Sam Raimi

Miluje Hitchcockove filmy. Preto nosí pri nakrúcaní, rovnako ako kedysi on, sako a kravatu. Miluje svoje auto, žltý Oldsmobile Delta 88, ročník 1973. Preto ho môžeme vidieť niekde "mimo obraz" v každom jeho filme a dokonca i v traileri na SPIDER-MANA. V osemdesiatych rokoch, keď ešte nepatril k hollywodskej filmárskej lige, zdieľal apartmán so spolubývajúcimi ako Bruce Campbell, Holly Hunter, Frances McDormand alebo Kathy Bates. A s bratmi Coenovcami. Ale dosť kecov, poďme k jeho filmom!

Než natočil Raimi TEN film, experimentoval vo vodách krátkometrážnych štekov. Tým prvým bola mysteriózna hororová komédia IT'S A MURDER! (1977). Ako inak, hlavnú postavu, mladého policajta, pátrajúceho po vrahovi starého pána, v ňom stelesnil Raimiho spolužiak a najväčší kamarát, Bruce Campbell. Raimi osobne si zahral zloducha, pripútaného na invalidný vozík. Išlo o veľmi zábavnú komédiu, ktorej názvom vzdal Raimi poctu svojmu miláčikovi Hitchcockovi. O rok neskôr, v 1978, keď mal devätnásť, nakrútil hneď dva krátkometražáky. CLOCKWORK a WITHIN THE WOODS. Oba horory, ten prvý menej vydarený, ten druhý kľúčový pre jeho budúcnosť.

WITHIN THE WOODS, 32 minútová, čiernobiela hračka nahraná na domácu videokameru, rozpráva o štyroch mladých ľuďoch (2 chalani, 2 baby), ktorí trávia víkend v horách. Jedna z dvojíc sa vyberie do lesa piknikovať a zaspí na deke. Keď sa dievča zobudí, zistí, že jej chalan (Bruce Campbell) pri nej neleží. Vydáva sa ho hľadať a nervák začína. Démoni sú prebudení a nastávajú krvavé jatky, z ktorých sa nedá vykĺznuť nezmasakrovaný. Strašidelná atmosféra, neobvyklé kamerové uhly a extrémna brutalita - to sú parametre, na ktorých postavil Raimi atraktivitu svojho filmíku. S minimálnym štábom, iba so štyrmi mladými hercami - kamarátmi zo školy - za jeden víkend natočil s rozpočtom 1600 USD študentskú snímku a získal si uznanie školskej rady. Film WITHIN THE WOODS je veľmi ťažko zohnateľný. Už samotná pôvodná nahrávka nemala práve ideálnu obrazovú kvalitu, vhodnú na regulárne šírenie vo videodistribúcii.

Snímkou WITHIN THE WOODS sa chcel Raimi iba zacvičiť pre niečo väčšie, pre TEN film. A TÝM filmom mala byť jeho celovečerná podoba, béčková, nízkorozpočtová KNIHA MŔTVYCH ("Book of Death"), ktorá by námet výletníkov do izolovanej horskej chaty viac rozvinula. Od podnikateľov a doktorov zo svojho susedstva si Raimi pozháňal sponzorské financie a dal do kopy 150 tisícový rozpočet. Chatu presne podľa svojich predstáv našiel v Morrisonských lesoch (štát Tennessee) a v roku 1979 sa s menším štábom a piatimi hercami (vrátane kamoša Bruca Campbella) pustil do nakrúcania. Jediný problém onej chaty bol, že nemala pivnicu, v ktorej hlavní hrdinovia nájdu starú Knihu mŕtvych a kotúčový magnetofón s nahrávkou zaklínadla, prebúdzajúceho lesných démonov. Pivničné scény boli preto nakrútené v Raimiho domácej garáži a pre scénu, v ktorej nešťastníci vchádzajú do pivnice, bola v strede najväčšej miestnosti chaty vykopaná do zeme jama. A ešte jeden problém sa vyskytol počas nakrúcania - to sa natoľko predlžovalo, až sa mu herci nemohli venovať toľko, koľko bolo treba a tak musel byť scenár po nakrútení zhruba z polovice filmu drasticky zmenený. Jediným hereckým vytrvalcom bol práve Campbell, ktorý pred kamerou zostal tak dlho, ako bolo treba. Len vďaka nemu mohol byť vôbec dotočený a vďaka celému incidentu hrá v druhej polovici filmu prakticky len on. Ostatné postavy sú dávno "nemŕtve" a pod ich maskami démonov sa ukrýva dvadsiatka striedajúcich sa Raimiho kamarátov.

