Salvador Dalí

„Ach, Salvador, teraz už poznáš pravdu: keď sa budeš hrať na génia, staneš sa ním!“ Povedal tento španielsky surrealista, litograf, maliar, filmár a fenomenálny všeumelec...

Salvador Dalí sa narodil 11. mája 1904 o trištvrte na deväť ráno v španielskom meste Figueras pri Gerone, kde pracoval jeho otec (Salvador Dalí i Cusí) ako notár a matka Felipa Doménech bola ženou v domácnosti.

Meno Salvador dali rodičia pôvodne jeho bratovi, ktorý zomrel o tri roky skôr, ako sa narodil tento fenomenálny umelec. Do narodenia sestry Any Marie bol rozmaznávaný jedináčik, ktorý si smel robiť úplne všetko, čo sa mu zachcelo.

Na základnú školu chodil vo svojom rodnom meste. Neskôr odišiel do ústavu vedeného rádom marianistov. Učeniu sa veľmi nevenoval a jeho vysvedčenia vzbudzovali u jeho rodičov zhrozenie.

Ako hádam každý, aj Salvador mal svoje slabosti a úchylky (síce trochu čudné, no predsa), ktoré sa uňho prejavovali už v skorom veku - mal radosť z násilia. Tešilo ho napríklad kopnúť do hlavy svoju trojročnú sestru alebo zhodiť priateľa z mosta. Inokedy sa s nepochopiteľnou rozkošou hádzal dolu schodmi.

Napriek všetkému, si začínal uvedomovať aj niečo iné, čo mu spôsobovalo radosť. A to, že v sebe našiel talent. Ako 6 ročný namaľoval svoj prvý obraz, ktorým bola krajinka. Jeho rodina u neho spozorovala tento cit pre umenie, no neverila, že by sa ním dokázal živiť. Uznali však, že je zbytočné odrádzať ho. Dohodli sa na kompromise, že vyštuduje za učiteľa a popri tom sa bude venovať maľovaniu.

Napriek štúdiu a maliarstvu sa naďalej staval veľmi ďaleko od noriem slušného správania. Kvôli tomu ho aj na jeden rok vylúčili z Umeleckej Akadémie. Dalí sa však neupokojil a naďalej patril k nenapraviteľným výtržníkom, a tak ho zatkli a odsedel si mesiac vo väzení.

V období revolúcii (kedy bol považovaný pre jeho výbušnú povahu za jedného z podozrivých) patril k prívržencom kubizmu a v roku 1927 sa stretol s Picassom v Paríži.

Po návrate do Fugueras mu jeho priateľ Buñel ponúkol spoluprácu na filme, ktorý mala financovať jeho matka. Dalímu sa však videl scenár naivný a priemerný a ponúkol svoj vlastný scenár, ktorý práve dokončil. Jeho témou bola „mládež a smrť“. Spoločne spracovali dej a dali mu názov: ANDALÚZSKY PES (1929). Buñel sa okamžite ponáhľal na nakrúcanie do Paríža, no Dalí zostal doma.

Salvador si pre svoje umenie získal veľmi veľa ľudí a kritiky na jeho diela boli tiež priaznivé. Keď sa jeho otec dozvedel, že si jeho výbušný synáčik získal aj Paríž, dovolil mu odísť.

Dalí preto prišiel opäť do Paríža. Priatelia mu poradili aby si zmenil image (nosenie smokingu, zvýšenú telesnú hygienu) a zoznámili ho s množstvom parížskych osobností. Zúčastnil sa aj natáčania Andalúzskeho psa a pomáhal s rekvizitami. V zime 1929 bola premiéra tohto filmu. Surrealisti snímok chválili, no ostatné obecenstvo oň neprejavilo zvlášť veľkú pozornosť. Jeho to však neznepokojilo pretože v tom roku bol už surrealistom celým svojím telom a srdcom a uskutočnil svoju prvú výstavu, ktorá bola mimoriadne úspešná.

Odvtedy absolvoval mnoho ďalších, úspešných (ale aj nie) výstav. Namaľoval plno známych a významných umeleckých diel. Cestoval po svete, šokoval ho a dával o sebe vedieť. Ako sám povedal: „je ťažké upútať záujem sveta na dlhšie ako pol hodiny. Ja som to robil denne a s úspechom celých dvadsať rokov“.

Myslím, že Salvador Dalí patrí k výrazným osobnostiam modernej doby (a nielen pre jeho charakteristické fúzy), ktorej dal veľa so svojho sveta. Ukázal, že dokáže milovať (jeho životnú lásku Galu). Do filmového sveta sa príliš nezapísal, no pomohol vytvárať sny a určite sa ním inšpirovalo mnoho ľudí.

Zomrel vo veku 84 rokov pri svojom poslednom obraze. Bol to fascinujúci človek. Sám Freud o ňom po jeho návšteve povedal: „Ešte nikdy som nevidel dokonalejší exemplár Španiela. Aký je to len fanatik!“

Jaňo