sugythesugar

Traileri ma namlsali na trochu niečo iné, než to čo som vo výsledku dostal. Ale som spokojný s výsledkom (až na záver).  Z počiatku mi nesadla tá rodinná linka, ktorá sa mi svojou vážnosťou bila s ústrednou premisou. Ale po prvej scéne tvorenia to krásne zaklaplo do seba. Metakomentár súčasného (nie len) knižného trhu ma bavil od začiatku do konca a mierne mi pripomínal až moju obľúbenú Adaptáciu. Ale v samotnom závere sa film začne rozpadať presne v tom, v čom Kaufman uspel. Ďalej už nebudem spoilerovať. Skôr mi to pripadalo, akoby autor sám nevedel ako to ukončiť, takže skĺzol prakticky na úroveň Moffatovho (ne)vysvetľovania u Sherlocka. Škoda. Ale aj tak sa u mňa American Fiction stane takou príjemnou trvalkou. 7/10

Dopozeral som to, ale už vyslovene z donútenia nech si to odškrtnem. Za mňa - najhorší Snyder. Viac priestoru si tento film nezaslúži. 3/10

Nový film Netflixu (ako sa v poslednej dobe zaužívalo), o ktorého existencii som nemal tušenie, ale po pozretí traileru som išiel zo zaujimavosti na to. Tvorca seriálu Mr.Robot si zvolil ako materiál zaujimavú knižnú predlohu od spisovateľa Rumana Alana, ktorá prekvapivo vyšla aj u nás už pred dvoma rokmi a ja už ju mám objednanú.  Jednoduchá premisa, ktorá akoby vyliezla od M. Night Shyamalana na prelome tisícročia. Sympatická rodinka ide na spontánny výlet za mesto, kde si chcú odpočinúť od vravy veľkomesta, ale po ich príchode do prenajatého domu zistia, že akékoľvek spojenie s okoľným svetom prostredníctvom elektroniky je neuskutočniteľné. A ako bonus, uprostred noci stojí pred dverami muž s dcérou a tvrdia, že dom, v ktorom rodina prebýva je ich a chceli by tam stráviť noc.  Určite nesúhlasím s označením tohto filmu za Peelovský. Iste, trochu sa tu prejavuje xenofóbia, ale v situácii, ktorú by pochopil asi každý. Ale Sam Esmail je oveľa sofistovanejší. Rozpráva obrazom a každá z podivných vecí, ktorá sa obyvateľom domu deje pôsobí "prirodzene" a postavy na ne reagujú a rozmýšľajú o nich v rovnakom čase ako divák. To je element, ktorý sa mi už dlho nepodarilo prežiť s filmom. Tomu dopomáha práca s kamerou, ktorá je znepokojivo hypnotická v každej jednej situácii. A obsadenie? Lahôdkové. Našťastie sa išlo pri castingu po síce veľkých menách, ale zostali sme v pekne civilnej úrovni, kedy stále vidím postavy a nie hercov za nimi. Julia Roberts, Maharshalla Ali, Eaton Hawk (a Kevin Bacon) sú skvelí a ja si tento film dám onedlho asi znovu. A to aj napriek tomu, že tvorbu Esmaila nejak nevyhľadávam. Mr.Robota osobne považujem za dobrý seriál, ale všetko, z čoho čerpal svoje kvality som videl/čítal v lepších dielach, ktoré sú pre mňa kultovky a výsledný produkt je iba napodobiteľom. Ale v prípade Leave The World Behind sa film niekedy dokáže vyrovnať svojim inšpiračným zdrojom a ja som z toho mal úprimnú radosť. Už dlho som nevidel zobrazený strach súčasnej spoločnosti (a určite aj môj) v jednom koncentrovanom filmovom zážitku. Takto ku koncu roku vidieť pecku, ktorá sa zaradí do Top10 2023... Nečakal som to.  9/10

