Kwaichi

Každý vidí cez "okno" život niekoho iného. Záujmy nás práve tie okná, ktoré sa od nášho životného štýlu odlišujú. Každý chce mať niečo iné, to čo nemá a myslí si, že mú to chýba. Hodnotu toho, čo máme si častokrát uvedomíme, až keď na to poukáže niekto iný. Potom sa dostaví pocit hrdosti a sebaistoty, že náš život smeruje správnym smerom, presne tam kam chcem. Preto je dôležitá komunikácia a nie len sledovať z obďaleč, ako ukazuje režisér v závere filmu.

Veľmi dobre seriálové podanie klasiky s názvom Fallout. Sci-fi ako sa patrí. Aj keď je Fallout fikcia stará už takmer dve generácie, jej prevedenie má nehrdzavejúci šat. Vďaka spojenia nedávnej minulosti, ~50. rokov 20. storočia, mierne futuristickej fikcie a post-apokalyptického sveta to všetko do seba pekne zapadá, takmer na realistickej úrovni. Až má zaráža, že to poviem. Ale chýbalo mi tam viac surovej brutality, na akú som zvyknutý napríklad zo škandinávskej alebo kórejskej produkcie. Tu bola krv všadeprítomná v každej epizóde. No násilie bolo prezentované cez ružové okuliare pre americké publikom.

Ako dokázala Čína natočit na začiatku 90-tych rokov takúto akčnú šialenosť? Takmer na každom zábere sa striela, bojuje, niečo vybuchuje. Smrtonostná pasca alebo smrtonostná zbraň sú v porovnaní s Hard Boiled slabý odvar.