Ešte pred tým, než sa Raimi s Campbellom pustili do filmovačky KNIHY MŔTVYCH, mu jeden jeho kamarát povedal nasledovné: "Chlapci, nech točíte čokoľvek, hlavne nech hektolitre krvi stekajú po plátne!" Ako vidno na hotovom výsledku, chlapci jeho radu zobrali doslovne. Film je extrémne brutálnym a krvavým baletom, vizuálne šialeným úletom za hranice filmárskej fantázie. Scény, kedy krv strieka z vodovodného potrubia, vyteká z elektrických zásuviek a steká po projekčnom plátne pred premietačkou, hovoria za všetko. Efekty vo filme sú lacné - vnútornosti a mozgy zo všetkých démonov a ich genetický rozpad v závere filmu vyzerá až smiešne plastelínovo. Ale dá sa niečo také považovať za handicap filmu, ktorý je po štylistickej stránke skvostom a ktorému jeho nadšení filmári venovali tri roky svojho života bez vidiny komerčného zisku? Len pre zaujímavosť - tými dvoma stopármi, okolo ktorých v úvode filmu prejdú autom hlavní hrdinovia, sú Sam Raimi a producent snímky Robert Tapert. A chata, v ktorej sa nakrúcalo, o pár rokov neskôr za záhadných okolností zhorela.

Tesne pred uvedením do amerických kín Raimi usúdil, že názov "Kniha mŕtvych" by mohol mať zlý dopad na deti, pre ktoré je čítanie kníh dôležité. Preto sa snímka nakoniec objavila v distribúcii pod názvom SMRTEĽNÉ ZLO (The Evil Dead). Americkú premiéru, samozrejme v skromnejšom, klubovom nasadení, mala 15. októbra 1981 a počas roka zarobila vyše $2 milióny USD. Nadšené reakcie hororových fanúšikov a študentov filmárčiny, ktorí nemohli uveriť tomu, čo sa dá natočiť za 150 000 dolárov, sa šírili závratnou rýchlosťou a boli pre film najlepšou reklamou. Pol roka po americkej premiére prišla návšteva festivalu v Cannes a ďalšie nadšené reakcie šokovaného publika. Raimi sa v tej chvíli, vo veku 23 rokov (!), stal idolom všetkých mladých filmárov. U nás, bohužiaľ, SMRTEĽNÉ ZLO zatiaľ nie je dostupné ani na videu ani na DVD. Možno ho poznáte z pirátskych kópií so simultánnym prekladom, na ktorých bolo uvádzané pod názvom "Lesný duch", prípadne z DivXov, ktoré sú stiahnuteľné na internete. Nech už sa vám ale film dostane do rúk v akejkoľvek podobe, dajte si pozor, aby nešlo o vystrihanú verziu. Originál rozpoznáte podľa scény znásilnenia stromom (síce v rýchlom strihu, ale predsa, je vidieť, ako konár vletí medzi nohy dievčiny) alebo podľa scény zaborenia Campbellových palcov do očí démona, ktorý ho drží v náručí a stiskom mu chce rozšrotovať hrudník (Campbell mu oči nielen stlačí, ale mu do nich v detailnom, asi trojsekundovom zábere vopchá celé palce). :o)

Po úspechu SMRTEĽNÉHO ZLA si u hollywoodskych producentov Raimi získal dosť dobré meno na to, aby nemal problémy zohnať peniaze na akýkoľvek menší projekt podľa vlastnej chuti. A tak sa s rozpočtom $3 milióny, poskytnutým spoločnosťou Columbia Pictures, rozhodol podľa scenára svojich spolubývajúcich bratov Coenovcov sfilmovať krimi komédiu VLNA ZLOČINU (Crimewave, 1985). Film mal byť štipľavým, satirickým odkazom na americké komédie zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Príbeh zachytáva rozprávanie istého Vica, pripútaného na elektrickom kresle krátko pred popravou. Ten nás vo flashbackoch zavedie do minulosti, aby nám dokázal, že je nevinný. Bol to dobráčisko a smoliar, naivne hľadajúci dievča, ktoré by malo radšej jeho, než nejakého burana. Pracoval ako inštalatér poplašných systémov spoločnosti, ktorá patrila dvom obchodníkom. Lenže keď sa jeden z nich rozhodol svojho partnera zlikvidovať a nahradiť, Vic sa zaplietol do vražednej pavučiny zločinu. Kvôli odstráneniu jedného z bosov firmy totiž nastúpila na scénu banda zabijakov a manželka zavraždeného bosa, čoby svedkyňa zločinu.

