Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Animovaný
  • Komédia
  • Akčný

Obľúbené seriály (10)

The Tenant of Wildfell Hall

The Tenant of Wildfell Hall (1996)

Všetko tu spieva. Nielen ženské chorály, ktoré sa z prvoplánového napätia postupne menia až na hudbu z inej dimenzie, ale aj samotná príroda, vťahujúca postavy do svojho pochmúrneho sveta. A aj pani Grahamová, tajomná hneď od začiatku - namiesto vysvetlenia si spieva zvláštnu temnú pieseň, ktorú nie je možné jasne interpretovať. A tvorcovia to chápu. Vstupujeme do deja in medias res, vidíme mlčanlivý útek a mlčanlivú hrdinku, často s kamennou tvárou. A pritom opäť cítime, že je niečo v neporiadku - zvláštne "plýživé" kamerové jazdy, postavy snímané zozadu, zábery simulujúce psychický stav postáv, krutosť vo vzťahoch a drsná príroda nás v tom utvrdzujú. Ale tak ako spev, aj kamera nás s vývojom deja privádza k akémusi väčšiemu tajomstvu. Veľké interiérové celky, do ktorých a z ktorých postavy vchádzajú a vychádzajú, až akási bezúčelnosť niektorých záberov akoby priam volali po niečom, čo rozprávanie nemôže zachytiť. Akoby kričali: "Niečo tu ešte je, ale nevieme to vysloviť." Lenže čo to je? Odpoveď možno ponúka samotná pani Grahamová - často až neznesiteľne pevná žena, puritánsky zarputilý typ človeka s mimoriadne jasnými a striktnými zásadami, pritom však človek láskavý, stály a pod povrchom silne emocionálny - z toho je zrejmé, že na povrchu vidíme len akúsi stvrdnutú škrupinu. Zároveň človek samotársky, ktorý komunitu akoby ani nepotreboval pretože má niečo mocnejšie. Do konfliktu s komformistami sa nedá nedostať. A zdá sa, že to pani Grahamovú sprevádza po celý jej život - najmä počas manželstva, jej veľkého tajomstva. Akoby to zobrazovalo konflikt človeka, ktorý svojou pevnou povahou a cnostnosťou nie je tak úplne z tohto sveta a na druhej strane človeka až príliš svetského - netrpezlivého, prelietavého, labilného. On pri nej nemal šancu. V každom okamihu, nech by konal akokoľvek, by vedľa nej pôsobil ako morálne podradná bytosť. A cítil to. Ale nedokázal s tým bojovať a tak neustále upadal do špirály, z ktorej niet úniku. A pritom ona sama nebola na vine. V tom čase ešte škrupinu nemala, jej jedinou chybou bolo, že bola "až príliš" cnostná. Ako som hovoril, akoby ani nebola z tohto sveta. A spolu s ňou a s jej cnosťami privádzala ako hromozvod do profánnej skutočnosti aj nádych sakrálna. Možno práve toto sacrum bolo to, čo sa zábery snažili ukázať, ale nedokázali to vysloviť. Možno, že svojou prítomnosťou napĺňala miestnosť akousi podivnou vibráciou, ktorá tam ako hrom reziduálne zotrvávala aj po jej odchode. Možno práve toto bolo skutočné tajomstvo pani Grahamovej.

Mirai šónen Conan

Mirai šónen Conan (1978)

Číra ukážka predpubertálneho vitalizmu, eskapizmu a životného optimizmu. Ako keď vtáča prvý krát roztiahne krídla. Radostná výzva vrhnutá k nohám celému svetu i všetkým jeho nástrahám. Mijazaki tu vlastne zobrazuje svet, v ktorom je možnosť rozletu nekonečná a necháva tento detský pocit rozvinúť sa v celej jeho potencialite. Uvedomujem si však, ako silno chlapčenský pohľad na svet tu Mijazaki sprostredkúva. Krásne o tom píše Beauvoirová v Druhom pohlaví. Na druhej strane je tu konečne film, ktorý si tvárou v tvár kríze a brutálnej deštrukcii zachováva schopnosť konať, chuť prekonávať prekážky a pustiť sa do boja i extrémnu chuť po živote. Akoby každý rozkvitnutý kvet bol dôvodom na radosť, akoby sa tu skrátka manifestoval sám život pristihnutý pri žití. Samozrejme, aj takýto vitalizmus mladosti vie byť otravný a má svoje veľké mínusy, avšak to, že niečo takéto vyrástlo uprostred všetkých tých pasívnych hrdinov - obetí - deprimovaných (hyper)modernitou je priam zázrak. Lenže ako možno túto extrémnu vitalitu, až akúsi dravosť a schopnosť transcendovať sa, ktorá je tradične vnímaná ako príčina súčasnej ekologickej krízy, spojiť s ekologickým pohľadom na svet? Mijazaki tu vlastne ponúka dve možnosti - ludistické odmocnenie smerujúce k tradičnému poľnohospodárstvu (problém nie je v človeku, problém je rakovinovom bujnení techniky, v akomsi faustizme) a súčasne práve v samotnej detskej otvorenosti a láske k svetu, ktorá nemá potrebu ovládať, kontrolovať, uzatvárať sa pred svetom, ale vpúšťa si do života náhodu, pretože práve náhoda je život. Samozrejme, takýto život je omnoho nebezpečnejší, je plný žralokov, kontroly-chtivých ľudí atp., ale prostredníctvom cností a v kruhu priateľov je podľa Mijazakiho každý problém riešiteľný. Mijazaki teda hovorí: radšej nech bujnie život/náhoda než technika. Radšej nebezpečenstvo a hrozba smrti, než prežívanie.

Ovládací panel
161. naj používateľ Slovensko
33 bodov