JohnnyD

Marvel konečne zobrali do vlastných rúk svoje komiksy a robia ich doslova po svojom. Miesto nadupanej farebnej akcie idú do popredia viac dialógy, emócie, humor a herecké výkony. Je radosť pozerať sa na slovné prestrelky Roberta Downey Jr. (geniálny výber!) a Gwyneth Paltrow. Škoda, len zbrklého konca a "šokujúceho odhalenia". Filmu chýba silnejší "badass" a precíznejšia akcia na záver.

Šialená absurdita. Prehliadka kolosálnej demencie vesmírnych rozmerov. Škoda sitcomovosti a nesúrodosti filmu, kde sa striedajú úplne geniálne pasáže s nudnými. Nie je to síce Frat Pack ale dobrá alternatíva na poli vulgárnej stupidity.

Ešte o niečo radšej mám tento klip ako ostatné od Lady Gaga. Hlavne kvôli piesni. Kým napr. Telephone je takou nadpriemernou popovou skladbou s priemerným textom a Bad Romance výborným popom s mizernou hudobnou produkciou, Paparazzi je číra dokonalosť. Každý nástroj, každý zvuk, každá zmena tempa, záchvev emócií, či strohý break je presne, ako má byť. A ani o trochu inak. A to všetko je presne rovnako pretavené do obrazu. Fraška na popkultúru a showbiznis v obraze a zvuku. A v popových farbách. Od roku 1984 nikto neurobil tak new romantic pieseň ako Paparazzi a azda ani podobne novoromantický klip. Priam by som sa odvážil povedať, že Paparazzi sa môže radiť po bok klasík ako Fade to Grey... PS: Odporúčam spriaznený klip Falling Down od Duran Duran.

To, čo predvádza Lady Gaga je jedným slovom genialita. Tromi slovami: avantgardná popkultúrna genialita. Hudobná rytmika asi nikdy nebola lepšie pretavená do obrazu (parafráza na Stepfordské paničky), permanentné zmeny v rozprávaní, popkultúrne vsuvky, šialené kostýmy a ešte šialenejšie a absurdnejšie tanečné kreácie. Meta humor, ktorý presahuje klip je len čerešničkou na torte (mystifikácia o hermafroditizme Lady Gaga). Opäť raz niekto posunul hranice umenia - zatiaľ asi nikto neobsiahol v sebe toľko rôznych jeho foriem (okrem hudby a filmu aj móda, divadlo, mystifikácia a iné) na tak vysokej úrovni. Lady Gaga je požehnanie z neba v súčasnej mŕtvej (alebo skapíňajúcej) popovej scéne.

Zaujímavý dokument, ktorý má napriek trošku ošumenému vizuálu dosť zaujal. Cynický spotrebný kolotoč je vystihnutý dosť dobre (a to ani z ďaleka nie som ľavičiar) a nepochybujem, že v značnej časti (no neviem, či by som rovno povedal, že vo väčšine) fabrík v Číne to (až) takto funguje, no často som mal nepríjemný pocit v žalúdku, že niektoré zábery pôsobia nepríjemne zinscenovane...

Málo explozívne, príliš kóšer. Najlepší je masakrálny záver odpútaný od akýchkoľvek konvencií a plný krvavého humoru. Ústredné trio Rogen/Franco/McBride je skvelé, no každý hrá pod svoj potenciál. Dalo sa z toho vyťažiť aj viac... alebo predsa len má vzťah k trávičke zelenej dosah na to, ako sa človek pri filme baví a preto som ho nedokázal doceniť.

Captain Marvel je priemerná postava sama o sebe a hodí sa skôr do univerza Batman: Brave and Bold ako do seriózneho animáku (naivný detský motív). Superman tu navyše pôsobí iba ako štatista. Celý film je predvídateľný a nudný. A animácia má niekedy až príliš prvky anime. Jediné, čo stojí za zmienku je magická hudba.

Ultimatívny kapo. Toto sfilmovať na veľké plátno! Najlepšia adaptácia Spidermana ever. Arrivederci, italian spiderman!

Ambiciózne. No aj keď neide rovnakou sebavykrádajúcou cestou ako druhý Omen, v konečnom dôsledku je to ešte horšie. Scenár je spŕška nezmyslov a skôr pôsobí ako dráma ako horor. No vrcholom je casting. Väčšina zúčastnených katastrofálne prehráva svoje role a na ich čele je nevhodne vybratý Sam Neill, ktorý sa nespráva, netvári a už vôbec nevyzerá ako Damien Thorn. Ten stihol v priebehu piatich rokov od nakrútenia prvého filmu zostarnúť o skoro 30 rokov a klesnúť skoro na samé dno. Na dno nudy.

Levinova kniha neoplýva nijako geniálnym dejom (zápletka zaujímavá určite je!), no je tak zručne napísaná a vygradovaná, že som ju zožral za cca jeden deň. Film je jej vernou kópiou - no bez umu rozprávať príbeh. Vo filme je jediná scéna, kde je ako taká invenčnosť (Mengeleho spomienky na laboratórium), zvyšok je otrockým kostrbatým prepisovaním knihy. Vrcholom samým o sebe je najstrašidelnejší moment v knihe (zjavenie druhého chlapca), ktorý je vo filme prevedený bez akéhokoľvek dôrazu či zaujatia, ako by sa ani o nič nedialo. Nepomáha tomu ani hudba, ktorá poväčšine ani nie je a ak je, tak je rutinnou. Za zmienku stojí Gregory Peck, ktorý je na nepoznanie zamaskovaný a predstaviteľ malého chlapca, ktorý má proste charizmatický čumák, i keď ho nútia až nepríjemne prehrávať. Senilný Laurence Olivier je strašný (nominácia na Oscara wtf?).