Kusko.t2

Dokonalosť sama, vrchol pyramídy. ### Movie connection: “A Clockwork Orgy“ :-D

Here's Johny!!!. A je tu opäť Jack Nicholson čoby Jack Torrance vo svojej nezabudnuteľnej, démonickej, exkluzívnej a excelentnej úlohe. Kubrickov film natočený, resp. inšpirovaný knihou Stephena Kinga sa v mnohých veciach líši od knižnej podoby, avšak obidve sú rovnako silné a pútavé. Môžem si ich teda dovoliť zrovnávať, keďže poznám obe. Aj napriek tomu, že Kubrick natočil 100 percentný filmový skvost, Kingovi sa aj tak moc nepozdávalo toto jeho spracovanie. Samozrejme Kubrick do filmu nemohol dať ani zďaleka všetko to, čo bolo v knihe, ani to nemal v úmysle. Podľa mňa ani zanedbanie okrajových častí príbehu Kinga vôbec neurazili. Problém bol práve v tom, že Kubrick išiel na to inak už od základu a to Kinga trocha iritovalo. Asi pociťoval istú dávku menejcennosti, hlavne v kontexte k svojej práci, ktorá evidentne bola pre Kubricka v takej forme nepoužiteľná pre jeho filmovú víziu. Ja nevyčítam nič, práve naopak. SPOILER: The Shining = psychicky náročný film. Nevľúdne horské prostredie, v rodine napätá situácia, ktorá pramenila z Jackovej závislosti na alkohole z ktorej sa mu nepodarilo úplne dostať nikdy – to sú korene problému. Keď Jack spolu s Wendy pracovne žili mimo hotelu Overlook, (Jack na fakulte), už vtedy mal sem-tam problémy s ovládaním sa a pitím. V opitosti zbil svojho syna Dannyho, čo mu Wendy neustále vyčítala a vyťahovala na oči. V práci s ním už neboli príliš spokojní, množia sa sťažnosti, nie vďaka jeho práci, ale s jeho chovaním. A tak potrebuje oddych, zmenu prostredia a kľud na písanie svojich prác. Hotelu Overlook sa javí ako správna voľba. Tu sa však jeho situácia ešte viac vyhrotí. Viac info v knihe/filme. Excelentný drsnejší film, skvost kinematografie o ktorom by sa malo hovoriť všade, pretože pre takéto filmy malo zmysel vytvorenie filmu ako takého. Kubrick bol a je pre mňa najväčším režisérom všetkých čias a herecké umenie Jacka Nicholsona je neskutočné. Keby som nevidel tento film a nepoznal Kubricka, bol by zo mňa iba polovičný filmový nadšenec. Umelecký psycho-horor u ktorého nemá zmysel spomínať a detailnejšie rozoberať vynikajúcu kameru, hercov, hudbu, pretože by som musel vymenovať všetky zložky a každú sekundu filmu – božské je úplne, ale úplne všetko. Ale už sa musím seknúť a ukončiť tento komentár, pretože moja chvála na film je nekonečná.

