Pare Lorentz

Gilbert Sedles, redaktor a dramatický kritik časopisu The Dial prehlásil o diele: „Ani čo by ste sa nenazdali, ocitnete sa v údolí rieky Tennessee. A ak toto má byť propaganda, tak si ju čo najviac užite, lebo je majstrovská. Zdá sa akoby zábery, ktoré natočil pán Lorentz, samy seba usporiadali tak, aby poskytli svoj argument a nie opačne, teda že by predom plánovaný argument diktoval zoradenie záberov.“ (Biopler)

Silnejúce povodne, zábery na blesky strihnuté na besniacu vodu, dramatická hudba podporená dokonca sirénou podčiarkujú prechod od krás prírody k jej katastrofe. Podporené mohutným hlasom rozprávača, hudby a strihu vytvára Lorentz štylistickú voľbu príznačnú pre rétorickú formu dokumentu. (Biopler)

Lorentzov filmový štýl je o využití prelínačiek viac ako strihu a o práci s hudbou, ktorá budí emócie. Sekvencia topiacich sa ľadov začína zábermi na pahýle stromov v hmle. Záber je skôr statický, no hudba využíva hrozivé, pulzujúce akordy, avšak rozprávač hovorí rozvážne. Postupne buduje napätie záberom iba na jeden pahýľ, z ktorého visia cencúle, potom strihne na detail s dôrazom ako z týchto cencúľov neustále odkvapkáva voda. Použitím veľmi disharmonického akordu vo zvukovej stope upozorňuje na blížiace sa nebezpečie z erózie pôdy. Neskôr sa voda zbieha do pramienka, potom do prúdu, ktorý strháva pôdu. Hudba pridáva na tempe a rytme použitím bubna a podtrhuje zosilňujúcu orchestrálnu melódiu vzápätí. Rozprávač začne vypočítavať naliehavo: „1907,... 1913, 1916 až k 1937.“ S každým rokom sa striedajú zábery na silnejší prúd vody, ktorý sa mení v rieky, potom vodopády a vrcholí vyliatím sa z brehov. (Biopler)

Lorentz pri popise problému, o ktorom pojednáva dokument, volí cestu upozornenia skrz kontrasty. Pri prvotnom vyrátavaní stromov volí v záverečnej tretine dokumentu tiež ich zobrazenie, no už len pahýľov zobrazených dokonca v hmle. Slovne zopakuje nadšenie zo stavby mestečiek a veľkomiest, no s dodatkom „ale za akú cenu“. Zábery nás upozorňujú na eróziu pôdy, ktoré sú podporené vyčerpaním pôdy na Juhu po občianskej vojne. (Biopler)

Lorentz umne používa strih na zdôraznenie zmien v hospodárstve. V prvej časti dokumentu je viackrát vidieť ako robotníci nakladajú balíky bavlny na lode, ako krajina prosperuje z exportu. Svižný strih evokuje spokojnosť i elán miestnych. Neskôr sa to mení, keď Lorentz kompozične strihá z lopaty zaplnenej bahnom na pluh, ktorý orie v opačnom smere. Odlišné pohyby poukazujú na zmenu v technike, no istá podobnosť prepája budovanie hrádzí s pestovaním bavlny. (Biopler)

Dokumentárne
1947	Rural Co-op, The
1938	The River
1936	The Plow That Broke the Plains

Zaujímavosti (5)