Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Dokumentárny film s názvom Attila sleduje a mapuje celoživotný príbeh športovca a novodobej slovenskej hviezdy Attilu Végha. Zachytáva najdôležitejšie kapitoly jeho života od skorého detstva až po narodenie jeho syna Attilu v januári 2020. Z rozprávania rodiny, blízkych, priateľov, kolegov, športovcov, umelcov, spevákov, súperov a tiež nikdy nezverejnených archívnych záberov môže divák nahliadnuť do jeho života a sledovať kroky, ktoré ho priviedli k úlohe MMA zápasníka, hoci na ňu v detstve nemal mnoho predpokladov. Príbeh svetového šampióna mapuje tiež cestu skromného chlapca z Gabčíkova až na uznávaný MMA trón v USA. Film konfrontuje jeho doterajšiu kariéru a odhaľuje jeho prehry i víťazstvá z doteraz nevideného uhla - zo zákulisia. Zaujímavým aspektom je sledovanie vývoja športu MMA ako takého, ktorý je aktuálne najdynamickejšie sa vyvíjajúcim športom na svete. Príbeh Attilu je príbehom driny, odhodlania, sily, ale taktiež príbehom priateľstva, ktoré pretrváva po celý život. V pripravovanom dokumente uvidí divák nielen športovú kariéru, ale taktiež boj so životom samým a boj o možnosť športovú kariéru vôbec mať. Film ukáže vlny úspechov, ale aj na vlny prehier a zúfalstva. A v neposlednom rade zobrazí prípravu na zápas storočia proti Karlosovi „Terminátorovi“ Vémolovi. (Continental film)

(viac)

Videá (2)

Trailer 1

Recenzie (67)

jakeer 

všetky recenzie používateľa

S dokumentmi je to tak, že keď je silná a zaujímavá téma, tak už to samo o sebe je výhra. A Attila silnou témou je - teraz je v kurze a jeho životný príbeh sa musí páčiť (vyrástol v skromných pomeroch, na začiatku kariéry mal najmä zanietenie, k tomu ohromný úspech v Amerike, následný pád, potom návrat, až napokon víťazstvo v "zápase storočia"). Ešte k tomu je to príjemný chlapík. A nech sú zábery z prvej polovice filmu (popisujúcej cestu na vrchol) akokoľvek zaujímavé a fanúšikovi MMA nevídané, a emócie sa u mňa dostavili, tak prácu dokumentaristu musím hodnotiť negatívne. S Petrom Větrovským som videl rozhovor na YouTube (podcast U kulatého stolu) a zanechal na mňa dojem. Na tak mladého človeka úžasné CV - ako dvadsiatnik prezident fortunaligového klubu, následne založenie úspešnej agentúry, ktorá organizuje koncerty so svetovými hviezdami... Keď som sa dozvedel, že tak rozhľadený a príčetný človek sa podujal urobiť dokument o Attilovi Véghovi, ani vo sne by mi nenapadlo, že ho bude režírovať on sám. Samozrejme, mohol by mať nejaký skrytý talent a prekvapiť nás, lenže on ničím podobným nedisponuje. Dokument nie je remeselne dobre zvládnutý, zle sa narába so strihom a najmä s hudbou. Avšak, čo je neodpustiteľné (a prečo dávam také nízke hodnotenie, hoci som sa v pdostate bavil) je, že dokument klame! Viaceré scény sú dohrávané. Scénka na terase popisujúca nenútený rozhovor Attilu s Mečárom je ešte ok. Avšak, akože náhodný telefonát, keď režisér natáča v Gabčíkove ilustráky a Attila mu oznámi, že sú so ženou v očakávaní je do oči bijúci fejk. Taktiež aj akože autentická esemeska od promóterov Oktagonu, že mu zápas odriekol americký súper kvôli Rizinu. Attila je akože prekvapený, rozhorčený a musí sa ísť mimo záber vydýchať - v nasledujúcom strihu je už vydýchaný. Ani taký pohoďák ako Attila toto dobre nezahral a v dokumente popisujúcom realitu to nemá čo hľadať. Štylizované zábery s perfektným filmovým timingom počas Attilovho tréningu (najmä beh na ceste) sú už hriechom menším, skôr je to vec vkusu. Druhá polovica filmu je už venovaná zápasu storočia. Minimálny priestor tu však dostáva Attilov oponent, pričom najmä vďaka nemu mal tento zápas taký náboj (a asi aj vďaka nemu sa väčšina divákov tohto filmu začala zaujímať o MMA). Väčší priestor ako Vémolovi sa tu nepochopiteľne venuje Zwickerovi, pričom on bol iba prostredníkom k tomu, prečo sa stal zápas storočia takým zaujímavým (Vémola na vrchole vs Végh, bývalý šampión Bellatoru v úpadu). Neviem, či Karlos nedal na viac materiálu súhlas, ale rozhodne je to škoda. Na záver zábery z pôrodnice - nech si každý zhodnotí, či to do dokumentu patrí. Petrovi Větrovskému v jeho pracovnom živote fandím, je to obdivuhodný človek, ale filmovej či dokumentaristickej tvorbe nech sa už prosím nevenuje. ()

