Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krimi
  • Western

Recenzie (2 158)

plagát

(Ne)šťastne až naveky (2006) 

Mám rád, keď sa porušia zažité klišé aj v takom žánri, ako je rozprávka, dokonca keď je ešte viacero rozprávkových príbehov a postáv pomiešaných dokopy, no s výsledným produktom som až taký spokojný nebol. Síce bol priebeh iný, no šťastný koniec aj tak nechýbal. Kritizuje sa tu, že Popoluška vždy skončí s krásnym princom a pritom hlavný hrdina - umývač, je presne taký istý manekýn, ako princovia v rozprávkach. Navyše toto bola tá najškaredšia Popoluška, v chlapčenskom vydaní s krátkymi vlasmi, blééé. Pár vtipných scénok to malo, aj niekoľko zaujímavých nápadov, ale inak priemer. A nie je to celkom rozprávka pre deti, ktoré nielenže by mohli byť trochu zmätené z toho miešania a menenia klasických rozprávok, no ani tie občasné sexuálne narážky asi veľmi nepochopia.

plagát

Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol (2013) 

Dosť sklamanie po tom, aké ohlasy mala kniha (nečítal som). Retrospektívna časť nie je veľmi originálna - jednoduchší chlapík sa stáva účastníkom významných historických udalostí a stretáva pri nich významné svetové osobnosti. Keď s tým Forrest tak uspel, tak prečo to nevyužiť? Našťastie aspoň tie zážitky starčeka originálne sú a miestami aj celkom zábavné. O dosť horšie to je s líniou zo súčasnosti. Tá nielenže nie je originálna, ale ani zábavná a väčšinou mi prišla dosť trápna. Na môj vkus až príliš veľa debilov na meter štvorcový - okrem starčeka aj asi všetci z gangu, policajt a pár ďalších postáv. A tie náhody, poväčšinou tragické, ktoré sa im diali, boli už úplne out. Čo mi ale vadilo najviac, bola hlavná postava, pretože v každej sekunde bilo do očí, že ide o nie príliš dobre zamaskovaného 40-tnika, ktorý ako 100-ročný starček nevyzeral ani pri pohľade z vesmírnej stanice. Dve rovnomerné ryhy na čele starobu nespravia, ostatná koža hladká ako detský zadoček, každý pohyb, či už rukou alebo nohou, bol taký ľahký, že aj ľudia v produktívnom veku by mohli závidieť. To je tak, keď nechajú hrať jedného herca všetky obdobia života postavy, od 20 do 100 rokov, radšej keby sa na seba až tak nepodobal, no videl by som reálneho starca (aspoň po 80-ke), ktorému by som jeho vek uveril.

plagát

Vražda na úrovni (1979) 

Zaujímavá mystifikácia s dobrou atmosférou a výbornými hercami.

plagát

Tvoje, moje a naše (1968) 

Originál je podstatne vydarenejší ako remake s Quaidom a Russo a nielen preto, že pred 50 rokmi ešte nebola antikoncepcia na takej úrovni, takže takéto mnohopočetné rodiny boli občas aj reálne. Aj napriek tomu nejde o nejako extra zábavnú komédiu, no ani trápnu, takže sa to dá pozrieť bez ujmy na zdraví. Aj tie deti sú celkom v pohode, v porovnaní s dnešnými rozmaznanými capartami (nielen vo filmoch). Len to s tým 19. dieťaťom už bolo trošku moc, beriem, že niektoré ženy boli také plodné, že stačilo, aby okolo nich prešiel muž a už boli v tom, ale v 57-rokoch?

plagát

Tom a Jerry: Stratený dráčik (2014) 

Tvorcovia tohto animáku len chceli vyťažiť z obľúbenosti slávnej dvojky, ich namontovanie do tohto príbehu je dosť nešťastné. Je tu pár scénok, kedy si robia zle, no nič originálne a tým pádom ani smiešne. A ten fantasy príbeh je veľmi slabučký aj na detského diváka a veľa zmyslu nedáva. 30%

plagát

Na vine sú hviezdy (2014) 

