tomashrabek

Prvotný dojem skvelý, najmä vďaka kamere, skvelému zvukovému designu a Sandre Hüller (tá žena je DÉMON). Ale banalita zla ukazuje sa byť sama o sebe banálnou a koncept filmu ma nakoniec oslovil viac, než film samotný.

Židovská anekdota na desať epizód, ktorá sa vám dostane pod kožu, ak jej dáte šancu. Všetci hráme divadlo, každý deň. Rôzne role pre rôzne publiká, i sami pred sebou. Ale ani ten najlepší herec nedokáže zakryť, kým je naozaj, a o čo mu v skutočnosti ide. O ochranu chudobnej štvrte, alebo o seba samého? O zdravý vzťah, alebo obchodný kontrakt? A kde sa hranie rolí končí a začína realita? Nathan Fielder znovu nesklamal, s dekonštrukciou televíznej (mediálnej, sociálno-mediálnej, každodennej) reality šiel o ďalší level ďalej. Vďaka skvelej kamere a nepríjemne naťahovaným situáciám, v ktorých vám je trápno nielen za postavy, ale i za seba, vo vás ostane hryzavý pocit, že vás niekto neustále sleduje. Možno sami začnete spochybňovať a uvedomovať si role, ktoré sami hráte. Celá ústredná trojica výborná. Koniec, ktorý vo mne ostane ešte dlho. Skvelý (spoileroidný) komentár k seriálu tu.

Lazy dojička frančízy bez štipky invencie či snahy o unikátny príbeh. Pre najmenšie publikum dokonca až prekvapivo brutálne (Bowser si v ničom nezadá s najdesivejšími fantasy záporákmi), vzápätí infantílne až za hranicu vkusu. Holt, Illumination. Boh ochraňuj Zeldu, keď sa do jej adaptácie naozaj pustí toto štúdio. To bude jedno z najmenej kompetentných rozhodnutí v histórii filmu, a na to vezmite jed.