Marius

"Noir je meno starobylej skazy. Dve dievčatá, vládnuce smrti. Ich čierne ruky ochraňujú pokoj novonarodeného." Nowaru je niečo ako môj splnený sen. Vždy som chcel, aby niekto natočil príbeh assasina v sukni, pokiaľ možno pekelne sexi a pekelne deadly. Pokiaľ nerozumiete pojmu „noir“ v kinematografickom zmysle, je Nowaru niečo ako osvetové dielko, ktoré tento pojem náležite pútavým spôsobom osvetlí. Je to totiž typický anime mix čerpajúci zo starých noiroviek, postmodernistických assasinských masterpiecov Luca Bessona (Leon a Nikita – napr. si všimnite čo stojí v okne Mireille Bouquet atd. ), mafiánskych filmov a konšpiračných teórií. Nevyjasnená minulosť , všemocná tajná organizácia, dve sexi „čističky“ s rýchlymi revolvermi a excelentná hudba v akčných sekvenciách pre každú z hrdiniek. Ale aby som neprechválil; chybičky to samozrejme má. Vadí mi hlavne neustále opakovanie niektorých spomienok Mireille i Noir, čo by som čakal (a i vítal), pokiaľ by šlo o rozsiahly stodielny opus, v dvadsaťšesťdielnom seriáli to však zdržiava dej. A potom ešte jedna „maličkosť“. V Nowaru nie je ani kvapka poctivej krvi po priestreloch, čo je na Japoncov prinajmenšom zvláštne. Skvelý príbeh, hudba a charizmatické hrdinky však nenechajú týmto drobným chybám vyniknúť, preto ho označím za to isté čo pre mňa v žánri fantasy anime znamená InuYasha – absolútne TOP anime. 10/10 Spievaj mi zbohom, tým sladkým zvukom dní minulých, ktorý si ma navždy pamätá Canta per me, a o tom to celé je ;-)

Najvyšší úžitok je ako voda. Všetkým tvorom prospieva a nesvári sa so žiadnym, prebýva v miestach, ktorým sa ľudia vyhýbajú. Dokonalý človek je ako zrkadlo, aj on všetko odráža a nič v ňom nezostáva. Zbraň používa len, keď sa tomu nemôže vyhnúť. Svoju múdrosť vyjadruje bytím a pretože o seba rovnako opatruje, ako celý svet, možno mu zveriť vládu nad svetom. Nečiniac nič, o čom sa nedomnieva, že by malo byť vykonané, neponáhľa sa a len opatrne meria slová; keď je jeho úloha dokončená a úspech sa dostaví, každý vraví „bolo to také jednoduché“ a múdry odchádza, lebo už niet ničoho čo by mal vykonať. Ťažko hľadať ázijskejšie anime ako je práve Seirei no Moribito. Nielen zasadením do typicky ázijskej ríše, miešajúcej prvky stredovekého Japonska, Číny a Kórey, ale i celkovou metafyzickou výstavbou tohto fikčného univerza. Dualita a zároveň komplementarita dvoch realít sveta, Sagu a Nayug je odrazom princípov jin a jang. Postavy Chaguma a Balsy sú presným naplnením taoistických ideálov dokonalého vládcu a dokonalého človeka. Star Diviners zastupujú konfuciánov (s precitnutím Shugu „som tak učený a predsa nič neviem“) a vedľajšie postavy zas múdrosť ľudu odvodenú z prírodných cyklov. Seriál tieto ázijské myšlienkové dary kultúrnemu dedičstvu ľudstva ukazuje veľmi prirodzenou cestou, a to každodennými bežnými činnosťami. Skutočnosť, že i tieto drobnosti perfektne dokresľujú prostredie „reality“ seriálového sveta a robia z postáv jedny z najplastickejších, aké je možno v anime vidieť má dozaista na svedomí autorka predlohy (a pozor, desaťdielnej, takže dúfajme v pokračovanie) etnologička Naoko Uehashi. Balsa, hoci skvelá kopijníčka, nie je žiaden neporaziteľný ninja a sem tam si to poriadne odskáče. A malé vystrašené princátko Chagum, vyjadrujúce svoju múdrosť bytím a odchádzajúce keď už niet čo by bolo treba vykonať za svojou adoptívnou mamou čo do hĺbky zobrazenia tiež nezaostáva. Vyzdvihnúť treba i to, že seriál si v dnešnej dobe úplne vystačí s lineárnou naračnou štruktúrou, spestrenou len niekoľkými flashbackami ozrejmujúcimi Balsinu minulosť a motiváciu. Technická dokonalosť seriálu bola ospevovaná už dostatočne, pridám len, že chvíľami sa môže vizuálnou monumentálnosťou rovnať opusom Yimou Zhanga. Za mňa už len : Seirei no Moribito by mali vidieť i tí, čo sa anime nevenujú a ak by som mal jednou vetou zhrnúť a nalákať na tento strhujúci príbeh o vzájomnom prepojení všetkého živého i neživého, potreby rešpektu, úcty k životu a pochopenia sveta okolo nás, tak vedzte, že Seirei no Moribito je pre mňa Mononoke Hime pre tretie tisícročie. 10/10 P.S. neviem si predstaviť anime , ktoré by SnM zobralo titul anime roka 2008.