Po WITHIN THE WOODS Raimi už toho svojho lesného ducha, Asha a komplet všetko rozbalil naplno a vyšiel z toho nezabudnuteľný kult, ktorý vyniesol Raimiho a spol. do tých najvyšších výšin zábavného hororu. Evil Dead ponúka jednoduchý, avšak veľmi účelný príbeh, množstvo nápadov a strhujúcu, dych berúcu atmosféru. S rozpočtom myslím 350tisíc dolárov, film učinil z Raimiho a Campbella nezabudnuteľné ikony hororu. Efektívnejšie zužitkovať vložený kapitál, nápad a talent hádam ani len nešlo. Chvála na "Smrteľné zlo" sa z fanúšikovskej obce len sypala. Podporil ju svojimi kladnými vyhláseniami napríklad aj známy hororový spisovateľ Stephen King. Ale napríklad od takých striktných cenzorov z Veľkej Británie akými boli chlapi z BBFC, sa zhovievavosť a tobôž nie nadšenie čakať nedalo. V roku 1983 kedy sa "The Evil Dead" dostáva v Británii do kín, sa neštítili zasiahnuť ani proti kino releasu, ktorý orezali o podľa nich rozporuplné zábery v celkovom trvaní 49 sekúnd. Toho roku sa zásluhou distribučného štúdia “Palace“ britské publikum dočkalo vydania filmu na VHS nosiče – jednalo sa ale o rovnaký Cut zostrih ako sa vysielal v kinách. Na trh vypustená a už raz orezaná verzia sa cenzorom stále nezdala, preto ju v októbri roku 1983 stihli aj úplne zakázať prostredníctvom zoznamu tzv. "Video nasties", na ktorý "The Evil Dead" umiestnili z dôvodu ochrany mravu. Film sa tým pádom musel z trhu úplne stiahnuť. Svoj zámer o uložení úplného banu cenzori prehodnotili v septembri roku 1985, kedy film zo zoznamu vyradili. Distribučný ban na Cut verziu tak pominul. S opätovným re-releaseom z roku 1990 (verzia orezaná tentoraz o 2 minúty a 5 sekúnd) sa ponuka na trhu rozrástla o alternatívny Cut. Uncut prichádza až v roku 2001 zásluhou DVD releasu štúdia "Anchor Bay" v remasterovanej podobe zvuku a obrazu (Dolby Digital 5.1 a 6.1 DTS-ES, 1.85:1 aspect ratio), ktorý sa označil vekovou prístupnosťou Rated:18. S už nezostrihanými DVD edíciami vybavenými aj špeciálnym bonusovým materiálom sa pomaly ale isto ako keby roztrhlo vrece. Ale k tým, takpovediac brutálnym zásahom možno pre predstavu radiť napríklad fínske vydanie "The Evil Dead" z roku 1984 štúdiom “Magnum video“ (verzia skrátená o 11 minút a 50 sekúnd pod označením vekovej prístupnosti certifikátom Rated: 18), či nemecké vydanie určené pre mládež (veková prístupnosť do 16 rokov), orezané až o 17 minút. ### Odkazová stránka "The Evil Dead" je vcelku bohatá, spomenul by som preto len tie základy. V roku 1987 prichádza Raimi ako autor pôvodnej myšlienky so svojim pokračovaním, v skutočnosti drahším remakeom EVIL DEAD II, na ktorý v roku 1988 nadväzuje Talian Umberto Lenzi svojim voľným pokračovaním pod názvom La Casa 3 - Ghosthouse alias "Evil Dead 3". V Taliansku sa totiž Raimiho EVIL DEAD II distribuoval pod názvom LA CASA II. O následné talianske pokračovania núdza nebola o čo sa postarali tituly La casa 4 (Witchcraft) (1988) [Evil Dead 4] a La casa 5 (1990) [Evil Dead 5]. Raimi ale svoju základnú trilógiu zavŕšil v roku 1992 voľným pokračovaním príbehu pod názvom ARMY OF DARKNESS [The Evil Dead 3: Army of Darkness]. V roku 2003 sa "The Evil Dead" dočkal dokonca aj muzikálového prevedenia a to zásluhou broadwayského predstavenia pod názvom Evil Dead: The Musical (2003). Vďaka chystanému pokračovaniu sa rady základnej série v budúcnosti ešte rozšíria. Ku distribučným odkazom prevažne z roviny titulného názvu s minimálnym súvisom na pôvodný "The Evil Dead", možno radiť tituly ako - Neon Maniacs (1986) [Evil Dead Warriors], Shiryo no wana (1988) [Evil Dead Trap] vrátane dvoch nasledujúcich pokračovaní, Mo chun jie / Moh sun gip (1991) [The Holy Virgin versus the Evil Dead], Shao Lin jiang shi (2004) [Shaolin vs. Evil Dead] vrátane pokračovania, a iné... Ak je chuť, zákulisné informácie o "The Evil Dead" treba čerpať napríklad z dokumentov Discovering 'Evil dead' (2002), Evil Dead: Dead Good Marketing (2003), či zo všeobecných dokumentoch o klasických hororoch.

