POMO

Výtvarné zosobnenie depresie a VEĽMI zlého fyzického stavu človeka. Podfarbenie obrazu zvukom sirény je geniálny ťah.

Výtvarne pojatá haluzná temnota. Ideálny večerníček pre vaše dieťa, pokiaľ mu chcete na celý život straumatizovať abecedu a čokoľvek s ňou spojené.

Mimoriadne pichľavý, sadomasochistický zážitok. Aspoň pre toho, kto to dopozerá do konca. Tak jednoduché - až primitívne - a pritom tak pôsobivé! Brrr!

Mimoriadne bizarná, psychologicky komplikovaná a sexuálne avantgardná óda na zvodné stránky dobrovoľnej a zároveň nevyhnutnej seba-deštrukcie telesnej schránky uboľavenej generácie, žijúcej v chladnom, odosobnenom svete. Umenie v cronenbergovskom háve, od ktorého neodtrhnete ani na sekundu zrak a ktoré vás nakoniec dovedie do stavu extázovitej depresie a smútku. Nádhera.

Síce pomalý a režijne nie moc nápaditý film - vizuálne osobitým ho robí iba rozbehaná kamera - ale témou veľmi príjemný a v rámci filmografie Phillipa Noyceho prekvapivý. Možno je politickou propagandou, ale tiež je príbehom dôležitosti rodinného puta a prítomnosti domáceho zázemia. A s výborným hereckým výkonom mladej hlavnej predstaviteľky.

Veľmi osobitá alegória psychickej deformácie a postupnej deštrukcie človeka, zasiahnutého zhliadnutím najväčšieho tabu. Videodrome sa dal sfilmovať na desiatky spôsobov. David Cronenberg si vybral ten jemu najvlastnejší - krvavý, nechutný, fyzicky doslovný. Či už jeho režijný jazyk prijmete alebo nie, jedno nepopriete - film je dráždivý, tajuplný a maximálne nepredvídateľný. Hoci nie až tak pútavý, ako jeho najlepšie kúsky.

Buď som bol iba nevhodne naladený, alebo je What Dreams May Come obrazovo najgíčovitejší a obsahovo najpseudoemocionálnejší "veľký" film, aký som dodnes videl.

Killer's Kiss je slušne napísaná a zrežírovaná, ale priemerne zahraná dráma. Nenechajte sa odradiť pomalšou, preflashbackovanou prvou polovicou. V tej druhej pôjde tuhého!

V dobe, keď Írčan Jim Sheridan pricestoval so ženou a dvomi deťmi - dievčatkami - do New Yorku, bola ešte štvorica silne otrasená úmrtím ich piateho člena rodiny, malého chlapčeka, ktorý spadol zo schodov. Sheridan podľa scenára členov svojej rodinky natočil autobiografický film, v ktorom si spolu s nimi lieči dávnych démonov. Ide o veľmi smutnú a osobnú výpoveď, venovanú pamiatke syna. Na Sheridanovom mieste by som urobil to isté. I keď by išlo skôr o záplatu na moje rany, než plnohodnotný divácky zážitok. Po filmárskej stránke filmu niet čo vytknúť. Herci sú slušní, psychológia silná, ale obsahovo vás neroztrhá, ak sa vám nestalo niečo podobné a odpovede na svoje otázky ste nenašli na miestach, na ktorých ich našiel sám Sheridan.

Angela's Ashes je rodinná dráma, obrazovo výborne vystihujúca prostredie a dobu, v ktorej sa odohráva. Len škoda, že je snímaná s príliš chladným odstupom od postáv na to, aby skutočne zasiahla dušu diváka. Prekrásna hudba Johna Williamsa.