klapqua

Lopez mi nebude nikdy srdcu blízka ani herečka a ani speváčka. V tomto prípade sa jedná o jeden z mála schopných hereckých počinov, aké toto žieňa predviedlo. Bohužiaľ/bohudík sme ale vo filmy nepočuli aj verzie piesní v jej podaní, Lopez totiž kvôli nedostatku času nedostala možnosť sa predviesť aj spevácky. Produkcia sa tiež bála, že fanúšikovia by po tak krátkej dobe od smrti Seleny neprijali dobre jej piesne naspievané iným hlasom. Pre mňa osobne to nie je žiadna tragédia, Lopezovej nevýrazný hlas mi ozaj nechýba. Film stavia na tragickom osude celkom fešnej a aj celkom talentovanej mladej speváčky, ktorá mala celkom dosť veľkú šancu zažiariť ako medzinárodná hviezda, až pokým jej asistentke nejeblo v lebeni. To je hold život. Film je to obstojný, jeden, dvakrát sa to dá hravo zvládnuť, ak ste milovníkom latina, zvládnete aj do trojky. Z úcty k Selene a jej smutnému životnému koncu plus za Lopezovej snahu atd dávam tres estrellas latinas

Roku Pána 1963 uzrela svetlo sveta malé buclaté dieťa, ktoré sa o pár desaťročí pracne zamyslelo a povedalo si "Keď už môže napísať knihy kdejaká Tekelyová, prečo by som nemohla napísať niečo aj ja!?" No a keďže sa nenašla žiadna dobrá duša, ktorá by jej povedala "Né moja, jeb na to, radšej bež do kuchyne muffiny ďalej péct", tak nám regále kníhkupectiev a prázdne miesta pod vianočnými stromčekmi spestrili nie jeden ale hneď tri diele tohto literárneho skvostu! Kto si myslel, že po Tvajlate nič horšie nepríde, tradáááá! (Btw., aj ctená autorka svetielkujúcich pijavíc ohlásila ďalšie pokračovanie tejto nervydrásajúcej ságy). A aby si prišli na svoje aj ľudia, ktorí by nezvládli prečítať ani toto dielko, vznikol tento úchvatný mučiaci nástroj, ktorý už teraz viem, že budem vyťahovať a púšťať vždy, keď ma drahý naserie! A teraz sa isto pýtate, keď tu toľko pičujem už úvodom, prečo som na to vôbec šla dobrovoľne do kina? Na to je jednoduchá odpoveď- mám dobré srdiečko. A slabú vôľu, lebo povedať radikálne NIE, ANI BOHOVI je zatiaľ nad moje pomery. V čom je tento film naozaj výnimočný a obohajúci je zásoba dokonalých "romantických" blábolov. Človek by neveril, čo všetko sa dá nacápať do 124 minút, toľko pátosu nepojal ani Armageddon, Pearl Harbour a Titanic dokopy (áno, Když skočíš, skočím taky, pamatuješ?). Ďalšia vec, tento film zastavuje čas. Skutočne! Zatiaľ čo vy máte pocit, že už musel prejsť aspoň jeden celý deň, prešlo len päť zasratých minút. Kola pomaly dochádza, nohy tŕpnu a vy si nadávate do debilov, že ste si tú ploskaňu whisky zabudli doma. Ale musím tomuto skvostu predsa len jednu vec uznať, ešte nikdy som v kine nestrávila toľko času študovaním plafónu v tme, ako teraz. Klady filmu- záverečné titulky. Takú obrovskú chuť po filme radostne tlieskať že KONEČNE, BOHA VÁŠHO som už dlho predlho nemala. V skratke, nemôžem sa dočkať až to vyjde na DVD. Ideálny darček, pre všetkých nepriateľov. Jedna hviezda za použitú pesničku I´m on fire od Springsteena, druhá za Dornanov zadok.