No, takýto ultra lahodný a úchylný horor som teda nečakal. Režiséra Nicoa Mastorakisa, ktorý za tento film môže, vôbec nepoznám - toto bolo moje prvé, viac menej náhodné stretnutie s týmto, rozhodne milovníkom všetkého úchylného a násilného, ako je z filmu cítiť. Ďalší film z jeho tvorby sa mi snáď v budúcnosti dostane pod ruky a oči. Čo sa týka ale konkrétne pecky Ta Pedhia tou dhiavolou, známej hlavne pod anglickým názvom “Island of Death“, nezostane pri jej sledovaní ani jedna, podivne hororovo orientovaná duša bez prísunu rozmanitej potravy (aspoň moja sa nasýtila do plna, preto aj 5*). Príbeh a spracovanie nie je nijak netradičné, avšak vďaka svojej priamočiarosti ulahodí a nadchne. Jednoduchý a výstižný názov “Island of Death“ dokázal naplniť svoj obsah vrchovito. Film totiž podľa môjho názoru neobsahuje žiadne hluché miesta. Ide sa skoro hneď na vec. Spočiatku milý príbeh sa začína príchodom mladej dvojice Christopher a Celia na ostrov Mikonos, na ktorý prichádzajú z osobných dôvodov. Netrvá dlho a situácia na ostrove naberá na desivých obrátkach, ktoré škrípu v šialenom tempe plnom ultranásilia a sexu - čo sú hlavné zložky filmu, a to až do úplného konca. Netreba však zabúdať ani na svojskú hudbu, ktorú ak by som počul pred filmom, ani v najmenšom by ma nenapadlo, že sa jedná o hudbu z hororu. Tým však nechcem povedať, že sa tam nehodí – je proste iná a v konečnom dôsledku skvelo pasujúca. ### Mastorakisov zábavný exploit Ta Pedhia tou dhiavolou sa v roku 1976 udomácnil aj v britských kinosálach a to pod alternatívnym názvom “A Craving for Lust“. Verzia orezaná o zhruba 14 minút sa dočkala okrem tohto zásahu aj neprajného certifikátu Rated:X od cenzorov z BBFC. V novembri roku 1982 sa na britský trh dostáva už nezostrihaná Full Uncut verzia filmu na VHS nosiče a to zásluhou distribučného štúdia “AVI“ – film vydaný pod alternatívnym názvom “Island of Death“. To už bolo na britských cenzorov moc a tak film v novembri roku 1983 zakázali a nariadili jeho kompletné stiahnutie z distribúcie na domácom trhu. Táto povinnosť pre obchodníkov a distribútorov vyplývala z umiestnenia filmu na tzv. zozname Video nasties. “Island of Death“ Nicoa Mastorakisa sa po krátkom čase zo zoznamu vyradil, to nie však z dôvodu pochopenia cenzorov, ale chyby. Pri prehodnocovaní zoznamu si ho totiž pomýlili so značne miernejším filmom Narcisoa Ibáñeza Serradora - ¿Quién puede matar a un niño? (1976) – v Británii známeho taktiež pod názvom “Island of Death“. Zámenu si po čase cenzori z BBFC uvedomili a tak pôvodný Mastorakisov “Island of Death“ na zoznam v októbri roku 1985 pekne znova zaradili – t.j. ban sa obnovil. K re-releasu “Island of Death“ sa pristúpilo v roku 2002, kedy v Británii vychádza remasterované DVD filmu – orezaná verzia oproti originálu o 4 minúty a 9 sekúnd. O vydanie Uncut verzie sa v roku 2011 zaslúžilo štúdio „Arrow Video“ prostredníctvom DVD disku. ### Záverom by som uviedol jeden postreh z filmu a to ten, že v istých pasážach mi pripadlo, že režisér Mastorakis má rád A