whack

Film odhaľuje v reálnom svetle aktivistov z hnutia za oslobodenie zvierat, ako aj aktivistku za welfare zvierat, ktorá odhodlane lobuje priamo v kanceláriách šéfov firiem. Film priam až dokumentárnou formou zobrazuje ideológiu aktivistov, rozoberá viaceré problematiky, od utrpenia zvierat v pokusných laboratóriách a veľkochovoch, až po otázku (ne)opodstatnenosti násilia v hnutí. Účinkovanie aktivistu Petra Younga, ktorý hrá v podstate sám seba, to klincuje. Násilie drvivá väčšina aktivistov zásadne odmieta. Animal Liberation Front nie je násilie, napriek tomu sú v USA títo ľudia označovaní za teroristickú hrozbu. Z odhodlania hlavných hrdinov srší cez obrazovku pozitívna energia, a z honu na nich pocit beznádeje. Jednoznačne top film pre všetkých aktivistov, bez zbytočných superefektov a drsňáckych hlášok. Historicky všetci bojovníci za slobodu boli perzekvovaní, démonizovaní a zatváraní – od abolicionistov po bojovníkov proti nacizmu – ale iba do určitej doby.

Tzv. bezpečnostné agentúry a ich nechutné praktiky získať si priazeň ľudí a následne im zničiť životy, sa mi vrcholne hnusia. Neviem ako tí agenti môžu v noci spávať. Nadnárodné spoločnosti si môžu robiť, čo sa im zachce, nie len kvôli zaplatenej verejnej mienke a advokátom, ale hlavne kvôli apatii konzumnej masy. Film prezentuje radikálnych environmentalistov ako nihilistických sektárov (viz, jedenie v kazajkách, opekačka v lese v maskách politikov), čo je trochu trápna demagógia, ale od hollywoodskeho filmu sa väčšia nezávislosť čakať nedá. Zaujímavý je aj osud hlavnej hrdinky, ktorý je zobrazený popri záverečných titulkoch. Fascinujúce. Držím všetkým environmentalistom palce, nemajú to ľahké.

(SPOILER!!) Brazília, štát Pará, 1974-1984. Kým americký strojvedúci stavia priehradu na rieke v Amazonke, jeho syna unesie domorodý kmeň nazývaný Neviditeľní ľudia. Otec ho hľadá v džungli 10 rokov, ale keď ho konečne nájde, jeho syn je asimilovaný indián, rešpektovaný lovec vo svojej osade. Otec si postupne uvedomuje, že jeho syn sa nikdy nevráti do civilizácie. Spolu s jeho skupinou idú vyslobodiť dievčatá z kmeňa, ktoré boli zajaté na prostitúciu gangom Brazílčanov. Otec počas jeho pobytu v osade spoznáva život domorodcov, ktorí sú presvedčení, že únosom syna zachránili, a presviedčajú ho, aby sa ani on nevracal na tie "strašné miesta". Uvažuje, čo urobí, aby voda z priehrady nezatopila aj zvyšok územia kmeňa jeho syna. Vo filme vidíme 3 fiktívne kmene, a ich kultúru a reč založenú na iných Amazonských kultúrach, no pointa je plne založená na skutočných udalostiach z rokov 1976-1984, keď bolo zaplavených 2200 km² pralesa kvôli vodnej elektrárni Tucurui.

Živé nahliadnutie na masové protesty proti SB, MMF a WTO – inštitúciám, ktoré povýšili hodnotu peňazí nad hodnotu života, ľudské práva a životné prostredie podriadili potrebám obchodu. Tieto inštitúcie riadia chod systému a životy nás všetkých. Upriamenie pozornosti na následky ich vplyvu očami skupinky nenásilných aktivistov prináša jedinečný pohľad na inú stránku politiky, než akú nám podsúvajú korporáciami platené médiá. Takmer dokumentárna forma filmu ukazuje skutočné kauzy, napr. ťažkoodencov mlátiacich kohokoľvek hlava-nehlava, vrátane manželky jedného z nich, ktorá len prechádzala okolo a na následky zranení potratila, do toho autentické zábery z reálnych demonštrácií výborne vťahujú do atmosféry. Približuje tiež zábery z rokovacej sály, kde vidíme odporné politické machinácie, ignorovanie rečníkov rozvojových krajín a vypínanie mikrofónov politikov, ktorí hovoria „nevhodne“. Proste, demokracia v priamom prenose. Žiadne diskusie, ideme cez mŕtvoly. Potom ostáva otázka, či tie kamene lietajúce od čierneho bloku naozaj boli také neopodstatnené.