Fincher je jeden zasraný zasran, z ktorého filmov v živote nešlo teplo väčšie než bod mrazu a asi práve preto ho mám tak rada. Od pozretia snímku ma odrádzal akurát tak večne nemožný Affleck, ktorý by mi bol protivný aj keby mi daroval milión babiek len tak na ruku, ale premohla som sa a šla do toho. Napriek tomu, že film pojednáva o rozpade manželstva dvoch ľudí, nie je v ňom ani za mak náznak nejakej lásky, romantiky, vášne, emócií... čohokoľvek, čo by z hlavných postáv robilo niečo viac, než dvoch robotických pajácov, čo spolu zrazu nevedia žiť. Začiatok filmu mal ukazovať aj začiatok ich lásky,úprimnej lásky, ale akosi som to ani jednému nevedela uveriť. No tak ako som mala problém uveriť tej ľúbostnej linke, sánka mi padala dolu nad chladnokrvnosťou Amy v ďalších momentoch filmu. Pike odviedla v tomto smere absolútne skvelú prácu. Affleck, no proste Affleck ako vždy. Bez života, bez ničoho, ale tak dokázala som ho predýchať, čo mu slúži ku cti. Čo sa mi ale tentoraz naozaj nepáčilo, bola hudba. Tá ma naozaj neskutočne iritovala a miestami sa mi tam ozaj nehodila. Pri konci filmu som sa inak musela aj smiať. Možno keby hl.rolu hral niekto iný, moje pocity by boli iné, ale takto som si len vravela "chlape, máš čo si chcel!" Samotnú hviezdu dávam za Harrisa, konečne som ho videla v inej roly ako Barney (nerátam tú úlohu kráľa v Johanke z Arku) a bol dobrý!!

Ak túžite po lobotómií ale bojíte sa zákroku, potom určite siahnite po tomto filmovom skvoste! Výsledok bude rovnaký

Idete autobusovým zájazdom do Prahy, ľudia si vyžiadajú daaký film, nech sa nenudia a ich urevané ratolesti držia chvílu pysk a čumia na voľačo a z pomedzi všetkých sračiek sveta musel šofér siahnuť zrovna po tejto! Dpč!!! Mp3 mi to neprerevala, ešte mi sviňa skapala baterka a tak som bola nútená túto totálnu dementnožumpovosračkoidnú sračku kukať! Čo kto nasypal Deppovi a Pacinovi do pitia, že sa v tomto anitonemožemnazvaťfilmom ukázali? Zo všetkých Sandlerových pokusov o film je tento suvérenne ten najkokotskejší!

So seriálom rástla, ku knihe a filmu som sa dostala až neskôr a najprv som nebola moc milo prekvapená, ale pri ďalších reprízach sa to zmenilo. Základný problém je ten, že seriál sa takmer celkom odklonil od knihy a myšlienky autora, ktorý bol zástancom vojny v Kórei a z tohto bodu kritizoval seriál- ktorý bol aj ocenený za propagáciu mieru. A teda, seriál mi je srdcu bližší a milší, rovnako ako seriálový herci. Ale, film ma pobavil tiež. Bolo fajn vidieť aj iných hercov, ako sa pasovali s úlohou Hawkeyho či Trapera. Škoda, že v seriály nedali priestor Dukeovi. Už samotná kniha nejde nejako špeciálne do hĺbky a tak ani tento film nie je nejakou špeciálnou sondou do hláv a sŕdc mobilných lekárov, ale skôr len náhľadom na ich krátenie si dlhých chvíľ v tábore. Sranda je, že v podstate jediným hercom z filmu, ktorý sa objavil aj v seriály je Gary Burghoff ako Radar (o ktorom mal vzniknúť aj samostatný seriál s názvom Walter, ale vznikol len pilotný diel). Vadil mi český dabing. Z čisto prozaického dôvodu, v uchu mám až príliš zastuckovaný ten seriálový a tak mi dosť prekážali výrazy ako Koumes miesto Hawkeye, či Hrma miesto Šťabajzny. Celkovo som sa ale pri filme aj knihe dosť dobre pobavila. Jednu hviezdu dávam titulnej pesničke, ktorú zbožňujem.

