoré odkrýva jadro zápletky vo svojej jednoduchosti. Okolo neho Christopher Nolan dômyselne navrhol a postavil komplexné bludisko, v ktorom sa informácie len tak netúlajú spletitými cestičkami a slepými uličkami, ale rafinovane navádzajú diváka ako Ariadnina niť. Skutočná oslava dôležitosti príbehu zasadená do modelu príčin a dôsledkov a roztiahnutá do nadštandardnej minutáže, ktorá prináša opätovné uspokojenie z filmového blockbusteru, ktorý iba mechanicky neodsýpa. ___ Inception je výletom do nespútaných zákutí predstavivosti jedného osobitého tvorcu, ktorý všetko načrtnuté možno nedotiahol do úplného konca, avšak bravúrne to ukrýva vo vytvorených úrovniach a majstrovsky pretkáva pri vysvetľovaní zákonitosti predkladaného sveta. Obzvlášť ma baví sledovať, ako sa nebojí plytvať nápadmi pri aranžovaní scén a spomínaný svet zaplaviť postavami, ktoré znamenite vybraní herci pod jeho vedením privádzajú na plátne k životu. Viac takých filmov, prosím.

Kam až siahajú limity režisérskeho majstrovstva? Nadľudsky ťažká otázka, ktorú sa Darren Aronofsky pokúsil zodpovedať pomocou jednoduchej myšlienky, keď zdrapil ľudskú hlúposť za uši a dotiahol ju na prah filmovej dokonalosti. Výnimočné dielo, ktorého obsah sa dá zhrnúť do jednej vety, lež na spektrum pocitov, ktoré vyvoláva, sa slová hľadajú len ťažko.

V posledných rokoch sa nám roztrhlo vrece s kreslenými hrdinami. Samozrejme, pokiaľ sa budú niesť na podobnej kvalitnej vlne ako "bleskozvod", tak sa nemám čoho báť a na ďalšie mesiace mám o zábavu postarané. Jediné, čo ma však trochu straší vo sne je, že sa mi to opisovanie cez šablónu zunuje. Ak by sme totiž dejovú linku preniesli do grafu a porovnali s ostatnými komiksovými produktmi, dostali by sme skoro identický dejový spád. Ale tak či onak je natočený šikovne, vizuál je opojný - Asgard vyzerá úchvatne a na herecký káder sa nemožno sťažovať. Inak nič v zlom, ale herec čiernej pleti znamená vo filme, ktorý sa krúti okolo severskej mytológii, viac-menej klinec do oka.