Paul Schrader

Paul Schrader sa narodil v rodnom meste Geralda Forda v Grand Rapids v Michigane, nábožensky založeným rodičom Joane a Charlesovi Schraderovi. „Boli členmi Kresťanskej reformovanej cirkvi, odštiepenej sekty holandských kalvinistov a film, televíziu a rokenrol pokladali za dielo diablovo. Už len keď chcel byť človek normálna ľudská bytosť, dýchať, jesť, chodiť na záchod, viesť normálny život, tak porušil najmenej dvadsať pravidiel a tri z nich stáli za výprask,“ spomína Schrader.

Od roku 1966 navštevoval filmové kurzy na Kolumbijskej univerzite. V tom čase spoznal Pauline Kaelovú, ktorá mu pomohla nájsť si miesto filmového kritika v L.A. Free Press a neskôr aj Cinema magazine a pomohla mu tiež dostať sa na filmovú fakultu Kalifornskej univerzity. V roku 1972 publikoval knihu Transcendental Style in Film: Ozu, Bresson, Dreyer, ktorá skúmala kulturálne podobnosti v tvorbe týchto troch slávnych režisérov.

Svoj prvý scenár napísal v roku 1974 spoločne so svojim bratom Leonardom a volal sa Japonská mafia. V roku 1975 nasledoval scenár ku filmu Posadnutosť, ktorý režíroval Brian De Palma Jeho najznámejšie scenáre sa však spájajú s menom Martin Scorsese. Napísal scenáre k filmom Taxikár, Zúriaci býk, Posledné pokušenie Krista a Počítanie mŕtvych, za ktoré získal aj dve nominácie na Zlatý glóbus. Spomedzi ďalších scenárov by sa dali spomenúť Mishima: A Life in Four Chapters (1985), ktorý tiež režíroval, Pobrežie moskytov (1986), Vyšší záujem (1996) a Utrpenie (1997).

Ako režisér debutoval filmom  Modré goliere. Nasledovala dráma Naostro a úspešné 70. roky zavŕšil filmom s Richardom Gereom Americký gigolo. Spomedzi ostatných režisérskych počinov spomenieme: Mačací ľudia (1982), Mishima (1985), Muž v nesnázích (Affliction, 1997) a Auto Focus (2002), avšak tie už nikdy nedosiahli kvalitu či úspech filmoch zo 70. rokov.

Marcel "Kristusazapad" Šedo