Rodným menom Andreas Ludwig bol nemecký hudobný skladateľ, klavirista a dirigent. Narodil sa v hlavnom meste Berlín. Pochádzal zo židovskej rodiny, v ktorej bol jeho otec Jack Previn (Jakob Priwin) sudcom, ale aj učiteľom hudby. Andrého starší brat Steve Previn sa stal režisérom. Všetky tri deti dostávali hodiny klavíra a Previn bol ten, ktorý prejavoval najväčší talent. Už vo svojich šiestich rokoch navštevoval berlínske konzervatórium. Talent však nestačil a v roku 1938 bol Previn vylúčený zo školy, kvôli jeho židovskému pôvodu. Kvôli zhoršujúcej sa politickej situácií rodina v roku 1938 požiadala o americké víza a počas deväťmesačného čakania na ich získanie odišla z Berlína do Paríža. Previnov otec zapísal syna na parížske konzervatórium, kde sa 9 ročný André učil hudobnú teóriu. Rodina sa však aj tu stále cítila v ohrození, a tak 20. októbra 1938 opustila Paríž a odplávala do New Yorku a neskôr do Los Angeles.
Ako 14 ročný začal pracovať pre spoločnosť MGM, pre ktorú aranžoval filmovú hudbu. Na MGM spomína André takto: "Hľadali niekoho, kto je talentovaný, rýchly a lacný, a keďže som bol dieťa, mal som všetky tri vlastnosti." V tomto smere mu pomohol aj jeho prastrýko Charles Previn, ktorý bol vedúcim hudobného oddelenia v Universal Studios. V roku 1946 André zmaturoval na strednej škole v Beverly Hills. Ako 18 ročný dostal André ponuku na skomponovanie hudby k celovečernému
filmu The Sun Comes Up (1949), čo znamenalo jeho prvú skúsenosť na pódiu pred skutočným orchestrom. Neprešiel ani rok a André Previn sa stal zamestnancom na plný úväzok pre spoločnosť MGM. Svoje prvé manželstvo uzavrel v roku 1952 s jazzovou speváčkou Betty Bennett, s ktorou mal dve dcéry, Claudiu a Aliciu Previn. André sa zo svojou manželkou rozviedol v roku 1957, niekoľko mesiacov pred narodením Alicie. Tým, že dostal americké občianstvo, bol povolaný do armády. V roku 1953 sa Previn vrátil do Hollywoodu a zameral svoju pozornosť na filmovú hudbu a jazz. V roku 1955 skomponoval hudbu pre thriller Černý den v Black Rock. Film bol nominovaný na tri ceny Oscara. V tomto roku získal Previn aj svoju tretiu nomináciu na Oscara za Najlepšiu muzikálovú hudbu pre film It's Always Fair Weather. V roku 1959 premenil svoju nomináciu a získal cenu Akadémie za hudbu k filmu Gigi (1958). Spolupracoval na filme Raz, dva, tri (1961) pod taktovkou režiséra Billyho Wildera. Spoluprácu s týmto režisérom si zopakoval aj v roku 1963, keď zložil hudbu k filmu Sladká Irma. Za tento film dostal Previn svoje 3 ocenenie Oscara. V roku 1964 prichádza George Cukor s muzikálom My Fair Lady, ku ktorému si prizval Previna ako skladateľa. Film získal 8 cien Oscara, vrátane ceny za Najlepšiu adaptovanú hudbu. André zostal verný spoločnosti MGM, v ktorej pracoval 16 rokov, ale napriek istému pracovnému miestu a dobrému platu sa cítil čoraz viac obmedzovaný, a preto sa chcel venovať klasickej hudbe mimo tej filmovej. Vo svojich 32 rokoch dal v MGM výpoveď.
Previn sa označil skôr za hudobníka, ktorý hrá jazz, než za jazzového hudobníka. Napriek tomu sa ukázal ako talentovaný interpret a aranžér skladieb, čím si získal rešpekt významných jazzových umelcov. Samostatne pôsobil ako klavírny sprievod pre jazzových spevákov od Elly Fitzgeraldovej po Doris Dayovú. Podobne ako Oscar Peterson, často pôsobil ako triový klavirista, zvyčajne s kontrabasom a bicími. V roku 1975 zložil André hudbu k poslednému filmu Rollerball. V roku 1967 Previn vystriedal Sira Johna Barbirolliho vo funkcii hudobného riaditeľa Houstonského symfonického orchestra. V roku 1968 začal pôsobiť ako hlavný dirigent Londýnskeho symfonického orchestra (LSO), kde pôsobil 7 rokov. Počas svojho pôsobenia v LSO sa s týmto orchestrom objavil v programe televízie BBC André Previn's Music Night. Hoci jeho pôsobenie v orchestri bolo z profesionálneho hľadiska považované za uspokojivé, iní dirigenti odviedli lepšiu prácu pri vypredávaní koncertov. Z toho dôvodu André odišiel z LSO a v roku 1985 sa stal hudobným riaditeľom Pittsburského symfonického orchestra (PSO). V rokoch 1985 až 1991 bol hlavným dirigentom Kráľovského filharmonického orchestra. Tým, že sa Previn po spomínanom roku 1975 už nevrátil do filmového priemyslu, skomponoval mnoho hudobných diel. Konkrétne to boli dve koncertné predohry, celkovo 14 koncertov a symfóniu pre sláčikové nástroje. Skomponoval bohatú zbierku komornej hudby: šesť husľových sonát, partitúry pre husle a klavír, sonáty pre fagot, violončelo, klarinet, flautu a hoboj (každá s klavírom), valčík pre dva hoboje a klavír, sláčikové kvarteto so sopránom a klarinetové kvinteto. Skomponoval mnoho skladieb pre sólový klavír, ktorý bol jeho dominantným hudobným nástrojom. Rovnako skomponoval desiatky piesní (v angličtine a nemčine), a dve úspešné opery.
André Previn je držiteľom 4 cien Oscara, a 10 cien Grammy. V roku 2010 získal ocenenie Grammy za svoje celoživotné dielo. Je dvojnásobným držiteľom Laurel Award. V roku 1977 sa stal čestným členom Kráľovskej hudobnej akadémie. V roku 1996 bol vymenovaný za čestného rytiera Rádu britského impéria (keďže nie je občanom žiadnej z krajín Commonwealthu, mohol používať post-nominálne písmená KBE, ale nebol štylizovaný ako "Sir André"). Získal ocenenie Kennedy Center Honors za svoj prínos klasickej hudbe a opere v Spojených štátoch. André Previn zomrel 28.2. 2019 vo svojom dome na Manhattane vo veku 89 rokov.
Reverse01