Raimi išiel do projektu znovu s producentom SMRTEĽNÉHO ZLA Robertom Tapertom a Brucom Campbellom. Lenže tesne pred natáčaním Raimi s kamarátmi pocítil, čo to znamená, robiť film pre veľké štúdio. Jeho vedenie sa rozhodlo vyškrtnúť z obsadenia Campbella, pretože sa im na film za $3 milióny zdal byť príliš béčkovým hercom. A do role obchodníka, snažiaceho sa o likvidáciu svojho biznis partnera, sa osobne obsadil jeden z producentov filmu z Columbie (!). Celkové nakrúcanie napokon vyzeralo úplne inak, než Raimiho predchádzajúce filmovačky a všetci zúčastnení boli štúdiom a jeho finančnými katmi nepríjemne obmedzovaní. Raimi sa dnes k filmu veľmi nepriznáva. Hoci je relatívne zábavný a uletený, jeho výsledná podoba sa silne vzďaľuje od jeho pôvodnej vízie. Chýba jej totiž inteligencia neskorších prác bratov Coenovcov i Raimiho elegantná vizuálna filmárčina v ňom vyšumieva do prázdna.

PRVOK ZLOČINU bol prepadák ako hrom. Bolo z toho zle producentom z Columbia Pictures a bolo z toho zle celému štábu. Raimiho autorita sa otriasla v základoch. Najlepšie, čo mohol v takejto chvíli spraviť, bolo vrátiť sa k tomu, čo vedel najlepšie a natočiť ďalšiu perlu, podobnú SMRTEĽNÉMU ZLU. Jeho plán bol jednoduchý. Za rovnaký rozpočet, aký minul na PRVOK ZLOČINU, čiže za $3 milióny, sa rozhodol natočiť SMRTEĽNÉ ZLO 2. Úspech tohto filmu bol totiž v prípade, že mu nebude nikto kecať do nakrúcania, zaručený. Šlo predsa o Raimiho najsilnejšiu zbraň, navyše posilnenú nákladnejšími a prepracovanejšími vizuálnymi efektmi. Produkčnú záštitu mu prisľúbila nezávislá spoločnosť Renaissance Pictures a s kompletným štábom z prvého dielu (okrem hercov) sa pustil do práce. SMRTEĽNÉ ZLO 2 je pokračovaním, ale zároveň aj remakom jednotky. Bruce Campbell prichádza na chatu akože prvýkrát (tentoraz len so svojou dievčinou) a v jej pivničných útrobách nachádza magnetofón s nahrávkou spovede starého vedca, ktorý v týchto miestach študoval kult okolo Knihy mŕtvych. Súčasťou nahrávky sú aj citáty z onej knihy a ich počúvaním dvojica zobudí lesných démonov. Zhruba v polovici filmu, keď je už celá krvavá šou vo vare, na chatu prichádza dcéra starého vedca a s ňou i nové končatiny na utrhnutie a oči na vypichnutie. Zábava môže začať...

Za remake jednotky sa dá SMRTEĽNÉ ZLO 2 (Evil Dead II, 1987) označiť preto, lebo sleduje v podstate rovnaký dej, akurát s malými obmenami. Na jednej strane môžeme Raimimu vytknúť, že nevedel prísť s ničím novým a iba natočil tretiu verziu svojho stredoškolského nápadu, no na druhej strane môžeme byť radi, že to urobil. Prečo? SMRTEĽNÉ ZLO 2, ktoré je oficiálne považované za jeden z najhustejších hororov svetovej kinematografie, síce ponúka to isté čo jednotka, ale v trojnásobnej veľkosti, rýchlosti a krvavosti. A, samozrejme, v profesionálnejšom technickom prevedení. A to nie je na zahodenie. Campbellov hrdina Ash si po poranení pravačky démonom ruku odreže motorovou pílou a nasadí si na ňu rukavicu s onou pílou (do druhej ruky si vezme brokovnicu). Odpílená ruka, posadnutá diablom, ho potom naháňa po dome a nedá mu pokoj. A dočkáme sa tiež vypapkanej podoby hlavného lesného ducha, ktorý nám v jednotke nebol vôbec predstavený a najbližšie sme mu boli vo chvíľach, keď sme sa pozerali na okolie jeho očami.

