POMO

(not my photo)

Original Silent Film (1.33), Academy Ratio (1.37), VistaVision (1.85), Todd AO & Super Panavision 70 (2.20), CinemaScope (2.35), Cinerama (2.59), MGM 65 (2.76), všetko je to tam, chýba iba IMAX.

:-)

V období, kedy sa Európa ničila, Amerika budovala.

Zatiaľ najvýživnejší tohtoročný blockbusterovský zážitok treba zdieľať s čo najviac blízkymi (dabing kvôli deťom, ale mimochodom kvalitný)! Tento rok to vôbec vidím na veľké fanúšikovské chvíle. Spielberg, Zemeckis, Ron Howard, Edward Zwick, Ridley Scott, Guillermo del Toro, Woody Allen, Guy Ritchie, Danny Boyle, nová Bondovka, nové Star Wars... a hneď v januári Alejandro Inárritu a Tarantino... To sa pokope len tak nevidí!

23. apríl 2015 bol príjemným dátumom. Po skvelom koncerte filmovej hudby Film Music Prague sme totiž poprednému hollywoodskému skladateľovi Harrymu Gregsonovi-Williamsovi odovzdali prvý "ČSFD Honor Award", konkrétne za príspevok do sveta akčnej filmovej hudby. Harry nás ani po mimoriadne hektickom a náročnom dni, aký mal, neodpálkoval a príjemne s nami po koncerte poklábosil. Magic moments. Video z odovzdania ceny nájdete v Harryho profile v sekcii videa.

Making of z nakrúcania exkluzívneho ČSFD rozhovoru so španielským filmovým skladateľom, ktorý aktuálne zložil hudbu pre nového Guillerma Del Tora. Ďakujem Robinovi, Mailovi, Vishalovi, Antonovi a Michalovi za dobre odvedenú štábnu prácu a Nikolovi za sprostredkovanie rozhovoru.

Máte niečo proti Gold Classu v andělskom CineStare? Je vám prosti srsti sledovanie filmu, sprevádzané susedným cinkotom vidličiek nad objednanými pokrmmi? Potom si zamilujete americkú sieť tzv. "Dine-In" multiplexov, kde je stolom, bohatým menu, kečupom, solničkou + koreničkou, a samozrejme buttonom pre zavolanie servírky vybavené každé superpohodlné polohovacie kožené dvojsedadlo v každom z tuctu sálov celého multipexu. Prevádzkujú ich AMC. K nám zatiaľ nedorazili, ale v budúcnosti, kto vie? Každopádne na rande či návštevu českej komédie či akčného amerického výplachu typu Taken 3 sú ako stvorené. Ak by ste aj pri filme nepotrebovali zahnať hlad, vždy si môžete filmový zážitok osladiť dobrým koktejlom. Napríklad na Floride žiadny problém, šoférovať tu môžete s 0,8 promile.

...žiaden iný herec nemá filmografiu zostavenú z takých (a toľkých) filmárskych géniov.

http://nofilmschool.com/2015/02/emmanuel-lubezki-using-arri-alexa-65-inarritu-revenant

Skvelý Fair Play ste nakoniec docenili predovšetkým Vy, ČSFĎáci. Gratulujeme, Andrea. Najdôležitejší je predsa hlas publika.

Možno mi nebolo ani desať, keď mi čeština prilnula k srdci. Obzvlášť sa mi páčila z ženských úst. Už vtedy som cítil, že moje slečny budú prevažne Češky. Češtinu mám rád doteraz, celú dekádu ju v hovorovej reči i písme používam viacej než slovenčinu. Slovenčina je mäkšia a má tiež roztomilé slová (žubrienka, čučoriedka), ale ako rodilému Slovákovi mi neznejú tak exoticky ako tie najroztomilejšie české. Zoznam obľúbených českých slov a slovných spojení dávam priebežne dokopy a isto ho ešte rozšírim. Stále totiž objavujem nové a nové české lingvistické klenoty, ktoré mi hladia uši a na tvári vykúzlujú úsmev :-)

