Svadbos

Pekne renederovaná historická dráma s výborným hereckým obsadením a výtečnou Glenn Close v popredí, ktorí spolupracovala na scenári. Sinead O'Connor spieva počas záverečných titulkov.

Silné herecké výkony a krásna scenéria (natáčané na Isle of Man) pomáhajú prekusnúť predvídateľnú zápletku a čudné oscilovanie medzi komédiou a melodrámou.

Chýba tomu spektakulárnosť, ale je to zábavné. Film poteší hlavne dlhoročných fanúšikov.

Priemerný muzikál o filmovej hviezde, ktorá si vymenila miesto s kráľovským dvojníkom. A to sú komplikácie pre oboch mužov, hlavne keď ide o lásku.

Hopkins miluje Marcha, ale odmieta to pokaziť tým, že by sa za neho vydala; a k tomu sa zaujíma aj o bývalého podvodníka Rafta a jeho tehotnú priateľku (Mack), ktorí sa naopak chcú zobrať až priveľmi. Akoby tento bezútešný film nemal dosť problémov sám osebe, pretože je ešte aj úplne mizerne zostrihaný

Sinden nechtiac získa aligátora pri plavbe domov za svojou rodinou a snúbenicou. Nikto nerozumie jeho náklonnosti k plazovi, okrem spriatelenej ženy, ktorú stretne na svojej ceste. Čudná fraška s nesúrodými hudobnými číslami od Carsona.

Ľahká francúzska komédia o mladej sirote, ktorá sa stane učňom malomestského krajčíra. Chlapec chce preraziť vo svete módy 60-ych rokov. Ak by bol film taký perfektný, ako šaty v ňom, bola by to iná zábava.

Film má akúsi atmosféru, dokážeme aj oceniť umeleckú kameru Bradforda Younga, ale príbeh a hlavné postavy sebavedomo smerujú ku predom známemu koncu. Názov filmu je podľa režiséra Loweryho odvodený od jeho matných spomienok na slová jednej z folkových piesní.

Potenciálne zaujímavý príbeh vedy a humanizmu v konflikte s religióznou intoleranciou. Je však príliš jednoduchý a melodramatický na to, aby skutočne zaujal.

Nedobrovoľný hrdina a krásna mimozemšťanka - to je Blade Runner od Ridleyho Scotta. Absolútne Zlo - To je deň nezávislosti alebo Votrelec. Úvodná archeologická sekvencia zase pripomenie Indianu Jonesa, gigantické mesto je verná kópia Metropolisu (a Blade Runnera), vesmírne scény sú Hviezdne vojny. Tak by sme mohli pokračovať, pretože Piaty element je  viac než iné filmy postavený na tom, čo divák pozná z klasických sci-fi filmov. Na rozdiel od Blade Runnera, ktorý s "výpožičkami" pracoval veľmi uvážlivo a premyslene, je Piaty element iba púhou variáciou variácie,v ktorej postmoderna vykráda samú seba. Je tu potom príznančné, že tu chýba silnejší a pôvodnejší príbeh, že postavám chýba lepšia psychologická prepracovanosť a že jediné, čo na filme prekračuje rovinu priemeru, je technická stránka veci. Počítačom vytvorené triky v prvom momente uchvátia, ale v dnešnej dobe už pôsobia zastaralo. Zostane iba obsahová podstata filmu, ktorá je úplne ničotná. Piaty element viac než príznačne poukazuje na skutočnosť, že aj v dnešnej pretechnizovanej dobe zostáva podstatou filmu nie technický, či finančný element, ale stále ten ľudský.