Leviathan

Kieslowski a Piesewicz sú neuveriteľný tandem filmových tvorcov; druhý z nich vytvorí zauzlenú situáciu, prvý z nich ju nafilmuje tak, aby si každý z nás našiel jej rozuzlenie. Tieto filmy nás dostávajú do akejsi spoločnej kože všetkých zúčastnených postáv, a tak sa stávajú testamentom toho, čím je ľudskosť. Každý z nás si pri pozeraní týchto filmov nahliadne do vlastného zrkadla. Druhý diel patrí k tým zdanlivo najjednoduchším, ale pod nádhernými obrazmi včely sa nachádza komplexná štruktúra a zápletka. Podobne ako pri väčšine dielov, Dekalog dva sa nevenuje len jednému prikázaniu (a dalo by sa povedať, že Piesewicz a Kieslowski sa tu v podstate druhého prikázania ani moc nedržia). Uprostred filmu sa prelínajú dve línie - doktorova a Dorotina. Hoci navonok nezávislé, Piesewicz ich spája do zmieneného uzla tým, že Dorota tlačí na doktora, aby vyniesol verdikt nad životom jej chorého manžela. Má na to dôvod (ktorý ako prvý upozorňuje na spojitosť s Dekalogom šesť, nezosmilníš) - so svojim manželom nemôže mať deti, ale mimomanželská aféra spôsobila, že je tehotná. Ak by jej muž zomrel, nechá si dieťa; ak by sa uzdravil, pôjde na potrat. Ako som spomenul, film je prepojený na Dekalog šesť tématikou lásky; kým Tomekova verzia lásky, ktorá nič nepožaduje (hoci to tak nie je vždy) je napriek všetkým udalostiam vo filme veľmi povznášajúca a optimistická, Dorota si prechádza opačnou stranou lásky - a svojim rozhodnutím v danej situácii čelí jej horkým dôsledkom. V Dorotinom príbehu sa postupne objavuje aj samotný doktor, ktorý si sám musí riešiť svoju vlastnú pohnutú minulosť, ktorá ma napriek tomu, že ju len jednoducho podáva v konverzácií dojala viac, než väčšina obrazov z iných filmov.