Po úspechu fenomenálneho Noir sa v roku 2004 dal po tretí krát dokopy režisér Koichi Mashimo a jeho štúdio BeeTrain so skladateľkou Yuki Kajiurou . Z tejto spolupráce vznikol Madlax. Tento seriál je Noiru viac než dôstojným nasledovníkom, po stránke animačnej ho dokonca prekonáva. Príbeh sa tentokrát netočí len okolo niekoľko málo postáv, nájdeme tu množstvo postáv vedľajších, pomerne relevantných pre hlavnú príbehovú líniu. Z takto namnožených „hráčov“ tvorcovia vytvoria akúsi dejovú skrumáž plnú mystiky (chvíľami až Lynchovskej), pri ktorej v prvých asi osemnástich dieloch nemá divák šancu chápať o čo vlastne seriálu ide. Vo zvyšných epizódach potom celý príbeh rozmotajú; to či ste ochotní pristúpiť na záverečné „veľké pointy“ a nakoľko vám pokazí ich pritiahnutosť za vlasy celkový dojem zo seriálu je len na vás. Ak vám to pomôže, vedzte že scenárista Kuroda a Mashimo vymysleli tú najväčšiu spinpoint počas „brainstormingu“, ako oni hovoria poriadnej intoxikácii alkoholom Ja som síce tieto pointy musel pregĺgať (hlavne hlavného záporáka, ktorý bol imho úplne zbytočný), nemal som s nimi ale až taký problém ako iní anime znalci na CSFD. Pokiaľ Madlax scenáristicky trochu škrípe v posledných cca piatich epizódach, režijne je absolútne bravúrne zvládnutý. Už Noir bol príkladom filmovej štylizácie v žánri anime a Madlax ho v tomto aspekte „filmovosti“ dokonca prekonáva. Je to asi preto, že Madlax má originálny scenár a nie je adaptáciou mangy. Po stránke animačnej síce vidíme klasické trademarky BeeTrainu – akési uprednostňovanie podrobnosti kresby pozadia pred animáciou postáv v neakčných sekvenciách , naopak vypiplaná je animácia postáv v sekvenciách akčných. V jednej z posledných častí sa dokonca dočkáte akéhosi „anime bullet time“. Mashimo výborne pracuje so strihom – veľký počet postáv často využíva na zamotávanie či vysvetľovanie strihovými sekvenciami, v ktorých rôzne postavy vyslovujú časti ucelenej myšlienky (podobne ako Besson v Piatom elemente nastrihal scénu „kamene“) a robia tým divákovi z deja buď ešte väčšie klbko, alebo mu dajú návod na jeho rozmotanie. Podobne ako v Noiri tu hrá veľkú rolu hudba Yuki Kajiura. Tu sa opäť prejavilo to , ako inteligentný režisér pracuje nielen s hudbou ale i samotnou skladateľkou; Yuki má totiž od BeeTrain jedinú podmienku – komponovať bez obmedzenia čo len chce a Mashimo potom z predloženého materiálu vyberá to čo sa mu do práve robeného seriálu hodí. OST je jedným slovom skvelý (i keď v jednotlivostiach mám radšej Noir OST) a Mashimo s ním narába neskutočným spôsobom v rôznych montážach scén – vyborná je napríklad scéna atentátu z tretieho dielu, kde je obraz k skladbe Nowhere nastrihaný rovnako dynamicky ako skladba samotná. Madlax je druhou časťou zamýšľanej „girls and guns“ trilógie Koichi Mashima, hodnotím ho na absolútnu 10/10 a týmto vyhlasujem team Mashimo + Kajiura za mojich anime bohov. P.S. Tretí diel „girls and guns“ trilógie „ El Cazador“ je momentálne vo výrobe a tešiť sa naň môžete od apríla 2007. P.P.S. dúfam že Idaho už chápe že dĺžka jeho komentov je v normále ;-).

