ash99

Ja, Daniel Blake - a lá britský Jozef Mak. V pomaly plynúcom príbehu sledujeme obyčajne-neobyčajný a neobyčajne-obyčajný príbeh boja "Byrokracia kontra Daniel Blake". Loach opäť právoplatne potvrdil titul majstra sociálnej drámy. Precízne napísaný scenár jednotlivými scénami postupne katalizuje nový druh napätia, kde hlavnou "sečnou zbraňou" sa stáva vytváranie asociácií, ktoré si divák vytvára s vlastným životom. Lebo aj v našom administratívne-preplnenom víre systému je vždy šanca, že sa každý z nás stane Danielom Blakom, čo pridáva filmu možno aj jedinečný didaktický uhoľ pohľadu.

Victoria...film, ako životaschopný orga(ni)zmus...film ako kameramanský turizmus...film ako trip na celú noc...film ako čisto iba subjektívny superlatív...a v neposlednom rade, asi jediný film, ktorý "sa dá" pozrieť aj cez Google Street View...!

Seriously, Paul Morrissey ? Natočiť listovanie v nejakej nemeckej knihe postráda zmysel či umenie...Dúfam, že toto Andy nevidel. Vhodné akurát tak na šetrič obrazovky v knižnici...

Už samotný názov v sebe nesie určitú bizarnú tajomnosť, ktorá zotrváva až do poslednej sekundy tohto poľského malého-veľkého filmu. Desivá rozmanitosť záberov interpretovaná v rozľahlých pustinách jednej bezmennej osady a jedného kláštora. A práve tam sa po príchode ďalšieho kňaza začína celá filozofická estráda tohto filmu. Klasifikácia ako "horor" tu má síce isté (ne)podstatné stanovisko, ale čo je tu reálne hrôzostrašné, je ponurosť doby. Kam až siahajú hranice náboženskej ideológie a rozpoltenosť ľudskej psychiky pod nátlakom situácie a s ním spätého dogmatu ? Podmanivý scenár dáva divákovi zabrať až od druhej polovice, kde sa tempo výrazne navyšuje. Tam, kde prvá polovica ide v ústrety hororovosti a expresívnej scénickosti s vymetaním ôsmych démonov, druhá polovica už rozvíja otázky ľudských činov či opodstatneniu dobra v zle či zla v dobre. Tým narážam aj na scénu rozhovoru medzi kňazom a rabínom, ktorú mám právo nazývať aj ako jedným z najsugestívnejších momentov z filmu. A k tomu pridáva aj fakt, že ju odohral ten istý herec v dvojroli a vďaka tomu tu bola veľmi dobre využitá subjektívna kamera...ale čo skutočne zanecháva na divákovi hlbokú psychickú stopu sú slová, vety, úvahy, ktoré padli v ich rozhovore. Síce tu neprevláda záverečný dojem až v takých rozmeroch ako u Tarkovského Andreja Rubleva či vo Vláčilových epochových epusov, ale pre skalných fanúšikov podobne náročných filmov povinnosť. A samotný záver je už niečo také mocné, bez čoho by tento film ani nemohol existovať...alebo aspoň si to inak nevieme predstaviť ? "A co jestli Satan stvořil svět? Když Bůh stvořil svět...tak proč potom je v něm tolik zla?"

[Cinematik 2014] Absolútny zásah paralizérom, ktorý pripúta pevne do stoličky na dobu trvania 102 minút. Digitálny giallo záznam penetrovaný XYZ strihmi, kde každý z nich je strategicky iný. Bezohľadne oči a mozog zničujúce efekty v podobe uctievania mysteriózneho a zároveň architektonicky prekrásneho starého bytového domu a jeho chodieb, osobitné prevedenia split-screenov a ďalších Cattet/Forzani vizuálnych performácií. Už pri úvodných červených Impact titulkoch som mal možnosť pocítiť Amerovsky sálajúcu energiu, ktorá si bez okolkov hľadá cestičky do mysle náročného diváka. Je to niečo, čo by sa dalo nazývať ako nezvyčajná vstupenka na nočnú linku originálne rozhýbaných framov, teda nespočet postupov bezprostrednej LSD jazdy kombinovanej "normálnymi" zábermi, čierno-bielymi fotkami v rýchlej rade a red/green/blue iluminácií scény. Argento, Bava, Fulci a ďalší megalomani giallo filmu by skutočne mali na ČO pozerať. Fatálne bezchybná symbióza obrazu a zvuku v kooperácií s ťažko servírovaným dejom už len zostáva v pamäti mnohých cinefilov a núti čoskoro migrovať na ďalšie pozretie. 100%

Priznávam, že som sa k tomuto filmu dostal len cez kolonku jazyka "Esperanto" na IMDb, inak by som si ho asi nikdy v živote nepozrel. Avšak takéto jazykové recesie (ako aj Jarmanov Sebastiane) vo mne zanechávajú zaujímavý dojem. Tento by som popísal asi ako len ako takú priemernú snímku s nie moc progresívnym dejom, ktorý si zahráva so satanskou mytológiou a nosí vo vizuáli falošný Bergmanovský kabát. Jediným cieľom tohto celého vidím v jazyku esperanto. Ešte okrem jednej neznámej francúzskej snímky v ňom nič nebolo natočené, čo je dosť na škodu. Nuž a niektorí si možno môžu tento film vyložiť aj ako propagandu danej reči, alebo nie ? :-) A vďaka týmto aspektom ostáva v úzadí ako filmovo-jazyková perlička s našťastie primeranou stopážou. Ale paradoxne niečo mi nedovolí ísť v hodnotení pod tie terajšie slabé štyri hviezdy.

