Aleais

Čo sa týka filmov a kníh, som romantická duša, ale ja im toto proste nežeriem. Vôbec žiadna chémia medzi hlavnými postavami. Možno je to aj tým, že tento typ ázijčana sa mi do hlavnej úlohy v romantickom filme nehodí. Ale chápem, Netflix sa silou mocou snaží všetkými spôsobmi brať "predsudky", alebo skôr prirodzene fungujúce veci. Vedela by som si už skôr predstaviť Ninu Dobrev a Harryho Shuma, keby sa do seba zamilovali a on by odkopol svoju manželku kvôli novej láske. To by malo aj niečo z reality aj niečo z romantiky a nebolo by to také slabé sladké klišé s nesprávnymi hercami. Popravde som do poslednej chvíle dúfala, že odtiaľ odíde a vráti sa naspäť do LA, kde si vzápätí hneď nájde niekde na ulici alebo letisko vhodného chlapa. Neviem, či aj tá jedna hviezdička nie je až príliš. Najhoršia hádam bola na konci tá scéna na štýl ctr+C, ctrl+V ako cez nevydarený a pokrivený kopirák vytiahnutá scéna z Love Actually. Preboha, kam sa tento film hrabe na Lásku nebeskú. Na to nemá.

Nerozumiem tomu ako niekto dokáže dať filmu natočený na základe skutočných udalostí nízke hodnotenie, pokiaľ ide stále o tak citlivú tému. Pokiaľ Vás nebaví téma holokaustu, nemá zmysel pozerať takéto filmy. Čo sa týka filmu, ja som bola spokojná, predovšetkým predstavitelia hlavného hrdinu ukázali, že vedia hrať a vďaka hlavnej postave som bola úplne vtiahnutá do deja. Páčilo sa mi tiež poukázanie na fakt, že ľudia sú rôzni, jedni Vám pomôžu aj keď vedia, že môžu byť potrestaní, druhí nepomôžu a ešte Vás aj využijú. A na margo tých komentujúcich, ktorí tvrdia, že uvedený príbeh je len fikcia, tým chcem odkázať len toľko, aby si nabudúce preverili, či je pravda to, čo píšu. Pretože stačí trochu pogoogliť a človek minimálne po anglicky nájde nejaké informácie. Takže áno, príbeh spísal Uri Orlev, no nejedná sa o fikciu, ale o biografiu, a to konkrétne človeka menom Yoram Fridman, ktorého meno bolo pre účely príbehu pozmenené na Srulik. Prikladám link: https://www.google.com/amp/s/m.jpost.com/arts-and-culture/entertainment/the-boy-who-ran-for-three-years-to-escape-the-holocaust-350518/amp

Nebyť toho konca, dám tomuto filmu možno 4-5 hviezdičiek. Ale nedá sa. Sú filmy, kde sa dokonale hodia neočakávané zvraty, kde záver skončí inak ako dúfate, keď sa všetko otočí o 180 stupňov. Romantické filmy sú však práce ten druh filmov, do ktorého sa to nehodí, čo platí dvojnásobne pre Me Before You. Viem, že život nie je happyend, naopak vždy končia smutne, a to smrťou. No nemožno brať na ľahkú váhu využitie eutanázie, ktorú samozrejme je možné použiť v prípade závažných zdravotnych problémov, no takými sú najmä pripútanie na lôžko, bez nie len fyzickej ale aj psychickej aktivity. Tento film skôr ukázal, že hlavný hrdina sa ľutuje a je v ňom hlboko zakorenené sebectvo, nesnažil sa hľadať krásu a radosť v maličkostiach, nesnažil sa žiť pre ľudí, ktorí ho milovali a aj opatrovali, dobrovoľne a radi. Ale no tak, je veľa ľudí, čo trpia, majú problémy,niektorí menej než hlavný hrdina, niektorí rovnako a niektorí viac. Napriek tomu sa snažia nájsť v živote niečo, čoho sa držia a čo ich drží v pozitívnom vnímaní života.