Absolútne geniálna vec, ktorú možno čítať niekoľkými spôsobmi a ktorá otvára mnoho tém s jediným uzatvorením. Celý koment keď nebudem lenivý ho napísať. 10/10 P.S. definitely NOT for kids

TANOŠII.... KA ? Total gore total erotic alebo X-men postretli Elephant mana a emocionálne i akčne dostali obaja od Elfen Lied na frak. Už prvých päť minút presvedčí i neveriaceho Tomáša, že anime naozaj nie je pre deti a že Japonci dokážu spojiť nespojiteľné do nádherne harmonického celku. Príbeh "iného druhu" medzi ľuďmi predstavuje široké spektrum charakterov a ich vzájomne prepletený príbeh funkčne preskakujúci medzi jednotlivými časovými rovinami. Medzi postavami jednoznačne vyčnieva správne shakespearovsky poňatá Lucy prenasledovaná svojou "inakosťou" a svojou minulosťou vyplývajúcou z nepochopenia a opovrhovania tých, ktorých označujeme ako "normálnych". Všetky postavy tu však majú svoj priestor i miesto v príbehu a divák nemá problém vžiť sa do každej z nich a pochopiť situáciu a konanie každej z nich, a to napriek tomu , že ani na minútu nezabudnete na to, že je to "fiction" a pozeráte animák. EL má na dôvažok nádherný hudobný doprovod čerpajúci z v Ázii čoraz viac populárnejšej európskej klasiky. A ja si čoraz častejšie začínam vážne myslieť, že hraný film zažíva svoju krízu a budúcnosť príbehov, silných emócií i myšlienok je práve v animovaných filmoch určených staršiemu publiku. MADA ITAKUNAI DESU...KA .... 10/10

PRESENT DAY, PRESENT TIME LAYER 1 : INTRODUCTION Deväťdesiate roky odmietli pompu a nevkus rokov osemdesiatych a stali sa myšlienkovo a umelecky najplodnejším desaťročím minulého storočia. Všeobecne sú charakterizované ako cynické, pochybovačné a postmodernistické obdobie.LAYER 2 : GENERATION 90´s Generácia devätdesiatych rokov odmietla nielen postuláty generácie predchádzajúcej, ako to robí každá generácia, ale začala pochybovať i o význame postulátov samotných. Toto pochybovanie a prehodnocovanie hodnôt samotných vyústilo do popierania zažitých lineárnych a žánrovo čistých umeleckých postupov, čo umožnilo spájať a miešať jednotlivé žánre a postupy s cieľom priniesť niečo nové a oživiť úpadkové umenie osemdesiatych. Typickými hovorcami ducha desaťročia sa stali napr. Nirvana, Smashing Pumpkins, Radiohead či Alanis Morisette, vo filme Tarantino, Lynch, Aronofsky, Besson, Fincher.LAYER 3: NET IS VAST AND INFINITE V deväťdesiatych nastal boom internetu, myšlienky a názory boli zrazu masovo oznámiteľné a diskutovateľné, čo umožnilo ich rýchlejšie šírenie a obohacovanie myslenia v masovom meradle. Niet divu, že sa objavili názory na prepojenosť siete s realitou, pretože prostredníctvom vedomia ľudí sa tak naozaj deje. LAYER 4: SERIAL EXPERIMENTS : LAIN SEL je príbehom dievčatka Lain, ktoré prostredníctvom svojho alter ega vo virtuálnej sieti zmazáva hranice medzi realitou a svetom netu. Obsahuje obrovské množstvo filozofických myšlienok, ktoré sú pre dnešnú teen generáciu ťažko stráviteľné, a ktoré (česť výnimkám) odmieta. Je obrazom pochybnosti o objektívnej realite toho čomu hovoríme vonkajší svet a tým nadväzuje na myšlienky, ktoré priniesol už Ghost in the Shell a ktoré západu predstavil koncom desaťročia Matrix. Postoj Lain je postojom devätdesiatych rokov : pochybuj o tom čo vidíš a rozmýšlaj o tom čo nevidíš. Hudobná zložka je akousi variáciou na hudbu Radiohead (celkovo zo seriálu ide podobný feeling ako z klipu Paranoid Android) . LAYER 5: CONCLUSION SEL je odtlačok ducha doby v umeleckom diele, akých nájdete len veľmi málo. Je totiž presne taký , aké boli 90´s . Pochybovačný. Filozofujúci. Geniálny. Tvorivý. Ne-žánrový. Nepochopiteľný. Nepochopený. 10/10 LAYER 6 : EPILOGUE Začiatok storočia – najmä v západnej kultúre znamenal obrat k tomu, pred čím 90´s varovali najviac : konzum. Na druhej strane, ďakujem 90´s, že som svoj zásadný myšlienkový vývoj prešiel práve v nich a ďakujem Lain, že mi to nádherným spôsobom pripomenula.

