Al morir la Matinee

A zase jsem na ČSFD skočil na vysoké hodnocení filmu. Tenhle film byl doslova utrpení. Rok 1993, ale vše vypadalo jako z 80-tých let. Prvních 45 minut se nic nedělo. Herecké výkony tragické. Tu, co promítala filmy, zřejmě vzali jako nějaký záskok z komparsu. Ta mne doslova vytáčela. Nelogické chování napadených. A vrah s kapesním nožíkem, to už bylo opravdu k smíchu. Vice jsem sledoval promítaného Frankensteina, než tu sračku v sále.🤮🤮🤮 (09.01.2021)

Lahôdkový giallo slasher ako zo starej dobrej talianskej školy, avšak v modernom, profesionálnom kabáte. Porovnanie so spriazneným, osemdesiatkovým "Stage Fright" sa priam pýta; tam izolácia osadenstva v divadle, tu v kine, v oboch prípadoch vonku zúri búrka a vnútri vyčíňa vraždiaci maniak. Dej je naivne jednoduchý, dôraz sa tu kladie na precíznu audio-vizuálnu estetiku a krvavé mordy. Atmosféra funguje tiež, prostredie kina je pekne využité a killer solídny psychoš. Najlepší tohtoročný slasher, ktorý si určite ešte zopakujem. (22.12.2020)

I přes mé hodnocení, které zdánlivě ukazuje opak, jsem byl s filmem spokojený a dostal jsem přesně co jsem očekával. Ale prostě nemohu dát něčemu tak jednotvárnému a předvídatelnému více hvězd. Jak už to tak u filmů z jížní Ameriky bývá, film je založený čistě na barvité brutálnosti vražd a tak nás čeká jen pozvolná vybíjená s podivným motivem padoucha. Film je předvídatelný natolik, že ihned uhodnete kdo přežije a kdo nikoliv. Dal bych 50% kdyby to bylo možné, ale vidím to na lepší 2*. 49-50% (22.03.2021)

Montevideo, hlavné mesto Uruguaja. Známe i vďaka bohatému kultúrnemu životu a množstvu umeleckých akcií. Jedno kino predstavenie, prostredníctvom filmu Al morir la Matinee (Keď predstavenie umrie), máme možnosť navštíviť, aby sme sa oboznámili, ako uruguajská kultúra vyzerá v praxi. Odohráva sa počas daždivého dňa, v starobylej a rozľahlej sále kina Opera. Málo divákov. Veková štruktúra: od decka po starca. Rôzne motivácie vstupu do kina. Hoci je dej dej datovaný do roku 1993, v kine sa premieta treťotriedny hororový krvák Frankenstein: Day of the Beast (F: deň beštie, r. Ricardo Islas) z roku 2011. Tento časový rozpor patrí k nevysvetlenej záhade filmu. Inak ide o klasickú vyvražďovačku. Zameranú na paralely krváku na plátne a pred ním. Priaznivcov žánru osloví kvalita spracovania a pocta ikonickým predchodcom. Zaujalo, že vrah nebol bezúčelne mordujúci psychopat, kilujúci pre potechu z aktu zabíjania. Mal konkrétny, praktický dôvod svojho konania. Pozn.: Film nahráva tým, ktorí v kine radi nerušene sledujú predstavenie. Vyrušenie ich rozhodí tak, že z kina odídu. Jeden z pietnych sledovačov filmu si totiž, vďaka predčasnému naštvanému odchodu z kina, spasí život. (15.01.2021)

Uruguajská vyvraždovačka, postavená na jednoduchých základoch. Žiadny duchaplný príbeh, zvrat v ňom, či prekvapivo inteligentné postavy so záverom. Koniec koncov, o to tu ani nejde, nemá ísť, lebo to, o čo tu ide a má ísť, je jednoducho poňatá story o mordovačke, kde jednému prejebe, a ostatní postupne otŕčajú kopytá. Herecké výkony a casting s tým spojený je taký aký je, teda akceptovateľný, tu divák mimoriadne zaľúbenie nenájde. Čo by však snímok z pohľadu očakávania mal splniť, je násilie, gore či originalita v podobe mordovačiek. Z tohto hľadiska by si fanúšik slasher žánru, mohol prísť na svoje. Ono sa síce nejedná o žiadnu originalitou posiatu delikatesu s hektolitrami krvi, no pravdou je, že atribúty tohto druhu “Al morir la Matinee” plnohodnotne spĺňa. Je to teda taká, dobrá žánrovka so všetkým klišé čo k tomu patrí. Ani na Oscara, ani nižšie, ako priemerné hodnotenie. K snímku som sa prekopal cez nejakú mexickú stránku, stál ma 7€ a niekoľko vírusov. Možno som si mohol stiahnuť nejaké dobre porno s milfkami, či poprosiť pani Verešovú, aby mi poslala nejaké pekné short videjko, za pomoci ktorého by som si mohol pravidelne pripomínať, aká je to dofetovaná handra, čo sa posledných 20 rokov hrala na tu najväčšiu “Pannu Orleánsku”, nuž ale keď to všetci chválili, no čo som mal robiť? :) p.s.: hrá tu popiči hudba (!), proste “najtýs ejdž”. (31.12.2020)