JohnnyD

Céčkový lacne vyzerajúci upírsky horor s otravnými voice-overmi, ktoré zaberajú asi tretinu hovoreného slova.

Bavilo ma, že je to starosvetský muzikál á la Mary Poppins (vrátane generických pesničiek a tanečných kreácií ako v starých muzikáloch), Hugh Grant je pravdaže famózny (ale je tu len asi v troch scénach), ale príbeh je strašná sprostosť. Jasne vidieť, že mágia dahlovej predlohy nie je len vo Willym Wonkovi a oompa loompoch ale rovnako aj v príbehu o Charliem a neposlušných deťoch.

Tak ako ma bavil Henry Sugar, tak ma zvyšné netlixovské Andersonove dahlovky nebavili, lebo s významne horším materiálom len replikovali The Wonderful Story of Henry Sugar len s výrazne horším materiálom, kde je obzvlášť ubíjajúci ten focus na rozprávača. Štyri krát opakovaný vtip nie je vtipný.

Tak ako ma bavil Henry Sugar, tak ma zvyšné netlixovské Andersonove dahlovky nebavili, lebo s významne horším materiálom len replikovali The Wonderful Story of Henry Sugar len s výrazne horším materiálom, kde je obzvlášť ubíjajúci ten focus na rozprávača. Štyri krát opakovaný vtip nie je vtipný.

Tak ako ma bavil Henry Sugar, tak ma zvyšné netlixovské Andersonove dahlovky nebavili, lebo s významne horším materiálom len replikovali The Wonderful Story of Henry Sugar len s výrazne horším materiálom, kde je obzvlášť ubíjajúci ten focus na rozprávača. Štyri krát opakovaný vtip nie je vtipný.

Hravá adaptácia dahlovky s výborným castingom, početnými vtipmi a originálnou réžiou.

Videl som zhruba polovicu Lynchových celovečerných filmov, nestrhol ma (ani neurazil) ani jeden, ale Wild at Heart bol suverénne najhorší. Nicholas Cage je maniakálny, Laura Dern neskutočne živočíšna a mal som chuť si pozrieť nejaký vážne sa berúcu road movie o hlúpej naivke a bad boy, ale táto prepálená podivnosť šla totálne mimo mňa.

Stále platia veci, ktoré mi vadili aj na jednotke - najmä teda prepálená stopáž a pridal by som Zendayu, ktorá vyzerá na 14 rokov a 45 kg, nie ako jedna z líderiek povstania. Tiež Christopher Walken má už zjavne najlepšie roky za sebou. Každopádne ide o monumentálne kino, audio-vizuálne orgie a prehliadku nadpozemského dizajnu. Bola to čiernobiela pasáž na planéte Harkonnenovcov, kedy ma film úplne pohltil a nepustil (to sa mi pri jednotke nestalo).

Leave Her to Heaven pre festivalové publikum. Chladná, odmeraná súdna dráma, kde som bohužiaľ nepochopil, aký bol autorský úmysel a prečo sa na to pozerám 150 minút. Ak teda abstrahujem od pózy nebyť hollywodsky čitateľný či v emóciách alebo napätí.

Má to svoje čaro, blackmetalový upír Radu je badass, ale stále je to béčková (ak nie céčková) telenovela s upírmi nakrútená v skanzene.