Mai-Otome je najčastejšie označované ako „alternatívny re-telling“ seriálu Mai-HiME. Je to pravda len spolovice, pretože seriál sa trampôt z Fuuka Gakkó prenesených do budúcnosti drží skôr v prvej tretine. Vystupujú tu v podstate všetky postavy z HiME, pričom ich identitu a povahy tvorcovia Otome poriadne zamiešali. Pokiaľ teda máte zmáknuté HiME, budete sa síce orientovať v postavách o čosi lepšie, ale rozhodne budete prekvapení koho tentokrát chlapci zo Sunrise Inc. postavili do akého svetla. Seriál jemnými odkazmi na pôvodný dej neustále pomrkáva po zrovnávaní so starším bratom (je milé vidieť Natsuki a Shizuru spolu aspoň v „alternatívnom vesmíre“, či Alyssu a Miyu ako nerozlučných pútnikov ), popritom však nezabúda rozvíjať svoj vlastný originálny príbeh. Zo začiatku to síce vyznieva ako HiME pre deti do desať rokov, ale prakticky od polky seriál dostane veľmi temný a vážny charakter, nedočkáme sa (temer) žiadneho obživnutia. Samozrejme, tvorcovia sa opäť vyžívajú v klišoidných prvkoch ako pokriky pri premenách na Otome (tu si dozaista spomeniete na kultové „Morfujem“ Power Rangers), či to, že Arikina bojová róba pripomína dizajn Sailor moon. Nezaostávajú ani serióznejšie odkazy - napríklad Sergey Wong je oblečený ako Malý princ na Exupéryho ilustráciách, Kráľovná Mashiro svoj rozhadzovačný štýl vládnutia komentuje parafrázou na Marie Antoinette „Nech jedia cukríky“. Dej je situovaný do sveta nápadne podobného Herbertovej Dune – nehostinná planéta s ostrovčekmi na prežite, ktoré držia jednotlivé kráľovstvá. Klany, rody a rôzne frakcie neustále bojujú o moc a kontrolu nad obývateľným územím a technológiami. Na tento boj nevyhnutne potrebujú Otome – najsilnejšie zbrane aké veda ich planéty dokázala vyrobiť. Seriál potom môže spôsobom prístupným všetkým generáciám riešiť otázky rovnováhy ozbrojených síl vo svete, zodpovednosti panovníka za osud svojich poddaných, úlohy techniky a vedy či jednotlivé malé drámy všetkých postáv. Mai Otome nemá takú prepracovanú a zložitú mytológiu ako HiME, čo ju robí prístupnejším a práve preto podľa môjho názoru osloví omnoho viac divákov než HiME. Ja dávam 10/10 a staviam o stupienok vyššie než Mai HiME. P.S. Písal som už niekde, že Yuki Kajiura je BOH ?

