Heinz Roemheld

Rodným menom Heinz Eric Roemheld bol americký skladateľ a dirigent, ktorý sa narodil ako jedno zo štyroch detí nemeckého prisťahovalca Heinricha Roemhelda. Heinrich bol lekárnik, ale všetci členovia rodiny boli hudobníci. Jeho brat Edgar Roemheld sa stal dirigentom. Vo veku štyroch rokov bol Heinz vyhlásený za zázračné dieťa v hre na klavíri, neskôr študoval u Ferruccia Busoniho. Roemheld sa stal klaviristom a dirigentom v kine, počas premietania hororového thrilleru Fantóm opery (1925) si ho všimol Carl Laemmle, zakladateľ Universal Studios. S príchodom zvukového filmu nastúpil do hudobného oddelenia spoločnosti Universal ako skladateľ, aranžér a dirigent.

Jeho prvým úspešným filmom bola vojnová dráma Na západe nič nové (1930) podľa románu Ericha Remarquea. Tento film získal dve ceny Oscara, a to za réžiu a cenu za najlepší film. Heinz vystriedal množstvo žánrov, v roku 1933 zložil hudbu k sci-fi hororu Neviditeľný muž, ktorý bol jedným z jeho najpamätnejších diel a jeho motívy boli opäť použité v seriáli Flash Gordon (1936). Ďalší horor, na ktorom sa podieľal, bol film Čierna mačka (1934) na motívy knihy Edgara Allana Poea. Tento skladateľ bol pre spoločnosť Universal klenotom, čo dokazuje aj to, že do roku 1935 mal na svojom konte vyše 100 filmov, ku ktorým skladal hudbu. V roku 1939 prichádza režisér Raoul Walsh s akčným filmom Bouřlivá dvacátá léta. Heinz tu skladal hudbu spoločne zo skladateľom Rayom Heindorfom. Roemheld sa s Heindorfom podieľal aj na muzikáli Yankee Doodle Dandy (1942), za ktorý si obaja odniesli cenu Oscara za hudbu. Režisér Orson Welles si vo svojom filme Dáma zo Šanghaja (1942) prizval Heinza za skladateľa. Okrem mnohých iných filmov sa podieľal aj na fantasy filme Dr. Seussa s názvom The 5,000 Fingers of Dr. T (1953). Neskôr zložil hudbu k niekoľkým hororom, na ktoré s láskou spomína, ako napríklad The Mole People (1956) a Netvorova výzva světu (1957).

V roku 1964 odišiel do dôchodku a vrátil sa do Milwaukee, kde dirigoval mestský symfonický orchester a komponoval orchestrálne a komorné skladby. Najviac ho preslávila skladba "Ruby" z romantického filmu Ruby Gentryová (1952), ktorú hral na každom koncerte. Neskoršie prieskumy identifikovali jeho hudbu v mnohých filmoch, za ktoré nebol uznaný, čím sa jeho zásluhy rozšírili na takmer 400 filmov. Oženil sa s bývalou Miss Milwaukee Emeline Defnetovou, s ktorou sa neskôr rozviedol. Mali dve dcéry, Mary a Ann Roemheldovú. Bol nominovaný na cenu Oscara v roku 1942 a o rok neskôr túto cenu aj získal. Heinz Roemheld zomrel 11.2.1985 v rekonvalescenčnom domove Huntington Beach po zápale pľúc.

Reverse01