Dale

Veľmi príjemná komédia s fajn hereckým osadenstvom, škoda len toho záveru s padajúcimi kravami a lietajúcimi strechami.

Vizuálne, ako to je u Kórejčanov zvykom, to bolo skvelé. No tej melodrámy tam je na môj vkus až príliš. Množstvo spomalených záberov, "dojemné" dopisy matke, konflikt hlavných predstaviteľov, z ktorých sa neskôr stanú najlepší priatelia... A ten záver to už bola čistá soap opera. Neskutočné hrdinstvo a sebaobetovanie všetkých juhokórejských študentov, nechýba scéna na rambovský spôsob... Všetko na efekt, reálnejšie pôsobia aj marvellovky.

Dve časti boli tak akurát, trojka nám už nič nové neponúkne (ak nerátame zakomponovanie psov a koňov). Áno, strieľačky sú stále efektné a krvavé, no už som pri nich zíval a nudil sa, asi sa mi omrzeli. Sledovať dookola to isté začne postupne nudiť, nech to vyzerá akokoľvek pekne. Navyše v bojových scénach už 50-nik Keanu pôsobí trochu unavene a neobratne, Dacascos by si ho namazal na chleba, ak by mu to scenár dovolil. Aj to špeciálne komando bolo na smiech, najlepšie vycvičení muži a správali sa tak isto ako všetky tie predošlé ovečky idúce na porážku, akurát že mali nepriestrelné vesty, žiadna invencia z ich strany. Hodil by sa nejaký counter v rohu, na ktorom by naskakoval počet mŕtvych, sledovať meniace sa čísla by bolo zaujímavejšie, ako sledovať padajúce postavičky.

Silné a mrazivé

Plné klišé a nezmyslov, no aj úžasných scén. Hlavne pri záverečnom bojovom masakri som chrochtal blahom.

Zaujímavejšie ako Prázdniny p.H., no len sa mi potvrdilo, že proti Tatiho humoru som úplne imúnny. Opäť ani jedna scéna, ktorá by čo i len vyvolala úsmev. Ale domácnosť plná technických vychytávok bola skvelá, na 50te roky až sci-fi :)

Dosť nudný príbeh o komplikovaných rodinných vzťahoch s nič moc záverom. Inak, neviem, či na Novom Zélande nemajú nejaké krajšie dievčatá, ale pri hlavnej hrdinke mi chvíľu trvalo, než som zistil, či je dievča alebo chlapec a jej matka v jej veku nebola tiež bohviečo.

Klasickí zástupcovia RKC - šukajú jedna radosť (našťastie tentoraz si to neodnesú detičky), sú jedna ruka s mafiou, ktorej pomáhajú prepierať peniaze, potraty im nevadia, keď ide o ich dôkaz hriechu... Síce tento film nejde až tak na dreň, ako poľský Kler, no aj to stačí, aby sa vám hnusila táto prehnitá organizácia ešte viac. Hlavne, že kážu ľuďom o morálke a o tom, čo môžu a čo nie. Jdu blejt, velebnosti...

Viem, prečo som Tatiho tak dlho odkladal, dopadlo to totiž presne tak, ako som očakával. Moje mimické svaly si pri tomto filme perfektne oddýchli, za celý čas sa ani nepohli. Film by sa dal zhrnúť ako Hulot hrá tenis, Hulot člnkuje, Hulot na pohrebe, Hulot opravuje defekt a Hulot robí ohňostroj, no aj keď toho robí veľa, nič z toho nie je ani nápadité a už vôbec nie vtipné. Aspoň teda mne neprídu vtipné situácie ako niekto niekam spadne, niekto niekoho obleje, niekto niekoho kopne, niekto do niečoho štuchne a pod. Samotný Tati pôsobí vzhľadom ako nejaký nudný nevýrazný chlapík, nepôsobí ako komik a takto na mňa pôsobil celý tento film. Aj keď to nemalo ani hodinu a pol, neskutočne sa to vlieklo a musel som si dať niekoľko prestávok, aby som sa pri tom neunudil k smrti. Ešte navyše tá ústredná melódia, nič proti nej, je celkom príjemná, no nie, ak ju počujete za celý film asi 25 krát. Zlatý Rowan Atkinson, ktorý sa zrejme inšpiroval práve touto postavičkou, no dokázal to preniesť do naozaj vtipných príbehov s úžasnými nápadmi. 30%

Má to dobré tempo a je to tak príjemne odľahčené, no samotný príbeh nemá čím zaujať, aj keď v dobe vzniku ešte mohol byť celkom originálny. Postavy sa správajú predvídateľne, vymýšľané finty na oklamanie nepriateľa sú dosť naivné. Mifune opäť v úlohe pohoďáka, ktorého len tak niečo nevyvedie z miery. Škoda súbojov, pri ktorých sa síce oháňa mečom a súperi padajú na zem, no nevidíme žiadny náznak krvi, ktorá by mala každým úderom meča minimálne odkvapkávať. Akurát na záver sa nám to snažili asi vynahradiť, tak vytriskne gejzír nejakej tekutiny, ktorý pôsobí dosť úsmevne.