Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu
Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu
Eternal Jožo
VOD (1)
Obsahy(1)
Netradičný situačný dokuportrét vypovedá o komplikovanom osobnom vesmíre Joža Ráža – lídra historicky najpopulárnejšej „československej“ poprockovej kapely Elán. Ide o filmové stretnutie s kresťanským budhistom veriacim v komunizmus. Portrét vznikal desať rokov a je nakrúcaný na nečakaných miestach a v otvorených situáciách, ktoré zviditeľňujú súhvezdie Rážovho života: kakao a whisky, hudba a rodina, diktátorstvo a meditácia, okamžik a večnosť, Boh a ničota alebo napríklad dobro a zlo v podobe Šmolka a Gargamela. Režisér filmu Jan Gogola ml. vysvetľuje: „Pristupujem k nemu ako k osobnosti, ktorá v rámci Elánu oslovila niekoľko českých a slovenských generácií a má schopnosť svojou tvorbou zjednocovať, ale ktorá zároveň svojimi verejnými prejavmi spoločnosť dlhodobo rozdeľuje a jej časť až odpudzuje.“ Autor filmu sa poddal rodiacemu sa priateľstvu a jeho pohľad má ambíciu odkryť Rážovu civilnú metafyziku, jeho „prirodzenú schopnosť žitia vo vesmíre s Bohom“. (Filmtopia)
(viac)Videá (1)
Recenzie (21)
Trúfam si povedať, že Joža Ráža, jeho pôsobenie na slovenskej popscéne i jeho - dajme tomu - svojrázne názory a životné postoje, pozná na Slovensku azda každý príčetný divák. Po tejto stránke je teda akási informačná hodnota prínosná možno skôr pre českých divákov a fanúšikov. Ráž navyše striktne odmieta akýkoľvek hlbší prienik do svojho súkromia a režisér, aby nakrútil vôbec niečo, príliš invencie preniknúť pod povrch tohto panciera neprejavil. Čo je ale horšie, filmu chýba prísnejšia dramaturgická ruka a napríklad ma šokovalo, že vo filme sa neobjavil ani Filan, ktorý svoj mediálne prevarený face strčí kamkoľvek veľmi rád. V tomto prípade je to možno aj škoda. Film je síce o Jožovi a s Jožom, ale vo výsledku nie je divák o nič múdrejší než bol na začiatku. Možno niekomu to stačí, ale pre mňa to bolo akosi málo "Antone Pavloviči". Tri vyprchané a bezchuťové "džejmsony". (9.5.2022) ()
Koncept sa mi velmi pacil, no ma to jeden podstatny problem. Raz je uplne priserny respodent a svojou aroganciou a neochotou spolupravovat to taha cele strasne dole. Je tam niekolko peknych napadov a vidiet snahu ako to bolo myslene, no ked divak kuka na takto otravneho cloveka, tak je proste nasraty a nedokaze si uzit kvalitne ciastocky projektu. 4/10 ()
Ráž pôsobí ako milý, samotársky chlapík, nie však príliš schopný introspekcie, či sebareflexie. Jeho hudba je tak výprázdnená, ako on, čo Gogola veľmi pekne vyjadruje v záverečnej metafore s Cageovým 4'33 a prázdnym Jamesonom, ktoré mi v pamäti ostali najsilnejšie. Na to koľko rokov sa mu však venoval, sa Rážovi prekvapivo nedostáva príliš hlboko pod kožu. Pravdaže, ak pod ňou ešte vôbec niečo je - Arendtová písala, že zlo (ak nie je príliš kruté tak Joža nazvať) býva až prekvapivo banálne a blbé. ()
Zpočátku jsem měl problém s formou dokumentu i s Jožem Rážem, jehož fanouškem nejsem. Ale musím říct, že mi to pak zalezlo pod kůži. Dál ho nemám rád, ale snad ho více chápu. Dokázal vybudovat nejpopulárnější kapelu a nějak se vyrovnat s popularitou i se stářím. Žádný intelektuál to není, ale ten složitý svět si zjednodušil (až je to místy směšné) a svoji roli v něm přijal a hraje ji dál a bude ji hrát věčně. ()
Každý pokus sa cení...No od výborného dokumentu to má ďaleko, ale môže si za to skôr režisér ako Ráž. Strašne veľa času prejde, aby sa človek dozvedel nejakú myšlienku. A pri hudobnom spevákovi to dlhotrvajúce ticho sa mi vôbec nehodí. Škoda, mohlo to byť aspoň trochu dynamickejšie. (A ten názov, ach jaj.) ()
Galéria (9)
Zaujímavosti (1)
- Podľa záverečných titulkov v dokumente odznelo celkovo 19 pesničiek Elánu. (Arsenal83)
Reklama