Zúriaci býk

Name: Zúriaci býk
Released: 1980
Duration: 129 min
Rating: 84.5517408710421
Cast: Robert De Niro, Cathy Moriarty, Joe Pesci, Frank Vincent, Nicholas Colasanto

Zuřící býk (viac)
Raging Bull
Raging Bull (menej)

85%

322. najlepší

764. najobľúbenejší

Dráma / Športový / Životopisný

USA, 1980, 129 min

Réžia:

Martin Scorsese

Predloha:

Jake LaMotta (kniha)

(ďalšie profesie)

VOD (3)

Prime Video

Apple TV+

Google Play

Obsahy(2)

zobraziť všetky obsahy

Portrét boxera Jakea LaMottu, šampióna v strednej váhe, ktorý bol povestný svojou výdržou a odolnosťou v ringu. Film sleduje LaMottove osudy počas dvoch dekád od začiatkov jeho boxerskej kariéry v štyridsiatych rokoch. LaMotta sa preslávil agresívnym štýlom boja a nezlomnou zaťatosťou, vďaka ktorej neraz z posledných síl odolával ranám svojich súperov. Jeho prchký a výbušný temperament mu vyslúžil prezývku Zúriaci býk a doviedol ho nielen k boxerskym výhrám, ale aj k životným prehrám. LaMottu spaľovala žiarlivosť, kvôli ktorej stratil milovanú ženu Vickie i jediného priateľa a spojenca, svojho brata Joeyho. Po ukončení kariéry viedol bar, ale kvôli známosti s neplnoletou dievčinou sa dostal do väzenia a po prepustení skončil ako bavič v nočnom podniku. Režisér Martin Scorsese nakrútil film podľa LaMottovej vlastnej autobiografie. Z príbehu o vzostupe a páde boxera vyťažil materiál pre ilustráciu svojich obsedantných tém komplexu viny, sebadeštrukcie a problematického vzťahu muža k žen e. Zúriaceho býka LaMottu zobrazil ako muža neovládateľných vášní, ktorý si zúrivosť vybíja násilím na tých, ktorých najviac miluje, a vykúpenie za svoje viny následne hľadá v ranách utŕžených v ringu. Robert De Niro kvôli úlohe LaMottu podstúpil intenzívny tréning a neskôr pribral 20 kg. Svoju postavu obdaril nielen animálnou zúrivosťou, ale podarilo sa mu stvárniť aj beznádejnosť boja zúriaceho býka, ktorý musí ísť vždy hlavou proti múru. Za svoj herecký výkon De Niro získal Oscara. Film je povestný bravúrne stvárnenými scénami v ringu, zobrazujúcimi násilnú stránku tvrdého športu. Oscarom bola ocenená aj Scorseseho stála spolupracovníčka, strihačka Thelma Schoonmakerová. Film bol nominovaný na Ceny americkej filmovej akadémie vo viacerých kategóriách a hoci Scorsese cenu za réžiu nezískal, jeho Zúriaci býk je považovaný za najlepší film osemdesiatych rokov a roku 1990 bol zaradený do Národného filmového registra. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Zaujímavosti (86)

Fascináciu násilím Scorsese sčasti ospravedlňuje zdôrazňovanie sebadeštruktívneho vplyvu u Jakea (Robert De Niro). Ubližovanie druhým koniec koncov zraňuje aj jeho. Často sa po jeho výstrelkoch beží udobriť, či už je to jeho prvá žena, či neskôr Vickie (Cathy Moriarty) za imaginárnu neveru. Uzmierenia s najbližšími sa odrážajú neskôr v zápase o titul, v ktorom porazí šampióna Marcela Cerdana (Louis Raftis). Po víťazstve ide za súperom a veľkodušne ho objíme. (Biopler)

Záver filmu radí toto dielo k dielam ako Občan Kane (1941), ktoré sa vyhýbajú úplnej uzavretosti, zostávajú istým spôsobom nejednoznačné. Takáto nejednoznačnosť vytvára kontrastné až konfliktné implicitné významy a činí ideológiu snímky dvojzmyselnou. (Biopler)