Komediálno-hororové SMRTEĽNÉ ZLO 2 sa stalo veľkým hitom ako v kinách (len v Amerike zarobilo $6 miliónov), tak i na videu. Až tam si vlastne našlo svoje najširšie publikum a časom sa stalo kultovou záležitosťou. Či už ste ho videli, alebo nie, možno vás budú zaujímať dve súvisiace pikantnosti. V prvej NOČNEJ MORE V ELM STREET (1984) Wesa Cravena môžeme v istej scéne vidieť, ako jedna z dievčenských postáv filmu pozerá na videu prvé SMRTEĽNÉ ZLO (scéna s trieskajúcimi okenicami). Raimi, potešený Cravenovou humornou vsuvkou, zavesil na stenu chaty v SMRTEĽNOM ZLE 2 rukavice Freddyho Kruegera. Visia dole v pivnici, hneď pri schodíkoch do nej. A druhá pikoška sa týka nakrúcania záverečnej scény filmu, v ktorej hlavný duch zaútočí na Asha. Záber si vyžadoval, aby Raimi išiel držiac v ruke kameru na bicykli a čelným nárazom vrazil do Campbella. Campbell nakoniec skončil so zlomenou čeľusťou. :o)

Úspech SMRTEĽNÉHO ZLA 2 vrátil Raimiho na výslnie. Nadšené vedenie spoločnosti Renaissance Pictures spojilo svoje sily s gigantom Universal a okamžite Raimimu zasponzorovalo ďalší projekt. Režisér dlho sníval o sfilmovaní príbehu komiksového hrdinu THE SHADOW. Teraz, so $16 miliónovým (!) rozpočtom, mal na to ideálnu príležitosť. Bohužiaľ, na látku sa mu nepodarilo zohnať práva, a tak zo Shadowa ("Tieň") spravil Darkmana ("Temný muž"). DARKMAN (1990) bol Raimiho prvou veľkou, mainstreamovou hollywoodštinou. Do hlavnej úlohy sa mu nepodarilo pretlačiť Bruca Campbella, pretože producenti mali - rovnako ako v prípade CRIMEWAVE - pocit, že tak veľký celovečerný film neutiahne. Preto sa v postave Darkmana objavil ostrieľaný profík Liam Neeson (síce to bolo tri roky pred SCHINDLEROVÝM ZOZNAMOM, ale Neeson bol už vtedy špička, hlavne britskej kinematografie).

Príbeh filmu rozpráva o vedcovi, ktorého prepadne banda grázlov, vyhodí do povetria jeho laboratórium a nechá ho v ňom zhorieť. Vedec ale prežije. Je síce po celom tele, vrátane tváre, na nepoznanie popálený a zdeformovaný, ale žije. A potom, čo mu doktori odstránia z tela neuróny, necíti bolesť. To mu dáva ohromnú fyzickú silu a priestor pre pomstu. Darkmanov príbeh však nie je len rozprávka o temnom pomstiteľovi. Je to tiež dráma o človekovi, ktorý sa so svojou novou podobou už nikdy nemôže ukázať pred svojou životnou láskou. Do role Darkmanovej lásky sa Raimimu podarilo pretlačiť bývalú spolubývajúcu, manželku Joela Coena, Francis McDormand. Tam, kde pohorel Campbell, teda vyhrala aspoň ona. Keby ste v DARKMANOVI chceli nájsť Raimiho obľúbeného žltého Oldsmobila, hľadajte ho na moste, ponad ktorý prelietava v jednej scéne hlavný hrdina. Dokonca v ňom sedia Joela a Ethan Coenovci. A ostatné komparzné osadenstvo mostu tvoria ďalší Raimiho kamaráti a štábisti. Campbell sa vo filme napokon taktiež objaví a dokonca pod Darkmanovou maskou. V poslednej scéne, keď si ju Darkman navlečie na tvár a odchádza preč, je pod čiernym kabátom skrytý práve on.