CLOCKWORK ORANGE Stanleyho Kubricka. Ono totiž hlavný hrdina Christopher mi miestami pripomínal charakterovo práve Alexa, vrátane jeho obľuby mliečneho nápoja. Vo filme sa taktiež v jednej scénke objavilo pobrukovanie “mechanického” songu Singin' in the Rain. Tieto spomenuté skutočnosti mi nepripadali iba ako zhoda náhod, ale ako veľmi jemná inšpirácia. Okrem toho čím “Island of Death“ je a čo dokáže v človeku vyvolať, je aj druhým, z brucha vymysleným voľným pokračovaním psycho hororu Psychic Killer (1975), ku ktorému náväznosť odkazuje jeden z alternatívnych UK názvov – “Psychic Killer 2“. Pod týmto premenovaným označením sa mal “Island of Death“ na území Británie distribuovať ako znovu oživená Cut verzia (14 minútový zásah) v roku 1987. Cenzori ju na trh ale nevpustili. Pozor – tieto filmy označené ako “Psychic Killer“ nemajú až na ten názov prakticky nič spoločné!!!

Prvotriedny slasher z prvej línie, ktorý za sebou nepotrebuje držať žiadne zálohy. Prevalcuje každého! Z tohto poddruhu hororu si práve tento kúsok odhryzol z môjho srdiečka najviac. Dokonca nechal za sebou aj slávny Texaský masaker Toba Hoopera. Proste číslo 1! Podobne ako už spomínaný masaker, My Bloody Valentine pristupuje k spracovaniu reálne a tvrdo. Seriózny hnusácky krvák, ktorý opäť po rokoch prepuká v mestečku Valentine Bluffs a to práve vo sviatočný čas plný srdiečok a sladkých pusiniek. Banská lokalita a tým pádom aj pracovný oblek hlavného zabijaka, zapasovala dokonale do štruktúry filmu plného detailov, vizuálnych orgií, ale hlavne reálneho spracovania, ktoré dokáže vydesiť najviac. Počas záverečných titulkov som mal dokonca slzy na krajíčku z tej kvality a spôsobu spracovania, ktorej sa mi dostalo. Doslova som sa rozpúšťal blahom. Ide o vrchol v danom žánri do ktorého ako inak hnusne zasiahli aj cenzori, za čo by ich mal už konečne niekto nakopať do riti! Full uncut verzia vychádza až 13. januára 2009, tak vďaka za ňu. Pôvodný názov filmu "The Secret". Nezabudnuteľná kultová klasika, ktorá zostane ako nastreľovací klinec naveky zarazená nielen v srdiečku, ale aj v hlave (vzlyk, vzlyk, ... :'-).

Novšiu hororovú produkciu vyhľadávam len veľmi okrajovo. Na nemecké Tears of Kali som dostal zaujímavé echo, tak som sa na neho vrhol, aj napriek tomu však ale s malou dávkou zdržanlivosti až nedôvery. Horor rozdelený na tri samostatné kapitoly (Shakti – Devi – Kali), vyvolal vo mne po pár minútach obrovské nadšenie a úžas. Razom sa stal tým, výrazne najlepším, novším hororom (ďaleko za sebou nechal pecky ako Los Otros, Ring, Uzumaki a iné), ktorý ma počas projekcie doslova vykuchal. Srdce a dušu obrátenú naruby mi vrátil až po záverečných titulkoch a to v dosť zúboženom stave, s hlbokou nehojacou jazvou, ktorá mi bude naveky pripomínať tento pohlcujúci filmový zážitok. Tears of Kali to je inteligentný, drsný/nechutný, nervy drásajúci a mrazivý horor režiséra Andreasa Marschalla, ktorého nápadité spracovanie vydesí až do kostí. "Už ste sa niekedy pozerali do hĺbky svojej duše?" Pozrite sa! Tears of Kali.