P.V.C.-1 ? What's that ? To je pre mňa jeden obrovský psychický teror, ktorý má obraz 85 minút a panorámu steadicamu. Rozhodne celú túto koláž považujem za najnáročnejší film celých tohtoročných letných mesiacov. Práve toto celé začína presne po 15 minúte a 50 sekunde, kedy je bomba pripnutá žene na krk. Automaticky až po konečné scény stále diváka v podvedomí otravuje otázka zda-li VYBUCHNE alebo NEVYBUCHNE. A to už sa dostávame k zdá sa nekonečnej kameramanskej turistike s hlavnými aktérmi v pozadí. Uchvátila ma drsná profesionálnosť hercov, ktorí si proste nemohli dovoliť urobiť čo i len maličký prešľap, kvôli tomu, "ako sme sa dozvedeli" všetko je len na jeden záber. To neustále vytvára dojem ešte väčšej časovej (a tým aj) psychickej tiesne. Kdeže by toto dokázal pán Willis či Silvo Stallone a celá ChuckoNorriská banda. A keď sa už všetko zdá ustálené, táto destilovaná akčná epika stále má čím prekvapiť ! Jedna z ďalších vecí, ktorá tvorila toto hodnotenie boli, ak si dovolím povedať tak, "lakačky" v podobe zvuku bomby, ktoré si vedia vynájsť tú najlepšiu chvíľu na hlasitý (pa)zvuk. I keď hrozí potencionálna nuda, stále je tu ten drahý steadicam v najlepšej forme spod ruky režiséra. Nuž a posledne, odmenou (alebo trestom?) boli už len stále pretrvávajúce zimomriavky či trasenie. To som teda mal čo vidieť ! Fulminantný opus !

Nonsens,v ktorom si Gregg Araki stráži zobrazenie aj toho najmenšieho detailu na celý rozmer plátna...Oproti The Doom Generation, kde hľadel skôr na bláznivosť scény, tu sa zameral na číre poblúznenie adolescentov zobrazovaných v tomto snímku. Trochu mi to pripomínalo Korinovho Gumma či Clarkove KIDS/KEN PARK, no avšak aspoň na Korinove vygumované charaktery to má ďaleko. No, ale aby nebolo málo bolo to treba prisladiť trochou drog, sexu, humoru či až veselého násilia a ... a už u Arakiho pochopiteľných mimozemšťanov a hľa, vzniká monumentálne ukončenie (pekne) sku*venej generačnej trilógie ☺

Úchylná gore zvrátenosť alebo neprispôsobivá festivalovka ? Ja osobne proti Rusom (a okoliu) nič nemám, ale vždy som z nich mal taký divný pocit. Po skutočnom ukrajinskom snuffe 3guys1hammer som si tento "pocit odcudzenia" dotvrdil. Srbský film + tento to koncovo spečatili. Zaostalosť a dlho pretrvávajúca cenzúra v živote i kultúre v dobách komunizmu...nazval by som to. Teraz ale k filmu. Príbehová stránka nič moc, vyvíja sa to ako pekná ukecanosť na dlhý a ešte dlhší nezostrihaný záber, kde som musel dávať sakra pozor, aby som si to dokázal preložiť z anglických titulkov. (Kto by tu samozrejme niečo také prekladal, veď tu každého zaujíma len komercia, že...) Gradácia začala stúpať u incidentu s koprofíliou, keď sa to napätie dalo doslova krájať. Neskoršie ešte pár úderov a poučovania od dozorcu... Preskočím zbytok a už len opíšem záverečné scény. Práve to už bol poriadny zaberák na nervy. Ani tak, ako gore efekty a nejaké to mučenie, na mňa rozhodne zapôsobila tá psychologická dekompozícia hlavných postáv (?ak sa tu dá o nejakých hovoriť?). Myslím, že by sa tento film dal zobrať na dlhšie psychologické úvahy, cieľ by som zakladal na psychickom zrútení človeka v takýchto nechutných sociálnych podmienkach s všadeprítomným násilím. A toto bol len obraz toho, čo sa skutočne dialo a čo sa deje ešte stále niekde v prítomnosti. Na druhú stranu, povedzme si: Bez toho vizuálu by to určite nebolo ono, za tým si stojím. Stále kmitajúca kamera, nezaostrené zábery, či amatérske obsluhovanie statívu bez akejkoľvek kvality a lá old VHS. Najlepšie na tom, že je to na schváľ. A to práve bolo nesmierne impulzívne. Miestami mi to pripomínalo majstrovu (ne)kameramanskú tvorbu - tvorbu Gaspara Noého. A herci ? Na to, že sa to tvári povrchne amatérsky, herci to zahrali nadmieru profesionálne. Tušili ako pracovať s hnevom, zúboženosťou, šialenstvom i agóniou. Film s veľkým citovým dopadom, ale vyššie v hodnotení skutočne nemôžem - aspoň za tú ukecanú polhodinu. Psychologicko-brutálne-obscénny výbrus z hlavy ženy !

Celkom komorná a sebaistá snímka, ktorá si všetko drží pekne pokope. Gallo je dosť nezávislý a skoro celý film má pod jedine jeho palcom, vrátane hlavnej úlohy, réžie i kamery a pod...A to ma dosť oslovilo. Pomerne záberovo-nihilistická snímka či značne dejom nenabitý portrét avšak pôsobí dosť afektívne. No a celý kolos zatvára patetická+pornografická scéna pri konci, ktorá konečne detonovala celý dej a uviedla záverečné titulky. Film, ktorý splnil moje očakávania a hodnú chvíľu som sa zamýšlal aj na plným počtom hviezdičiek. Vincent Gallo je charakter !!!