Už dopredu viete, že na takýto film spotrebujete riadny balík vreckoviek, no emócie sú dávkované postupne, takže prvú polovicu filmu vám je príjemne, keďže sa na chorobu oboch hlavných predstaviteľov pozerá s nadhľadom. Oči a nos dostanú zabrať v tej druhej polovici, keďže ste si už stihli dvojicu obľúbiť a aj keď je záver dopredu jasný, tak ten prúd sĺz proste nedokážete zastaviť až do úplného konca filmu. Môžu za to výborný scenár (knihu som nečítal), réžia aj herci a čerešničkou na torte je skvelý výkon Willema Dafoe, ktorý za tých pár minút na scéne dokázal na seba strhnúť všetku pozornosť. Po takej emočnej katarzii nejde dať iné hodnotenie, ako maximálne.

plagát

Rocco a jeho bratia (1960) 

Celkom zaujímavý rodinný príbeh, aj keď miestami bolo konanie postav dosť nepochopiteľné, obzvlášť Rocca a Simoneho. Čo ma však odradilo dať vyššie hodnotenie, boli až prehnané teatrálne výstupy väčšiny zúčastnených hercov. Síce to tak trochu patrí k starším talianskym filmom, no pri scéne v byte 10 minút pred koncom, keď každý kričí a reve, som už mal toho dosť. Inak tu ale bola najteatrálnejšia a teda aj najtalianskejšia prekvapujúco Annie Girardot, pri ktorej som tiež občas nevedel, či sa smiať.

plagát

Denná hliadka (2006) 

Po vizuálnej stránke určite lepšie ako jednička, no po obsahovej stránke ešte oveľa viac zmätená a menej zmysel dávajúca zlátanina. Všetci chcú bielu kriedu aby ju získali, tak si menia telá a robia aj všelijaké iné bizarnosti. Nič proti fantasy, no aj tento žáner by mal mať nejaké pravidlá a nie aby tam bolo možné čokoľvek, čo sfetovaného scenáristu napadne.

plagát

Jules a Jim (1962) 

Tak som si konečne pozrel túto klasiku, ktorá patrí medzi najobľúbenejšie filmy Quentina Tarantina a celkom nechápem prečo. Dosť obyčajný príbeh lásky dvoch mužov k jednej mrche. Čo na nej preboha videli? Celý ten vzťah alebo vzťahy sú divné, odmerané, po láske a vášni ani stopy. Navyše ten neskutočne otravný rozprávač, ktorý číta celý scenár, pričom všetko, čo rozpráva by zvládli sprostredkovať divákovi herci prípadne režisér inými filmovejšími prostriedkami. Truffaut na mňa zatiaľ veľký dojem neurobil, od takého významného a prevratného režiséra by som čakal, že zvládne bez problémov nahradiť rozprávača. Jeho filmy ma zatiaľ ani dejom ani filmovými prostriedkami príliš nezaujali, snáď okrem Fahrenheita.

plagát

Svetová invázia (2011) 

Ak si odmyslíme základnú myšlienku filmu, že MZíci prišli zničiť ľudstvo a jednotka mariňákov je vyslaná do obsadenej a zničenej oblasti, aby zachránila 5 úplne zbytočných civilistov, tak sa na to dá pozerať, aspoň na akčné scény. Keď dôjde na dialógy, je to dosť hrozné. Ten patos a hrdinstvo amerických vojakov, ktorí bez váhania obetujú svoj život v prospech niekoho iného... Veľmi zábavné je aj to, že keď seržantovi umierajú jeho ľudia, berie to bez mihnutia oka, no keď mu zomrie civilista, tak má veľmi blízko k tomu sa rozplakať. Škoda, že sa nevydali tvorcovia trošku zábavnejšou cestou a keď už sa to odohráva v Santa Monice, tak mohli byť zachránené nejaké hviezdy showbusinessu. Zaujímavá zostava mohla byť - Miley Cyrus, Justin Bieber, Lindsay Lohan, Paris Hilton, Lady Gaga. Síce by takejto misii máloktorý divák držal palce, ale o to väčšia zábava to mohla byť. Nie tam dať tri nevinné detičky, to je také prvoplánové a je jasné, že sa im nič nestane.