Berserk je po skvelej druhej časti GwG trilógie a tejto fanservisovej variácii Duny tretím anime, ktoré v roku 2007 nabúralo moju anime TOP 10. Predovšetkým oceňujem, že som konečne videl fantasy, isté si tým, že jeho sila je v príbehu a postavách. Berserk nepotrebuje k budovaniu fantasy atmosféry temer žiadne žaby a krokodíly (rozumej elfov, trpaslíkov, škretov a inú efektnú háveď) a zobrazuje vzostup a pád Griffithovej skupiny takým spôsobom, až mi pripomenul nedávno prečítaného Machiavelliho Vladára a jeho state o tom ako si má počínať neurodzený muž, ktorý chce získať kráľovstvo. Griffith totiž od prvého momentu ako kráľ pôsobí, chýba mu už len tá maličkosť – kráľovstvo. Čo ma zarazilo je to, že hoci mám rád práve “agility” filozofiu šermu, ktorý predvádzali Griffith a Caska, skutočne najväčším bijcom sa pre mňa stal Guts (a áno Subjektiv to s tým “nedomrlým kojencom” napísal veľmi presne). Nielen preto, že seká ľudí napoly tak ako si my smrteľníci krájame syr na rožok, ale i preto, že ako jediný pochybuje o Griffithovom sne. Práve z Gutsových pochybností potom na pozadí príbehu nenápadne vyvstáva celá etická otázka príbehu, či stojí za to obetovať pre svoj sen o vládnutí nielen seba ale i druhých. Výhrady k animácii príliš neberiem jednak s ohľadom na rok vzniku a jednak vzhľadom na to, že statiku je vidieť len keď kamera švenkuje po obrázkoch z mangy, čo seriál na rozdiel od vecí ako Claymore či Death note robí otvorene (t.j. nechce budiť zdanie že niečo sa hýbe, hoci sa to nehýbe) a zásadne nie v akčných pasážach muža proti mužovi. Okrem toho statické obrázky sú do seriálu zakomponované v tých najvhodnejších okamihoch a sú podporené atmosféru uchovávajúcou zvukovou kulisou. Tvorcovia skrátka obrazovým minimalizmom vyťažili príbeh na maximum a to sa už dnes veľmi v anime nevidí. Pochváliť treba i hudobnú stránku, ktorá sa podľa môjho názoru k seriálu výnimočne hodí; veľkým prekvapením pre mňa bolo, že jej autorom je Susumu Hirasawa, tvorca rovnako výborného OST k Paprike. Skrátka a dobre, Berserka by mal vidieť každý, kto to s anime myslí vážne a rovnako i každý milovník krvavého fantasy s pointou hlbšou, než má v západnej fantasy prefláknutý boj dobra so zlom. A ja idem zháňať mangu. 10/10

Lesk a bieda (karikatúry) kantovskej etiky. Áno, nie je to Zero ale treba si uvedomiť, že všetky tri route Fate/Stay night napísal niekto iný ako majster mäsiarskej filozofie Gen Urobuchi (ktorý ma na svedomí mimo iného aj geniálnu Madoku). Zero bolo premyslené a napísané práve tak, aby dalo zmysel dieram vo FSN, takže je podľa mňa potrebné skôr pozerať na to, ktorá z routes najlepšie zapadá so Zerom do kompaktného celku. A v tom je UBW jednoznačne skvelé. Dáva perfektný zmysel, že po poprave Kiritsuguovej utilitaristickej pilnosti krátkou výučbou grálom sa jeho adoptívny syn chytil extrémnej formy kantovstva, keďže pravdepodobne dostal lekciu o tom, čo grál predviedol Kiritsuguovi. Rovnako potom dáva perfektný zmysel prečo tento prístup priviedol Archera na popravisko a následne z neho spravil Counter Guardiana a heroic spirit a výborne to odôvodňuje i jeho dezilúziu z výsledku a pokus všetko zvrátiť. Oproti anime podľa prvej route (FSN 2006) je to pokrok asi po všetkých stránkach od vykresľovania postáv až po pokusy o hlbšie presahy. Shirou tu síce je stále za blbečka ale jeho postava sa pomerne rýchlo a presvedčivo vyvíja. Čo ma ale prekvapilo je čo spravili z Rin. Stačilo ubrať z prehnanej tsundere povahy a pridať trochu viac vnútornej neistoty a máme tu plnokrvnú postavu (sorry Saber, prestala si ma baviť už v Zero), ktorej som to prial asi najviac. Takto nejak si predstavujem naozaj dobre napísanú ženskú v anime. Má to samozrejme aj svoje muchy. Špeciálne ma nasralo ako skončila Illyasviel von Einzbern, pretože jej linka s existenciálnymi pochybnosťami dieťaťa homuncula a človeka by si zaslúžila aj samostatnú route. UBW túto linku len načrtne a ďalej ju nerozvíja. Po technickej stránke je UBW skvelé, animácia je na úrovni, o ktorej si bežná produkcia môže nechať len snívať. Hudba je fajn, nie je to síce Kajiura Yuki ani Kenji Kawaii ale svoju úlohu robí veľmi dobre (fight Berserker c/a Saber FTW). Podtrhnuté sčítané je pre mňa Fate / Stay Night Unlimited Bladeworks za poslednú dobu jedným z najlepších seriálov a mám ho v šuflíku vecí, ktoré ešte určite uvidím. Lebo slovami Waver Velveta z epilógu, áno ten sen je idiotský, ale nie je dôvod sa mu smiať. Lebo ľudia ako Shirou, idúc hlava nehlava za svojím menia svet. V dobrom aj v zlom. 10/10