Kudlanka nábožná
Plandající camfousky
Dalamánek
Maňásek
Malvazinky
Koblížek
Harampádí
Karbanátek
Muchomůrka
Kedlubna
Marokánka
Kremrole
Vošoust

Ed Woodov Plán 9 z vesmíru isto všetci poznáte. Tak na Slovensku bežala vo vybraných divadlách rovnomenná divadelná hra. A nešlo o náhodnú zhodu v názve. Jej autori majú Ed Woodove dielko radi. Musíte vidieť, aby ste uverili. Nižšie videozáznam 28-minútovej hry (schválne, kto to dokážete dopozerať do konca!). A všetko vám to v hlave zaklapne (a tvorcov pochopíte), keď si ešte pred zhliadnutím videozáznamu pozriete dokumet Hviezda, ktorý je k free prehratiu tu. Rozpráva o hlavnom hereckom protagonistovi divadelnej hry, 8 krát z práce vyhodenom zváračovi, ktorému sa hlavnou rolou na javisku splnil veľký sen. Jeho ďalším (vyšším) snom je zahrať si niekedy v nejakom filme nemeckého vojaka. Nacistu. Celkovo sympatická parafráza na Tora Johnsona.

Škoda, že som bol nachcípaný a nemohol to tam s nimi roztočiť "po našom" :-) Plus na StudentPointe zopár slov o ČSFD.cz, filmoch a tak. A ďalších pár slov, i o živote a ženách, už čoskoro v českom i slovenskom papierovom FORMENovi.

(odniekiaľ z dún Maspalomas)

...v tomto prípade asi od fanúšičky spartakiádnych soundtrackov.

Je to malý festival, ale večerné bazénové párty v obkľúčení mrakodrapov robí štýlové. A San Diego je najlepšie kalifornské pobrežné mesto. Všade ste autom za 15 minút, nie je precpané turistami, je uhladené a inteligentne usporiadané. Smerové tabule na dialničných tepnách sú North, West, South, East, Downtown a Beaches. Pričom "Downtown" je čisté, primerane veľké mrakodrapové centrum s barmi na strechách a nočným životom (a reštauráciami) prakticky sústredeným na tri paralelné ulice. A "Beaches" sú jedny z najkrajších kalifornských pláží (San Diego vrátane prímestských štvrtí ich má vyše 100 km). Oproti San Franciscu má SD lepšie počasie, a oproti Los Angeles... no... LA je úžasné na jednotýždňový vylet, nabitý návštevami filmových štúdií, observatória a pobrežných miest Venice a Santa Monica, ale na dlhodobé žitie je neprívetivé.

Každý nový album U2 je pre mňa udalosťou, Bonove texty ma sprevádzajú životom od detstva a k žiadnej inej hudbe som neprilnul tak pevne ako k tej ich (s výnimkou Zimmera, ale to je iná, inštrumentálna parketa). "Songs of Innocence" som navyše v premiére počúval na tohtoročnom sólo tripe po Kalifornii, čo je miesto, ktoré sa v mysli a duši nedá nikdy opustiť. Keď si s ním navyše spojíte srdcovú hudbou, tá sa stane nesmrteľnou. Takže veľmi osobná záležitosť, ku ktorej sa potrebujem bližšie vyjadriť. Album síce neobsahuje takú hymnu, akou bola na tom predchádzajúcom pieseň "Moment of Surrender", ale je výrazne lepšie ako celok. Nižšie zoraďujem skladby podľa mojej obľúbenosti, s tým, že všetky zaradené do rebríčku považujem za vydarené, a iba posledné tri mimo poradie by som pokojne oželel.

1. Every Breaking Wave - najchytľavejší, najvášnivejší, najviac jú-tú-ovský song na albume. Jasná "instant classic", akoby pochádzajúca zo zlatých časov "Joshua Tree". Pri Bonovom refréne zakaždým husia koža.
"If you go your way and I go mine. Are we so helpless against the tide? Baby every dog on the street, knows that we're in love with defeat. Are we ready to be swept off our feet, and stop chasing every breaking wave."