Film ponúka úvahu o Jakeovej (De Niro) potlačovanej homosexualite, s ktorou má súvis jeho agresivita. Jake objíma porazeného súpera Cerdana (Louis Raftis), taktiež vyzýva Robinsona (Johnny Barnes), aby ho napadol, resp. v nočnom klube prehlasuje ako pohľadný je jeho najbližší súper – tieto udalosti podporujú takúto interpretáciu. Teda Jakeovo zanietenie pre box a zároveň ľahostajnosť voči blízkym v okolí pramenia z nepriznanej homosexuálnej orientácie. (Biopler)

Nejednoznačnosť filmu kulminuje na konci. Objaví sa citát z Biblie: „Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ Citát sa dá vzťahovať k Jakeovi (Robert De Niro), k poznaniu, či bol osvietený alebo nie. Na základe predostretých faktov v snímke skôr nie. Po zobrazení citátu sa ešte zobrazuje Scorseseovo venovanie pamiatke učiteľa Haiga R. Manoogiana. Citát sa môže vzťahovať aj ku Scorsesemu, ktorý pochádza z drsnej štvrte v New Yorku. Keby nestretol svojho učiteľa, profesora filmu, ktorý mu pomohol „vidieť“, možno by skončil podobne ako Jake. (Biopler)

Film zdôrazňuje masochizmus Jakea (Robert De Niro). Je natoľko agresívny, že núti ostatných, aby mu ubližovali. Na tento motív je upozornené v milostnej scéne, v ktorej chce po Vickie (Cathy Moriarty), aby mu bozkom pohladila rany zo zápasu s Robinsonom (Johnny Barnes). Potom si odoprie sexuálne uspokojenie tým, že si radšej naleje studenú vodu do trenírok. Scéna sa hneď prenesie na zápas, v ktorom ho Robinson porazí. Je to paralela k scéne, v ktorej stojaci Jake provokuje Robinsona, aby ho brutálne zmlátil. Vrchol masochizmu je predstavený v scéne z väzenia, v ktorej Jake mláti hlavou do steny a tlčie päsťami opakujúc si, že nie je zviera a nadáva si do debilov. (Biopler)

Snímka zdôrazňuje De Nirovu premenu strihom z polodetailu Jakea z roku 1964 na Jakea z roku 1941 ako sa nachádza v ringu. Takýto postup zabraňuje akceptácii násilia vo filme nenúteným spôsobom, akým by sa dalo vnímať v horore či kriminálnom thrilleri. (Biopler)

V záverečnom zápase je pomocou hľadiskového záberu zobrazené, ako Jake vidí protivníka. Hľadiskové zábery využívajú spojenie nájazdu kamery a zároveň odjazdu transfokátora, aby sa nadobudol dojem, že ring sa rozlieha do diaľky. S použitím tlmeného predného svetla sa súper v ringu, černoch v čiernobielom vizuále, javí oveľa hrozivejšie. (Biopler)

Vstupy do Jakovej mysle sa odkláňajú od realizmu, ako je napríklad dunivé búšenie behom jeho víťazného zápasu. (Biopler)

Joey (Joe Pesci) je dôležitá postava pre snímku, až pokým ho Jake (Robert De Niro) zbije kvôli jeho iracionálnej predstave, že Joey a Vickie (Cathy Moriarty) majú pomer. Potom sa stáva okrajovou postavou. Objaví sa ešte v scéne, keď sleduje drvivú porážku Jakea o titul, taktiež aj v scéne, keď odmieta zmierenie navrhnuté Jakeom. Takto je vyjadrené, že film k Jakeovým šialeným výstrelkom neponúka žiadnu protiváhu. (Biopler)

Zvukový mix pre boxerské zápasy spojil zvieracie hlasy, prúdové motory lietadla a letiace šípy. Zdroj nie je možné rozpoznať, lebo je buď spomalený, alebo prehraný odzadu. (Biopler)

Boxerské scény vo filme symbolizujú násilie, ktoré je prestúpené životom hlavného hrdinu. Je tak charakterizovaný ako neschopný komunikácie s ľuďmi. Nevie vystupovať inak ako agresívne a je to on, kto iniciuje hádky. (Biopler)

