George Stobbart

Barbara Crampton musí byť fakt svojská ženská, keď sa hrdí tým, že sa podieľala na produkcii práve takejto kraviny. Originál je dnes už právom kultové 90´s béčko, ktoré je síce možno trochu naivné, ale aspoň sa na nič nehrá; na rozdiel od tohto zbytočného a až prekvapivo trashového remaku. Tu by už malo fakt väčší „význam“ keby urobili porno remake, kde by tá zrúdička chodila a pretrtkala každého od kraja, čo by bola aspoň sranda. Takto sa to bralo tak vážne, až mi z toho miestami bolo trápne. Ale pozrieť sa to dalo a príliš som pri tom netrpel, takže slabučké 3* tomu pacnem, ale na rozdiel od originálu sa k tomu už určite nikdy nevrátim.

Slaboduchá kopírka nedávneho "Z" pre mainstreamového diváka a deti.

Pohodová hororová antológia, ktorá síce neprináša nič extra, ale do tohto októbrového, halloweenskeho obdobia sa vcelku hodí. Oceňujem postupné retro (príbehy z 50´s, 60´s a 70´s), neoceňujem priveľa CGI a vyumelkované momenty. Celkovo síce predvídateľné a s trochu trápnym „sprievodcom“, no aj tak by som si tematické pokračovanie napr. o rok dal. Silné 3* / slabé 4*; o chlp slabšie než minuloročné „Scary Stories to Tell in the Dark“.

Solídny minimalistický horor, ktorý mal vďaka atraktívnemu prostrediu opustenej železnice a atmosférickým nočným „prechádzkam“ na viac. Len to chcelo ubrať na kecaní toho amatérskeho osadenstva a pridať na prezentácii prítomnej hrozby. Ale pre mňa aj tak vcelku fajn.

Mohol to byť pre mňa možno aj film roku, keďže prítomné aspekty mi fakt režú. Len nechápem, prečo sa režisér, scenárista a hlavný herec v 1 osobe rozhodol pojať svoju postavu tak iritujúcim a divácky nevďačným spôsobom, že okrem záveru v podstate ide stále iba na nervy. Nevadilo by ani občasné „umelecké“ prelínanie obrazu a rozsekávanie scén, či dramaticky prehlušujúci hudobný motív, ale tá postavička bola fakt moc. Pritom je to pekne natočené, vlkodlak vyzerá dobre a finálne rozuzlenie & zúčtovanie ma brutálne potešilo.

Škoda, že sa to bralo tak vážne, mohla to byť celkom fajn komédia.

John Hyams je síce solídny remeselník, ale oproti ockovi Petrovi Hyamsovi sa asi bojí zavŕtať do niečoho originálnejšieho a tak sa radšej zahrabe sequelmi & remakmi. A tento remake menej známeho, švédskeho Forsvunnen je presne taký prípad. Pozerateľná, pekne natočená, ale totálne zbytočná vec.

Priemerný slasher, ktorý okrem svojej retro giallo estetiky ničím nevyčnieva. A aj tá sa v konečnom dôsledku bohužiaľ ukáže ako pomerne zbytočná, keďže to nakoniec vyšumí do prázdna. Režisérove predchádzajúce 2 horory boli síce menej profesionálne, ale trochu uspokojivejšie. Ináč vlastne ok, malá slasherová jazda, akou ja zvyčajne nepohrdnem.

Filipínskeho démona Batibata zatiaľ nepoznám, aspoň si ho z nejakého hororu teda nepamätám, týmto však veľa vody nenamúti. Nenáročný, nezávislácky kúsok s posadnutými fešandami v sympatickom prostredí amerického vidieka, ktorý by však mohol byť aspoň svižnejší a kratší, keď už nie strašidelnejší. Ale pozerať sa to dalo; kto veľa nečaká, veľa nedostane.

Charlie Steeds je šikovný; aj s malým rozpočtom vyzerajú jeho filmy na úrovni, no dole ho zvyčajne ťahá casting slabých, neskúsených hercov. Ale som rád, že má aspoň širší hororový záber a nezahrabal sa v jedinom subžánri. Tento upírsky kúsok zrejme ocení málokto, pretože to jednak nie je moderné a druhak ani moc hororové. Ono je to taká naivná kombinácia 70tkových snových upírčin a 80tkových neónových béčok, s adekvátne vyfarbeným vizuálom a elektronickým soundtrackom. Mňa to ale vtiahlo, niekedy mi stačí málo.