Keď som bola malá, často som počula škrabanie v stenách v našom dome. Najprv som to nikomu nechcela povedať, roky som s tým sama "bojovala" a snažila sa zvuky ignorovať. Na istú dobu potom ustali, no po čase začali znova a v oveľa silnejšej miere. Pamätám si ako som chodila s uchom nalepených na stenách po dome a pokúšala sa zistiť zdroj, odkiaľ to ide. Keď som bola staršia, zverila som s tým rodičom, ktorí sa na tom schuti zasmiali, povedali že som paranoidná a zmagorená zo všetkých tých "mojich" kníh a filmov. Zvuky, ktoré som počula pripisovali rôznym veciam, mačke na radiátore, "sadajúcim" kvádrom a tehlám... hocičomu, čo by vedeli racionálne vysvetliť. Žiaden zvuk sa tomu žiaľ nepodobal a tak som to nechala tak a viac o tom s nimi a ani s nikým iným nehovorila. Nikdy. Až teraz tu. Zvuky sa z času na čas objavia a chodia so mnou. Už nie sú len u nás doma. Škrabot je všade kam prídem, ale naučila som sa tie zvuky ignorovať. Ak nie sú prisilné. A prečo to sem píšem? Neviem, verí tomu vôbec niekto? Sme zahltený horormi s podobnou tematikou, temno, zlo, démoni, duchovia, satan, poltergeist a všeličo iné. S chuťou ich pozeráme a dovolíme príbehu, nech nás na chvíľu vystraší. Pri tom sledovaní sme na krátky čas ochotní veriť tomu 2D klamu na plátne. Spätne v reále pri obd.zážitkoch hľadáme nejaké iné, normálne vysvetlenie. Tento film vznikol podľa skutočných, mrazivých prípadov. A som ja ochotná tomu uveriť? Začína to ako temnejšia kriminálka s jemne dávkovaným suchým humorom. Postavy sú uveriteľné, herci hrajú fajn. Príbeh sa rozvíja pomalšie, ale zaujímavo. Prípadov o posadnutosti je mnoho a toto je jeden z ďalších. No čo mi na tomto v porovnaní s ostatnými vadilo, je nedovysvetlený príbeh. Prečo práve Sarchie bol "radar"? Odkiaľ sa vzal onen démon a o čo mu vlastne išlo? V Sinisterovi kradol, "jedol" deti... Tomuto šlo o čo? Vytvoriť armádu posadnutých? Čo sa stalo s posadnutými po vyhnaní diabla? Tých otázok, ktoré mi idú na mozog, je príliš veľa... o nápise a jeho presnej funkcii, o úlohe toho druhého posadnutého... Ja neviem, som z toho celá akási zmätená a zrejme nad tým potrebujem ešte popremýšľať a možno mi odpovede dopnú. Každopádne, čo sa týka technickej a hereckej stránky filmu, musím to pochváliť. Herci fajn, dialógy ok, kamera super, ľakačky trochu okukané ale furt fajn... len ten nedotiahnutý scenár, nedorozprávané detaily, preexponovaný záver na môj vkus a netradične až prílišný happy end mi trochu vadili. Tri hviezdy sú akurát a teraz si idem pustiť dačo veselé.

To si tak jedného dňa nasrato vykračujete po ulici, nadávate na hnusnú mamu, hnusného otca, slzy vás pália v očiach a myslíte si, že svet už nemôže byť horší. Zrazu sa z dodávky, ktorú práve míňate, vyrúti chlap a ten vám behom jednej sekundy dokáže, že svet môže byť ešte kurva horší. Som si istá, že pre všetkých psychopatov či "sklepmistrov" a la Fritzl či Buffalo Bill z Lambs je tento príbeh niečo, ako pre babky a znudené žienky domáce sobotňajší romantický film od Pilcherovej na Dome, alebo román z červenej knižnice. No tých normálnych z toho zamrazí a nechápavo krútia hlavou, v akom posranom svete to vlastne žijú. Uniesť malú holku, roky ju držať v kobke o veľkosti šatníka a urobiť si z nej osobného otroka... Poďme ale k filmu samotnému. Za prvé, som rada, že film na motívy Nataschinho príbehu vôbec vznikol. Za druhé, výber herca do hl.úlohy psychopatistického pedofila tiež vyšiel na jedničku. Z Thureho ma mrazilo, dvíhalo zo stoličky, oblieval studený pot, no všetko možné čo malo. Výhrady mám trošku k hl.predstaviteľke, ktoá mi do danej úlohy až tak nesadla. Celkovo film hodnotím kladne, herecké výkony boli uveriteľné. Na koľko opisuje skutočnú realitu a hrôzy, ktorými si Natascha prešla vie len ona sama....

Nápad ppč, presne viem ktorých ľudí by som si v tú noc podala. Normálne by som aj zalobovala o to, aby to bolo u nás. Aspoň dva ročníky. Samotný film, čo ja viem... mňa už nezaujme asi žiadny horor, mám taký pocit. Snaha bola, ale moc ma to neuchvátilo, na jedno kuknutie v sobotu večer keď je nuda, akurát. Viac už asi nie.

Dala som si taký mierny hororový maratónik a musím uznať, že tento pokus o horor ma moc neuchvátil. A pritom tam potenciál bol, správny bubuláci, taky to médium (ktoré v mojich očiach bude ale navždy trenér z Plnou parou vzad), herci hl.úloch tiež fajn (aj keď do Rose bude zachvíľu asi len duša chodiť spávať, čistý kostitras). Ale akosi tomu celému chýba šťava. Nápad by sa dal, ale to konečné prevedenie mi skôr vyvolávalo úsmev na tvári ako strach a osobne som dokonca fandila tetuške v závoji. Inu, jedna hviezdička na nebi je za krásnučké masky bubulákov (červený démon bol čisto ňuňu) a druhá za krásny romantický song Tip Toes!