Herci hovoria silným bronxským prízvukom, svoje repliky často opakujú a vôbec sa nepokúšajú o stvárnenie priaznivých postáv. (Biopler)

Na to, aby snímka mala jasné prvky realizmu si až na De Nira vybral Scorsese neznámych hercov a nehercov. Úspech diela naštartoval kariéru Pescimu. (Biopler)

Scorsese použitím titulkov pre identifikáciu boxerského zápasu vytvára spoločenský i historický kontext a zároveň lepí snímke kvázi dokumentárnu črtu. (Biopler)

Väčšina scén v ringu je natáčaná využitím Steadicamu. Detailné zábery zdôrazňujú výrazy tváre. Použitie protisvetla či reflektorov ozvláštňuje scénu tým, že z boxerov letia kvapky potu či krvi, keď ich zasiahne úder. Rapidmontáž a bodavé praskanie umocňujú fyzickú silu rán. Špeciálny make-up vytvára efekt krvi hrozivo sršiacej z boxerovho obličaja. (Biopler)

Násilie voči ženám vo filme vytvára ostrý kontrapunkt k zápasom v ringu. Počas prvej scény v klube Copacabana sú ženy terčom zneužívania. Jake (Robert De Niro) obviní Vickie (Cathy Moriarty) z flirtovania s inými mužmi. Uráža boxera i mafiána, že sú ako ženské. Neskôr starý Jake ako komik adresuje nevkusné poznámky k ženám v publiku. Scorsese týmito udalosťami naznačuje, že život v USA je plný mužskej agresivity. (Biopler)

Keď LaMotta (Robert De Niro) vyhráva šampionát v strednej váhe, je na vrchole kariéry. Potom jeho život začne upadať do žiarlivosti a násilia voči ostatným. Isté motívy násilia sú však vo vyprávaní prítomné už predtým a zdôrazňujú rolu násilia v jeho živote i v živote jeho okolia. Počas prestávky jeho prvého zápasu sa v hľadisku strhne bitka. Je to predzvesť, že násilie sa šíri i za mantinely ringu. Vzťahy v rodine sú napäté medzi ním a bratom. Jeho brat Joey (Joe Pesci) dokonca pri výchove syna neváha použiť vyhrážky nožom. (Biopler)

Scorsese využívaním flashbackov prepája násilie so zábavou. Keď starý Jake (Robert De Niro) rozpaží a hovorí: „That's entertainment.“ jeho gesto pripomína zdvíhanie rúk po víťazstve v boxe. Toto gesto opakuje vo flashbackoch vždy keď vyhráva zápasy. Snímka nesleduje predchádzajúci život a sústredí sa len na obdobie boxerskej kariéry a obdobie béčkového komika prednášajúceho literárne pasáže. Oba časové úseky predstavujú LaMottu ako muža, ktorý chce mať kontrolu nad svojim životom, ale aj nad svojim okolím. Podtrhujú to slová, ktoré zaznievajú viackrát, no hlavne v úplnom závere: „I'm the boss. I'm the boss.“ (Biopler)

Úvodný záber filmu, sprevádzaný klasickou hudbou, koncipovaný v pomalom tempe naznačuje, že zahrievanie boxera pred zápasom je ako tanec. Komponovanie do hĺbky priestoru umiestňuje povrazové ohraničenie ringu do popredia, aby sa ring zdal obrovský a zdôraznil boxerovu samotu. Dlhý záber zostáva čo sa týka narácie nejasný. Je to jediná scéna, pri ktorej v dvojexpozícii chýba titulok určujúci rok vo vyprávaní príbehu. (Biopler)

Scorsese prehlásil o snímke: „Fascinovala ma sebadeštruktívna stránka osobnosti Jakea LaMottu, jeho veľmi primitívne emócie. Čo by mohlo byť primitívnejšie než zarábať na tom, že mlátite niekoho iného do hlavy až pokým niekto z vás nespadne, alebo aspoň neprestane? Do tohto filmu som dal všetko čo som cítil a vedel a myslel som si, že to bude koniec mojej kariéry. Hovoril som tomu kamikadze štýl natáčania filmu – daj do toho všetko čo môžeš, potom na to zabudni a vydaj sa hľadať nový spôsob života.“ (Biopler)