Režijný a nadpozemsky úchvatný debut Briana Yuznu nakrútený za päť týždňov v roku 1989, ktorý sa však na americký trh dostal až o necelé tri roky neskôr, teda v roku 1992. Seriózny, dalo by sa povedať splatter, ktorý svojou priamočiarosťou a originalitou drží diváka v napätí hneď od začiatku. Tajomstvom zahalenej spoločnosti vyššej vrstvy “The Society”, ktorej sa podarilo za tie roky sformovať celkom silnú organizáciu uprednostňujúcu svoje záujmy a potreby nad všetko ostatné, padol do oka v tomto prípade 17 ročný mladík Bill Whitney začínajúci tušiť a čím ďalej tým viac si uvedomovať, že svojim počínaním sa zahrabáva čoraz viac do sračiek, z ktorých nie je návratu. Society je jeden z tých filmov, o ktorých čím menej informácii pred zhliadnutím človek vie, tým lepšie. Mňa to doslova rozflákalo naruby. Jedna z najväčších peciek čo som mal možnosť vidieť. Záverom by som ešte spomenul, že okrem nadpozemského filmového zážitku je tu k počutiu aj hudba z podobnej kategórie, a to od Ludwiga van. "SOCIETY WAIT FOR YOU!".

Posadnutosť. A to číra Zulawského posadnutosť filmovým umením, vychádzajúca z najhlbšieho vnútra ľudskej bytosti, podvedomia, pocitov zatratenia a strachu z odbočenia zo želanej cesty života. Ústredný herecký pár Sam Neill/Isabelle Adjani si ale neuvedomuje, že vstúpil na temnú odbočku do pekla v tvare Y. Cez Boha - nech je to kto a čo chce, psychickú deformáciu osobnosti a vďaka silnému putu jednej individuality k druhej, je cesta k záverečnému tresku a spojeniu lemovaná zničenými osudmi božích detí. Anjel Smrti v hlavách dvojice zatemňuje myseľ, otupuje zdravý úsudok, skresľuje, až úplne vymazáva reálny charakter pozemského žitia. Nahlodávajúci pocit a neskôr aj presvedčenie o správnosti vlastného úsudku sa telom šíria ako rakovina vyberajúca si svoju daň na organizme. Miestami až snový, príležitostne divadelne dekorovaný filmový zážitok s neskutočnými hereckými výkonmi (úplný vrchol), smutným príbehom, štýlovo a vizuálne okoreneným ťažkou porciou beznádeje a skutočnej šialenosti, robí z Possession majstrovské dielo. Pozor, dráma osudu zlomenej rodiny si pravdepodobne vyberie svoju daň aj na divákovi. Prípadný premietací čas, peniaze za úhradu v požičovni, nebudú tým jediným o čo prídete. Possession chce viac! Possession chce vás, vašu dušu, vaše telo. Ťažkotonážny zážitok rozožierajúci nielen počas trvania minutáže vlastné presvedčenie, hodnoty a zmysel toho všetkého. Bol to vždy pohľad režiséra Zulawského, zlomeného Marka (Sam Neill), utrápenej Anny (Isabelle Adjani)? Nie? Áno? Kým a kedy? Čie oči, čí pohľad reprezentoval jednotlivé scény? Boli to oči? .............. BOL TO ZÁŽITOK! JEDEN Z NAJINTENZÍVNEJŠÍCH! ### K zaujímavostiam Zulawského výpovede o posadnutosti sa dajú radiť skutočnosti, že samotný film s anglickou a alternatívnou francúzskou zvukovou stopou produkovalo Francúzsko a Nemecko v koprodukcii, v takom Nemecku ale údajne “Possession“ vôbec distribučne nevychádza. Inde vo svete a to konkrétne vo