Prvýkrát som tento film videl v roku 2008. Pamätám si, ako mi vtedy otvoril oči a rozšíril obzory. Každopádne ovplyvnil môj životný pohľad na zaobchádzanie so zvieratami a na možnosti ich obrany. Hovoria v ňom doslova asi všetky najznámejšie a najaktívnejšie postavy hnutia za oslobodenie zvierat, najmä z Animal Liberation Front. Ak sa v oblastiach priemyslu živočíšnej výroby a ich chodu neorientujete, odporúčam najprv pozrieť si film Dominion a potom tento, a všetko sa vám to pospája. Lepší plnometrážny film o Animal Liberation Front nenájdete (prípadne možno ešte The Animals Film a Your Mommy Kills Animals).

Stámilióny hladujúcich, miliarda ľudí na pokraji chudoby, otrávené rieky, civilizačné choroby, smog, odlesňovanie, odrybňovanie, ozónové diery, toxíny – to nie sú iba dôsledky kapitalizmu a nespravodlivej hierarchie v spoločnosti, ale aj preľudnenia. Samozrejme, že preľudnenie nie je jedinou príčinou. Mali by sme spotrebovávať menej, používať surovinové zdroje podstatne efektívnejšie a distribuovať ich takým spôsobom, aby mal väčší počet ľudí prístup aspoň k základným potrebám. Niet však pochýb, že tieto problémy by sme vyriešili oveľa ľahšie, ak by svetová populácia nevzrástla o ďalšiu miliardu, či päť. Chýbala mi v tomto dokumente už iba zmienka o nejakej neziskovke zaoberajúcej sa týmto problémom, napr The Rewilding Institute, IPPF, Population Connection, Population Matters, Negative Population Growth, Population Action International, Population Media Center, Context Institute, a pod. Podobný skvelý film: Endgame 2050.

Každý deň vyhynie 245 rastlinných a živočíšnych druhov, polka riek je otrávená... extrémne odlesňovanie spolu s exponenciálnym nárastom ľudí logicky zapríčiňuje ekologickú nerovnováhu. Je menej zrážok, menej kyslíku, lesy sa menia na púšte (napr, územie dnešenej Sahary bolo celé ešte pred 4000 rokmi pokryté pralesom – Amazonský prales – ten istý scenár – nepoučili sme sa), to dokázateľne spôsobuje zmeny celého biotopu, celého života na Zemi. Nerecyklovateľný jadrový odpad máme pod sebou, chemikálie úplne všade, civilizačné choroby... a niekto povie že to je iba zastrašovanie od ekologických teroristov a iluminátov? Sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila.

Nádherný a jedinečný slovenský prírodopisný film o slovenských lesoch s eko-agitkou vysvetľuje, aký je rozdiel medzi prirodzeným lesom a lesom vytvoreným človekom, či sú odumreté stromy mŕtve a zbytočné, čo zapríčinilo kalamitu v Tatrách, či je suchý les mŕtvy les, ako je to s lykožrútom, ako vyzerajú plochy po vyťažení a ako po ponechaní na samovývoj, čo potrebujú semenáčiky pre svoj rast, ako budú nevyťažené plochy vyzerať o pár rokov. Lesy sú tu 350 miliónov rokov, lesné hospodárstvo iba 350 rokov – naozaj si niekto myslí, že predtým bolo lesom horšie?

Film je glorifikujúci, čiernobiely – presne taký, aký mám rád. Pre pokusy na zvieratách v 21. storočí nie je miesto, keď už existuje milión alternatív. Malá skupinka mladých aktivistiek a aktivistov je zobrazená celkom reálne, jednoducho a výstižne. Žiadne nepotrebné superefekty, drsné hlášky a zápletky hodné superhrdinov. Je veľmi pozitívne, že hnutie za práva zvierat sa v posledných rokoch konečne začalo dostávať aj do filmov.