2. Song for Someone - už prvé akordy udávajú najlepšiu adresu, a Edgeho veľké sólo vo finále je tým najlepším na albume.
"If there is a dark that we shouldn't doubt, and there is a light, don't let it go out"

3. The Troubles - prekvapivý ženský vokál v priebežnom refréne, sprevádzaný ťahavými sláčikmi, pomalá a rozvážna spolupráca Bonovho hlasu a Edgovej gitary. Precítená, harmonická balada s krásnym vyvrcholením, kde sa Bono a ženský vokál stretnú a pripravia pôdu pre Edgove sólo, ktoré vo veľkom štýle uzatvorí celé album.
"You think it's easier to put your finger on the trouble, when the trouble is you"

4. Iris (Hold Me Close) - sofistikovaná energická pecka o Bonovej mŕtvej matke.
"The stars are bright but do they know, the universe is beautiful but cold"

5. Cedarwood Road - bombastický gytarový opening, ostré Edgeho sóla medzi pokojnejšími Bonovými veršami. Kritickejší tón piesne dáva najavo závažnosť témy, Bono tu spieva o dublinskej ulici, na ktorej vyrastal.
"If the door is open it isn't theft. You can't return to where you've never left. A heart that is broken is a heart that is open"

6. California (There is no End to love) - živá a rýchla, dobrodružstvom hnaná pohoda.
"All I know and all I need to know is there is no end to love"

7. The Miracle (Of Joey Ramone) - rocková vykopávačka ako sa patrí (na albume prvý song). V kontexte k zvyšku albumu mi ale príde trochu samoúčelne excentrická a textovo prázdna. Podobne ako bol napríklad opening albumu Pop piesňou "Discotheque".

8. This is Where You Can Reach Me Now - pohodová hopsačka, ktorá neurazí.

A tieto tri veci akoby sa sem zatúlali z jediných dvoch starších U2 albumov, ktorým som nikdy neprišiel na chuť:
Sleep Like a Baby Tonight - z experimentálneho albumu Zooropa
Volcano a Raised by Wolfs - z úplne prvého albumu Boy

Prvé koncertné turné hviezdneho skladateľa, ktorého filmová hudba je mi už 20 rokov najbližšia. Najviac obdivujem jej progresívnosť, zvukovú prepracovanosť a neobmedzenú multižánrovosť. Nebol to typ symfonicky vznešeného a vizuálne vypiplaného zážitku akým je každoročná TOP udalosť "Hollywood in Vienna". Bol to koncert uvolnený a fandovský, v podobnom duchu ako robí Jiří Korynta s jeho Pražským symfonickým koncertom. Akurát žánrovo iný - husle i chorály nechýbali, ale hlavné slovo mali gitary a bicie. Bližšie mal k divokému pop-rockovému koncertu!

Ako môže znieť v živom prevedení hudba, ktorá v originále niekedy obsahuje ešte aj chorálové pasáže vygenerované softwarom? V prevedení človeka, ktorý je zvukovým inžinierom a absolútny milovníkom svojho remesla, výborne. Sviežo, kreatívne a v Zimmerovom prípade, samozrejme, MOHUTNE. Početné červené svetielka syntezátorov na popredí telesa orchestru by i nič netušiacemu návštevníkovi dali tušenie, na koho koncerte sa ocitol. V krátkych medziskladbových pauzách, kedy sa Zimmer v úplnej tme presúval od klavíru ku gytare či klávesám, hypnoticky dotvárali atmosféru udalosti. Koncertná/projekčná londýnska sál Apollo Eventim nie je z najnovších a najmodernejších, a jej interiér tentoraz "poznal stredovek". Pri najhlučnejších pasážach bolo cítiť rezonujúce sedačky. Také jemnejšie Zimmer-4DX.