Veľkej Británii sa “Possession“ zásluhou cenzorov z BBFC začiatkom osemdesiatych rokov dokonca po tunajšom release sťahuje z obehu. Môže za to zoznam tzv. Video nasties. O následné znovuvydanie filmu sa v UK zaslúžilo distribučné štúdio “Visual Film video“, ktoré v roku 1999 predstavuje svoju Uncut verziu (Rated:18) – minutáž 118 minút. Okrem 80 minútového amerického zostrihu existujú aj tzv. Full Uncut verzie - 123 minút (videný práve tento), či dokonca 127 minútová francúzska verzia. ### Záverom mi nedá neuviesť jednu podivnosť. Prakticky vždy ak som za PC, znie mi z reproduktorov hudba. Počas písania tohto komentáru tomu nebolo inak. Nič zaujímavé, ale prakticky s poslednou vetou som si uvedomil, čo že mi to ako kulisa znie: AC/DC - Highway To Hell. Nechápal som. O zámer, plán ani inak vypočítanú skutočnosť sa nejednalo. Prehrávač hudby uznal práve vtedy za vhodné vypočuť si túto klasiku hard rocku.

"Ó arogantná ľudskosť! Nie všetko čo existuje môžu uzrieť vaše smrteľné oči! Náš svet sa skladá z ríše ľudí, ríše polobeštiálnych stvorení a ríše démonov. Veľa týchto démonov žije vo svete ľudí a medzi nimi aj legenda “Overfiend“ ožívajúca raz za 3000 rokov. Jeho prebudenie má zjednotiť všetky tri ríše v jedno nesmrteľné kráľovstvo. .......... Ó arogantná ľudskosť! Hlas tých z ríše démonov si treba dobre všímať. Ľudia nie sú najväčšími vládcami sveta. Túto krutú pravdu poznáte, keď “Overfiend“ ožije. Sľúbený čas nadíde čoskoro, skôr ako ľudská ruka dosiahne." ### Birth of the Overfiend distribuovaný spoločnosťou Penthouse Video je prvým zo základnej trojice japonskej animovanej legendy o Overfiendovi. Počas vcelku krátkej cca. 40 minútovej stopáže je toho k videniu požehnane a to napríklad ťažké akčné, miestami epileptické strety hnusácky vyzerajúcich stvorení, krvavé deformácie, erotické až porno hentai pasáže a to hlavne zo strany vyvoleného démona viažuceho na seba ľudskú podobu. Jeho skutočné prebudenie v netvora zmeniaceho svet sa blíži!

"Addio ultimo uomo" je ten druh dokumentu, ktoré bývajú označované ako „shockumentary“. Výstižné prirovnanie, ktoré je možno na tento dokument dvojice Alfreda a Angela Castiglioni-ových jemné. Uznávaní talianski bratia pristúpili k spracovaniu života afrických domorodcov obzvlášť naturalisticky a bez akýchkoľvek servítok. Je to rozhodne pútavé a zaujímavé skĺbenie talianskeho umenia (filmového určite) a nehostinnej africkej krajiny, ktorá ukáže svoju skutočnú tvár a brutálny boj o život. Humanisti a milovníci zvierat za žiadnu cenu nepozerať!!! CANNIBAL HOLOCAUST bol ledva z polovice taký drsný ako toto dielo (a aj to sa mi zdá niekoľko minút po projekcii primalý rozdiel). Všetka česť chlapom, ktorí stáli za kamerou, toto dokáže natočiť len málo kto. Je to však vynikajúci drsno-drsný dokument, ktorý rozhodne v televízore neuvidíte, z ktorého všadeprítomná smrť a teror sála v šialenom, dnes už nevídanom množstve. Tieto talianske dokumenty človeka rozhodne nenechajú chladným ani na minútu.