Obsahy(1)
Monológ muža, ktorý je považovaný za najtragickejšiu a najkontroverznejšiu postavu slovenských dejín. Spoveď jediného prezidenta satelitného Slovenského štátu v podaní Mariána Labudu ml. Televízny záznam predstavenia inscenácie Divadla Aréna. (RTVS)
Recenzie (4)
V televíznej réžii Jána Stračinu sa dostala táto monodráma širšiemu okruhu divákom. Divadelná hra je ťažká na počúvanie, prekvitá náročným textom, vyžaduje divákovu spoluprácu. Keď žil slávnejší Labuda, hra patrila nemu, po jeho smrti sa podujal na výnimočnú prácu jeho syn. Neviem zhodnotiť, kto je lepší a je to v podstate jedno. Môj problém je v tom, že ma projekt príliš neoslovil, napriek tomu, že sa snaží vykresliť kontroverznú postavu objektívne. Druhý komentár. ()
Začiatok dobrý a všetka úcta k Mariánovi Labudovi ml. Veľmi ťažký text na prednes. Ale potom som si uvedomil jedno. To bude celý čas také ukričané? To fakt ideme teraz robiť z Tisa krikľúňa, stále zamračeného a nenávistného? V druhej polovici sa to preklopí len do propagandy, chudáci židia prosili prezidenta a ten ich zavrhol a ešte sa pozeral na zábery, ako ich zabíjali. Čo to je za pamflet? Veď sú dokumenty o výnimkách, sú svedectvá rabínov, ktorí osobne boli prosiť Tisa, aby neabdikoval, lebo im u nikto nepomôže, transporty boli zastavené na samotný popud Tisa po informáciách z táborov... Ballek sa zrejme s historikmi ani nestretol a napísal liberálny odpad, prekrúcajúci fakty aj dejiny. Človek nemusí byť fanúšikom Tisa, ale nič netreba vidieť len čiernobielo. Mnohí, ktorí dnes kričia, aký bol fašista, by v jeho dobe boli najväčší fašisti a arizátori. Dnešný liberál by bez problémov aj druhýkrát ukrižoval Krista. O takej slobode nám neomarxisti kážu. ()
Skvelý herecký výkon M. Labudu mladšieho. Na niekoľkých scénkach ilustruje postupný vývoj zamerania Tisa smerom k nacionalizmu a antisemitizmu. ()
Divadelný záznam hry, zloženej z väčšiny (aspoň mne to tak znie) z prejavov tlstého Jožka v prekombinovanej (otče Scholastiku, ty máš tak šroubovaný sloh), ale uchu lahodiacej starosvetskej mluve. Človek musí obdivovať pamäť mladšieho Labudu, o ktorého one man show sa v podstate jedná. Na môj vkus trochu často skĺzava do kriku, zaujímalo by ma porovnanie hereckého poňatia s výkonom jeho otca, ktorý hrával túto postavu pred ním. Scénografia hry je dosť minimalistická, scenár smeruje od brojenia proti slovenskému alkoholizmu a chudobe, cez pozdvihnutie časti národa nešťastným spôsobom až po zaslúžený koniec. Ráta sa mi, že JT nie je ani velebený ani kompletne démonizovaný, ako je v našich končinách zvykom. ()
Reklama