Dedičstvo posledného dona

Mario Puzo patrí medzi spisovateľmi k elite, to musíte uznať. Teda minimálne čo sa týka žánru. Fakt, že patrí k mojim obľúbencom a že taktiež mám rád samotný žáner spôsobil, že som mal pomerne veľké očakávania. Samozrejme, nečakal som, že by to mohlo byť zrovnateľné s klasikou ako Krstný otec, to nie. Ostatne, tomu vopred signalizovali aj značne rozdielne prostriedky na tieto dva projekty. The Last Don sa nemohol spoliehať ani na obrovský rozpočet, ani na celosvetovo známych hercov. Nepriazeň Hollywoodu bola jasná od začiatku, veď v knižnej predlohe je samotný filmový priemysel vyobrazený vo fakt zlom svetle – tieto scény sú však z filmu žiaľ vystrihnuté a tým sme pripravení o niekoľko pomerne zaujímavých dejových liniek o tom, čo sa deje za oponou. Toto sú však všetko veci, bez ktorých by sa dalo ako tak zaobísť. Žiaľ, nedá sa zaobísť bez nadšenia a z toho vyplývajúcej snahy natočiť kvalitný snímok. To by naozaj chýbať nemalo. Čo môžem filmu vytknúť, sú v prvom rade kostrbaté scény so značne prvoplánovými dialógmi medzi postavami. Vec, ktorá v knihe fungovala na výbornú tu jednoducho zlyháva na plnej čiare a pôsobí to komicky. Dialógy sú napísané zle a obsahujú prvky, bez ktorých by sa film mohol kľudne zaobísť. Sú totiž spomenuté iba povrchne, nedostávajú dostatočný priestor ako je tomu v knihe. Ďalšie, čo mi naozaj vadilo bol výber hercov. Nejde o to, že tam neboli známe mená, herci mi k postavám jednoducho nesadli. Môžem spomenúť napríklad nie príliš šťastne obsadenie hlavného hrdinu Cruccifixia De Lenu alebo tiež Atheny Aquitanovej, "najkrajšia žena na svete", ktorá v tomto podaní pripomínala skôr nie príliš peknú a navyše hysterickú zdrogovanú hviezdičku. Ďalej napríklad vykreslenie Dity Tommeyovej, lesbickej režisérky, ktorá tu pripomínala ukričaného chlapíka uväzneného v ženskom tele, bolo to vážne komické – a zlé, alebo tiež Danteho Clericuzia, ktorý tu bol vykreslený ako neskutočný hlupák, čo príliš nesedelo. A čo mi už definitívne dvíhalo tlak, boli pokusy spraviť zo spoločných scén ústrednej dvojice lacný, béčkový a hlavne nevkusný pokus o Titanic. A to sa, k filmu o mafii, prepáčte, vážne nehodí. Najšťastnejšou voľbou nebola ani hudba, ktorá tento film sprevádzala. Darmo, nie každý dokáže navodiť takú atmosféru ako Nino Rota... A keď už som pri tom sprievode, nedá mi to nespomenúť sprievodný komentár, ktorý je tu grátis (bohužiaľ). Viem, že sa to v tomto žánri občas robí, že z času na čas nás nejaká postava sprevádza dejom, lenže tu to vážne pôsobilo ako výklad rozprávky na dobrú noc pre vnúčikov a nie objasnenie samotného veľkého dona (k dokonalej skaze chýbalo už len kde bolo, tam bolo – aj keď možno to bolo iba nepodareným dabingom, kto vie?). Môj celkový dojem z filmu kazí určite aj fakt, že vzhľadom na knihu som mal pomerne veľké očakávania. Tie naplnené rozhodne neboli. Z knihy o tradíciách a spôsoboch významnej mafiánskej rodiny Clericuziovcov, praktikách Hollywoodu a hazardného sveta Las Vegas na pozadí deväťdesiatych rokov sa po prevedení na filmové plátno stal oklieštený, ničím neoslňujúci film. Som toho názoru, že by si to zaslúžilo dôstojnejšie sfilmovanie ako je nám ponúkané v tomto vyše dvojhodinovom snímku. Ak však máte radi filmy z prostredia mafie, prípadne Maria Puza, tak nech sa páči, doplnkový film ako stvorený pre vás. Neradím vám však od toho čakať príliš veľa, mohlo by sa vám to vypomstiť. Hodnotenie hlavne z úcty ku knižnej predlohe: 45% (27.02.2014) (menej) (viac)