DARKMAN bol úspešný. Pri rozpočte $16 miliónov zarobil len v Amerike viac ako dvojnásobok a Raimi bol za vodou. Vtedy si mega producent Dino De Laurentiis povedal, že ho osloví s ponukou, akú určite neodmietne. Ponúkol mu $30 miliónový rozpočet na natočenie ďalšieho dielu SMRTEĽNÉHO ZLA. Raimi, možno aj ako ospravedlnenie Campbellovi za jeho nemilé vyšachovanie z DARKMANA, ponuku prijal. V treťom SMRTEĽNOM ZLE mal totiž hlavnú rolu opäť istú. K Renaissance Pictures a Universalu a sa teda pridal aj Laurentiis a išlo sa na vec. Trojka je už úplne iného charakteru než predošlé dva diely. Tak, ako bola dvojka skôr uletenou hororovou komédiou, je ARMÁDA TEMNÔT hyper uletenou komédiou. A navyše sa odohráva v 13. storočí, kam bol Ash v závere dvojky vrhnutý cez bránu času. Zbrojnoši na koňoch, lukostrelci, zámok, sluhovia a kráľ. Toto všetko nachádza Ash v novom prostredí. Plus miesto, kde leží od pradávna Kniha mŕtvych. Ash sa chce vrátiť do svojej doby, na čo potrebuje práve túto knihu. A obyvatelia hradu chcú poraziť temné sily, čo ide taktiež len pomocou nej. Preto Ash osedláva koňa, nabíja brokovnicu, nasadzuje rukavicu s motorovou pílou a vydáva sa ju ukoristiť. To však ešte netuší, že krádežou prebudí k životu tisícovú armádu obrnených kostlivcov.

ARMÁDU TEMNÔT môžete zo srdca nenávidieť, alebo zo srdca milovať. Nenávidieť v prípade, že čakáte ďalšie SMRTEĽNÉ ZLO a milovať vtedy, pokiaľ nemáte zábrany celé SMRTEĽNÉ ZLO kopnúť do zadku a fantasticky sa pobaviť. Film je štylizovaný ako historické, dobrodružné fantasy s prvkami hororu a akcie. $30 miliónový rozpočet je na ňom vidieť v každom exteriérovom zábere, i pri boji s animovanými kostlivcami. Na dnešnú, digitálnu dobu už pôsobia vizuálne efekty smiešne, ale isté čaro starej dobrej filmárčiny rozhodne majú. Film je pomerne krátky, natrieskaný pekelne čiernym humorom, Campbellovými frajerskými hláškami a jeho štylizáciou do role stredovekého, rytierskeho hrdinu. A, samozrejme, obsahuje mnoho odkazov na Raimiho obľúbené filmy a jeho kamarátov v epizódnych roličkách. Keď Ash prednáša zaklínadlo, fungujúce na otvorenie Knihy mŕtvych, hovorí repliku "Klaatu, Barada, Nikto" - tú istú repliku, aká bola v klasickom sci-fi DEŇ, KEDY SA ZASTAVILA ZEM (The Day the Earth Stood Still, 1951) použitá na ovládanie legendárneho robota Gorta. A auto, s ktorým Ash pricestuje do stredoveku, je, samozrejme, jeho milý Olds.

ARMÁDA TEMNÔT je veľký úlet. Tak veľký, že ho publikum vo svojej dobe ani nijak zvlášť nadšene neprijalo. $30 miliónový film zarobil v USA len $11 miliónov a prepadol. Dnes, s odstupom času, je už z neho kultová klasika, presahujúca popularitu oboch dielov SMRTEĽNÉHO ZLA!

Ostatná režijná tvorba Sama Raimiho už v kontexte s týmto článkom nestojí za hlbšie rozvádzanie. V roku 1993 natočil Raimi 'akčný western' RÝCHLY A MŔTVY (The Quick and the Dead) so Sharon Stone, Gene Hackmanom a Russellom Crowom. Po ňom nasledovali dva majstrovské vražedné thrillery JEDNODUCHÝ PLÁN (A Simple Plan, 1998), TAKMER DOKONALÝ ZLOČIN (The Gift, 2000) a baseballová komédia s Kevinom Costnerom HRA SNOV (For Love of the Game, 1999). Raimi zostarol, skomerčnel a hoci v jeho filmoch môžeme stále nájsť jeho milované auto, jeho úletov z mladosti sa už asi nedočkáme. Zatiaľ najväčší úspech dosiahol so SPIDER-MANOM (2002), ktorý sa stal jedným z najziskovejších filmov všetkých čias. Keď natočíte takýto film, ste okamžite medzi hollywoodskou režijnou elitou. A byť hollywoodskou režijnou elitou je sakra cool. Za to, čo Raimi splodil vo svojej mladosti, si to určite zaslúži.

Martin "POMO" Pomothy