Z prvej, komornejšej polovice, ktorá pôsobila vyslovene, akoby Hans prišiel len tak do pohody zahrať svojim kamarátom, ma najviac potešil Crimson Tide. Je to klasika, pri ktorej som kedysi dávno začal prepadať kúzlu skladateľovho talentu. Nechýbali Driving Miss Daisy, Sherlock Holmes, Madagascar, The Da Vinci Code, Angels & Demons, Gladiator bez Lisy Gerrard, slušne zastúpenej inou speváčkou, či prefláknutí Piráti Karibiku, ktorých ústredný motív dnes pozná viacej ľudí než hymnu rodnej krajiny. Druhá polovica, už podporená svetelnými efektami či na plátno premietanou červenou čiarou, ktorá sa za tónov "Journey to the Line" postupne rozplynula do červenej hmly, už bola zážitkovou extázou. Jemnejší opening s True Romance, Rain Manom a Green Card vytvorili priestor pre nástup mohutného, niekoľko desiatok minút trvajúceho finále, odštartovaného úžasným Man of Steel.

Najväčším wau momentom tohoto vyústenia koncertu bol príchod Pharrella Williamsa, ktorého Zimmer produkčne "vyrobil". Jeho mladý žiak mu za to po roztancovanej "Happy" na pódiu v poklaku poďakoval. Šialenú, ale atmosfericky fascinujúcu, a na živo prekvapivo dobre znejúcu skladbu "Electro" z posledného Spider-Mana si chalani vychutnali luxusne - s najefektnejším svetelným sprievodom a v najsofistikovanejšom zvukovom prevedení. Zimmer má zrejme svojich filmových záporakov rád, honosnej pocty sa dočkali tiež Joker a Bane. Dlhá suita z Nolanovych batmanoviek koncert uzatvárala. Pán izba moc dobre vie, ako s maximálnou gradáciou namiešať playlist jeho koncertu. Vrátane jediného, ale náčisto uspokojujúceho návratu spoza stiahnutej opony, vynúteného neutíchajúcim standing ovation. So suitou z Inception, v ktorej nechýbali tracky "Mombasa" a "Time". Sledovať hlavného bubeníka pri "Mombase" bolo, skromne povedané, guletrhajúce. Čo je ostatne najvýstižnejší prívlastok celého koncertu, ktorý sa zároveň nedá použiť pri opisovaní pocitov z tradičných symfonických koncertov filmovej hudby.

Minulý týždeň uviedlo päť amerických a jedno belgické kino do prevádzky novú projekčnú technológiu, Barco Escape. Zhodou okolností som mohol vyskúšať osobne v "Cinemarku 18" v Los Angeles. Naľavo a napravo od front plátna sú pridané dve postranné plátna, a na každé z nich premieta doplnkový projektor pridaný obraz. Nie v kvalite 4K, akou disponuje front plátno, iba v 2K, rozmazane a farebne "vyblitejšie". To by nevadilo, pretože postranné plátna nie sú určené na ich priame sledovanie, ale iba na hlbšie vtiahnutie do scény periférnym videním. Čo ma ale prekvapilo, že plátna nie sú spojené a je medzi nimi polmetrová medzera. A tiež, že prvý film, premietaný v tomto formáte - The Maze Runner - obsahuje iba 7 minút bočnej doplnkovej projekcie - hneď v úvodnej scéne jazdy výťahom a potom cca v polovici filmu, keď ústredná dvojka druhý krát beží cez labyrint (okolo "bladeov"). Teda ani nie toľko extended stopáže, koľkou bývajú zatraktívnené vybrané IMAXovky rozšírením obrazu na výšku v kľúčových scénach (napr. The Dark Knight Rises). Formát je síce v testovacom kole a pred projekciou sme boli upozornení, že sa jedná o experiment a svoje dojmy máme poslať cez tento formulár, ale 7 minút je i na testovanie málo. Ak závisí širšie zavedenie formátu aj na ohlasoch divákov, mali uviesť expanded všetky scény filmu, odohrávajúce sa v labyrinte. Ináč hodnotím pozitívne, na podprahové posilnenie zážitku vizuálne atraktívnych filmov to funguje fajn.

A ešte jedna veselá spoločná s parťákom Adamom :-)