Veľmi podivný film. Čakal som podľa ČSFD, že dostanem Béčkový horror a dostal som výrazne znekľudnujúci psychologický thriller(?). Ten film sa dá chápať asi z veľa rôznych rovín. Mne to prišlo ako alegoria na stratu dieťaťa v rannom dospelom živote a strach z opustenia. Do toho tam je toxický vzťah s bývalím partnerom. Sociálna izolácia. Súžitie s psychicky chorým človekom. Kritika korporátu. Možno toho chce ten film vyrozprávať viac, než je v silách vlastných tvorcov. Hall a Roth sú skvelý. Už roky hovorím, že Roth potrebuje nejaký poriadny comeback, pretože mi chýba v akciovej produkcií. Takže vlastne veľmi zaujímavý film so skvele predajňou znepokojivou atmosférou a skvelými hercami, ale nedokáže strhnúť a má veľmi podobné tempo. 6/10

Pre mňa veľké prekvapenie, v dobrom aj zlom. Po prvých minútach som zo zvoleného prístupu k téme a uchvacujuceho vizuálu zbieral sánku z pivnice. Po piatich minútach som si povedal, že toto snáď bude pre mňa Severance tohto roku. Prvé dve epizódy má absolútne zaháčkovali. Nanešťastie som si potom všimol, že má seriál tých hodinových dielov 8. A prakticky od tretej epizódy sa tam primiešavajú dejové linky, aby tých osem epizód malo o čom byť. Reálne, kedy to bola 3-4 dielna miniséria, dal by som s kludnym svedomím plné hodnotenie. Ale vizuálne nápady vystrieda po pár epizódach rutina a tak ten fantastický vizuál je trestuhodne nevyužitý. A rovnaký prípad je to aj v príbehovej rovine. Od konca tretej epizódy už sú karty rozdané a ďalších 5 epizód už seriál ide celkom priamočiarou cestou, ktorá neurazí, ale ani nenadchne. Ale obrovská výhoda seriálu je v silných vedľajších postavách, ktoré nepôsobia rušivo a ich príbeh a previazanie s hlavným hrdinom dotvára komplexnejší svet a posúvajú ďalej aj toho hrdinu. Stále budem mať Modroočka v seriálovej topke roku. Ale mrzí ma, že desiatkovú záležitosť rozdrvili do zbytočne veľa epizód a je z toho "iba" silných 8/10.  Jeden zo seriálov roku.

Áno, Zvláštne dni (1995) sa odohrávajú v Ďalekej budúcnosti roku 1999, tesne na prelome tisícročí. Práve prelom tisícročí je pre dej tohto filmu dôležitým aspektom. Strach z konca sveta, ktorý mal (podobne ako v roku 2012) nastať s úderom polnoci na 1. januára roku 2000 a s ním súvisiace nepokoje v uliciach. Takto si predstavoval v roku 1995 James Cameron – režisér Priepasti (1989), Titanicu (1997) a Avatara (2009) cyberpunkové vyhliadky na budúcnosť. James Cameron alias „Železný Jim“ síce tentokrát nerežíroval, ale napísal scenár pre dnes už oscarovú režisérku – Kathryn Bigelow (bývalá žena samotného Camerona). Tá nám priniesla adrenalínový heist film Bod zlomu (1991) aj vojnovú drámu Smrť čaká všade (2008). „Železný Jim“ vtedy reagoval na rasové nepokoje v Los Angeles v roku 1992. Tie sa diali v súvislosti so zbavením obvinených policajtov, ktorí sa dopustili násilia na zatýkanom Rodneym Kingovi (veľmi podobná situácia tej spred roka). Ale poďme už k zápletke Zvláštnych dní. Na konci tisícročia je na čiernom trhu dostupná nová technológia, ktorá vie nahrávať a reprodukovať zážitky z prvej ruky. Túto technológiu si dáte jednoducho na hlavu a ona nahrá nielen to, čo vidíte, ale aj všetko, čo cítia vaše zmysly. Táto technológia sa často zneužíva v pornografii. Náš protagonista – bývalý policajt – Lenny Nero s tvárou skvelého Ralpha Fiennesa (Voldemort) trávi posledné dni starého tisícročia prekupníctvom už zmienenej technológie. A to často prominentným členom smotánky. Ale jedného dňa sa dostane k nahrávke, ktorá zaznamenáva zážitok vraždy prostitútky, ktorá bola Nerovou starou známou. Lenny ako bývalý policajt sa púšťa do pátrania po úchylnom vrahovi, čo ho zavádza hlbšie do tiesnivej situácia, ktorá v L.A. panuje. Korupcia, depresia, závislosť na novej technológii a násilie. To je cesta, ktorou si Lenny Nero prejde. Tento výborný film bol svojho času podobne, ako kedysi legendárny Blade Runner (1982) Ridleyho Scotta, kasovým prepadákom a kvôli svojej (dá sa povedať) náročnosti bol nepochopený. Preto som rád, že vám ho môžem predstaviť a odporučiť. Ak máte radi atmosféru 90. rokov, tak sa vydajte do Ďalekej budúcnosti roku 1999 a prežite Zvláštne dni.

Aj tentokrát sa vraciame do mojich milovaných 90. rokov, kedy bol žáner thrillerov ždímaný najviac. V roku 1999 do kín prišiel thriller plný paranoje – Miluj blížneho svojho. V hlavných úlohách sme dostali skvelé herecké duo – Jeff Bridges a Tim Robbins. Jeff Bridges ako  profesor histórie so špecializáciou na terorizmus a jeho sympatický sused Tim Robbins. Ten je architektom nákupných stredísk a so svojou rodinou si žije zdanlivo pokojným životom. Ale čo ak je to inak? Postava Jeffa Bridgesa sa stále vyrovnáva s úmrtím manželky, ktorá pri zásahu v protiteroristickej jednotke zomrela. Bridges je tu „stopercentný“ a to, ako panicky stvárňuje symptómy paranoje či už oprávnenej alebo nie, je skvelé. Miluj blížneho svojho hlavne výborne pracuje s jednou otázkou. Ako je možné, že jednotlivci – zdanlivo obyčajní a nenápadní ľudia páchajú tak organizačne náročné činy, ako sú teroristické útoky? Osobne som vždy prirovnával Jeffa Bridgesa a Tima Robbinsona k Profesorovi Xavierovi a Magnetovi zo série X-Men. Obaja zastávajúci podobné názory, ale každý s iným riešením. Ak ste Miluj blížneho svojho/Arlington Road (1999) ešte nevideli, tak určite to dožeňte. Film nemá ani dve hodiny a to napätie v poslednej tretine by sa dalo krájať.

Znamenia (2002) sú v poradí tretím filmom režiséra M. Night Shyamalana, ktorého tretí film, Šiesty zmysel (1999), ho okamžite vyšvihol na špičku mladých talentovaných režisérov. Vedel s malým rozpočtom a schopnými hercami vytvoriť napínavý mysteriózny thriller s šokujúcim koncom, ktorý sa stal jeho trade-markom. Hneď o rok neskôr prišiel jeden z mojich najobľúbenejších filmov vôbec – Vyvolený (2000). Opäť spolupráca s Brucom Willisom, ku ktorému sa do hereckého tandemu pridal vynikajúci Samuel L. Jackson. V roku 2002 všetci natešene vyhliadli nový film od novodobého majstra napätia (ten pôvodný je samozrejme Alfred Hitchcock). Thriller Znamenia je o rodine bývalého farára (Mel Gibson), ktorý stratil svoju vieru po nešťastnom úmrtí jeho ženy a matky ich dvoch detí. Spolu s nimi býva aj jeho mladší brat (Joaquin Phoenix), ktorý má za sebou krátku, ale úspešnú kariéru hráča baseballu. Ich domácnosť jedného rána narušia kruhy v obilí, ktoré sa objavili na ich kukuričnej farme. Ide o mimozemskú inváziu alebo o zázrak? Ale pod povrchom tohto komorného thrilleru o mimozemskej invázii je v skutočnosti tajuplný príbeh o strate a opätovnom nájdení viery alebo o viery vo vyšší kozmický alebo Boží plán. To, ako do seba všetky drobné detaily, ktoré sú rozprestreté po celej stopáži filmu, zapadajú je presne to, prečo staršie Shyamalanove filmy zbožňujem. Banálne detaily, ktoré uprostred napínavého filmu vnímate iba podvedome, krásne zapadajú do celkovej mozaiky. Nejde o nejaký šokujúci záver v pravom slova zmysle. Ide skôr o logické poskladanie puzzle. Celú ťaživú atmosféru filmu, ale aj scény plné nádeje dotvára skvelá hudba Jamesa Newtona Howarda, ktorý vytvoril hudbu aj pre Shyamalanove dva predchádzajúce filmy. Hudbu dokonca začal skladať ešte pred natáčaním samotného filmu podľa Shyamalanových detailných storyboardov.

Mysteriózny thriller je subžáner sám o sebe. Preto vám odporúčam tento klenot z roku 1987, ktorý natočil režisér Alan Parker. Režisér jedného z najznámejších klipov hudobnej histórie – The Wall od skupiny Pink Floyd. Zobral si k tomu knižnú predlohu Williama Hjortsberga – Padnutý anjel a k tomu hereckú podporu – Mickeyho Rourka a Roberta De Nira. Oproti knižnej predlohe zmenil časť lokácií za „exotické“ New Orleans kvôli prelínanie sa deju s okultizmom a voodoo. Pôvodne autor knižnej predlohy Hjortsberg pracoval na filmovej adaptácii svojho románu od roku 1978. V prvej verzii, ktorú pripravovalo štúdio Paramont, mal hlavnú úlohu hrať Dustin Hoffman. K samotnej realizácii nakoniec nedošlo. Ale aby sme sa dostali aj k náčrtu deja… Súkromný detektív Harry Heart (Mickey Rourke) dostane novú zákazku od tajomného pojedača vajec Louisa Cyphrea (Robert De Niro). Na prvý pohľad jednoduchú zákazku. Nájsť nezvestného muža. Ale to ho samozrejme zavedie do rôznych častí prehnitého mesta, ale aj do „exotickej“, pohanskými a voodoo rituálmi bohatú New Orleans. Temná, spletitá a snová cesta detektíva Hearta sa dostane až do maximálneho vypätia, keď sa dostáva k svojmu cieľu tak blízko, ako bolo v jeho silách. Ja tento Parkerov film rewatchujem aspoň raz ročne. Tá upotená, ulepená a špinavá atmosféra minpripomina 8MM of Schumachera a prvou sériou True Detective od Fukunagu. Dejovo nijak komplikovaná mysteriózna detektívka, ale symbolika, hra s náboženskou dvojstrannosťou, odzrkadlovanie hrôz vojny v zmene identity... Je toho veľa. Ak by bolo Angel Heart čiernobiele, kľudne by ho zaradil bez povšimnutia k najlepším noirom 50. rokov!

Horor V zajatí šialenstva (1994) nám predstaví poisťovacieho agenta s tvárou Sama Neilla (Horizont udalostí, Juský park). Ten je jeden z najlepších vo svojom odbore, tak dostane (ako to už býva) výzvu. Povestný hororový spisovateľ sa stratil. A to tesne pred vydaním jeho najnovšej knihy. Vydavateľstvo totiž nemá rukopis, ktorý by šiel do tlače. A tak Sam Neill v spoločnosti literárnej editorky ide pátrať po záhadnom autorovi. Už samotné texty, ktoré stratený autor píše, sú často doslovné citácie H. P. Lovecrafta. Bude to ale ešte divnejšie. „Pátrací tím“ totiž nájde mesto, ktoré nie je na žiadnej mape. Ako čoskoro zistia po príchode, toto mesto je divnejšie, než sa na prvý pohľad môže zdať. Nezvestný autor začína svojimi zvrátenými textami nainfikovávať celé mesto a naši hrdinovia začínajú byť zúfalí. Kde je hranica medzi fikciou a reálnym svetom? Kde končia stránky kníh a kde sa stretávajú s našou psychikou? Horor do každého počasia Ak máte radi psychologicky vypäté horory s miernou prímesou brakového pozlátka v kombinácii s kozmickým desom, tak je horor V zajatí šialenstva presne pre vás! Mňa vďaka nemu zamrazí vždy, keď idem v aute a na ceste je cyklista. Zhrnieme si všetko, čo tento horor obsahuje. Záhadného autora, výpravu do mesta, ktoré by nemalo existovať, podivuhodní vidiečania, a chápadlovité božstvá prenikajúce do našej úrovne reality. Podtrhnuté, spočítané. Je to najlepšia „adaptácia“ Lovecrafta, aká bola natočená. A prečo „adaptácia“ a nie adaptácia? Pretože tento horor neadaptuje žiadnu konkrétnu Lovecraftovu poviedku. Ale esenciálne si vyzobáva všetky charakteristické prvky Lovecraftovej tvorby. 9/10