ledzepfan 

všetky recenzie používateľa

Ok no, je to (nebo spíš byl) kvalitní sportovec, respekt.. Osobně mu ale nevěřím tu masku dobrého, na všechny milého, usměvavého Attilky kterého prostě musíš milovat (instinkt prostě napovídá, že je to mnohem komplikovanější a možná problematičtější osobnost). Ten dokument sám o sobě je úplně generické shrnutí záchytných bodů v jeho kariéře. Nějak mám zafixovaný, že Oktagon v rámci jakéhosi proma kdysi natočil vlastně to stejné, akorát to bylo o polovinu kratší, dynamičtější a neměl jsem z toho pocit budování přiblblého kultu osobnosti. ()

Reklama

verbal odpad!

všetky recenzie používateľa

(Šepot) “Dobrý deň, vážení diváci, volám sa akože Dejfyt Naturesorrow a vítam vás u sledovania ďalšieho dielu zo série National Retardgraphic, tentoraz s názvom Nebezpečné primáty. Nachádzam sa kdesi v juhomaďarskej džungli popri pralesnom meste Dunaszerda a je tu so mnou populárny domorodý sprievodca Sickambitious Nbuzna Nagelharo Pitcholabembe. Zložité meno, však? Preto ho ja aj celý štáb radšej voláme Szeles, lebo keby sme ho zakaždým mali nazývať celým menom, má táto sračka tri dni. Pozdrav divákov, Szeles. „Helééé, tak čauky mňauky diváááácy.“ „Viete, tento Szeles od prirodzenia hovorí takým čudným západniarskym dialektom. No aby sme ho nemuseli zložito dabovať, sľúbil, že sa pokúsi hovoriť iba po maďarsky. Čiže dnes sme tu preto, aby sme sa vydali po stopách vzácnych, psychiatrickým ústavom v Prešporku prísne chránených Goríl Tupohlavých a nakrútili životopis obávaného najagresívnejšieho lokálneho samca, pridunajskými kmeňmi nazývaného Attila, hovado Boží. A na Attilu by sme podľa stopárov mali naraziť už za touto húštinou.“ “Au, bazsik, kérmidretvár!“ „Míntenkér, ty chujko nagélovaný. A jasne sme si povedali, že budeme hovoriť iba hornouhorsky!“ „Dobre, dobre, len sa neposer, Dejfyt! Ha, pozri, máme šťastie, tamto v tým oktagóne akurát serie do rohu! To je, čo, vidieť takéto prírodné čudo správať sa prirodzene v jeho prirodzenom prostredí!“ „No ty kokso, to je kreatúra! Ale chrbát si oholil, asi budú inteligentné!“ „Hlavne potichu, Dejfyt, nech si nás nevšimne. Mohol by nám rozšliapať hlavy. Nikdy nevieš, čo môže taký vygumovaný kokot spraviť, keď chytí amok.“ „Pozri, pozri Szeles, tamto sa prediera ďalší! A vyzerá nasrato! A ako sa s vrčaním bije po kozách! Vážení diváci, hádam sa schyľuje akejsi teritoriálnej bitke o to, kto bude najvypatľanejší alfaodkundes celého Naďmárošu!“ „Jaj, Dejfyt, ja myslím, že to je samotný Karol Mentálny Výmol!!! Možno si už o ňom počuj. Pred pár rokmi zdrhol z olomouckej ZOO a doteraz sa nepodarilo zahnať ho späť do výbehu. Tak toto bude ozaj ostré, dojebú sa ako dva besní animálni retardi, robí im to dobre. Vlastne počkaj, oni to sú besní animálni retardi, čiže normálka.“ „Ty, Szeles, a čo tam ta partička pištiacich atrofovaných kravaťákov, to sú čo za kokoti?“ „To sú safari turisti a korporační sponzori. Tí celý ten cirkus platia a spolu s ďalšími agresívnymi poloopicami s ovarovými krkmi, čo trénujú na šampióna Mentally Malformed Aggressors, tvorí aj majoritnú časť publika. To vieš, keď celý deň predávaš poistky, zízaš v ofise do grafov a lížeš riť generálnemu managerovi, dvakrát ti potom nestojí. Ale večer dáš štyri litre za lístok, kukneš, ako si dvaja vymastenci rozomelú ksichty, preškrtajú si zubné karty a vzájomne sa prizabijú, hneď sa ti ako čarom prekrví ego a narastú ti virtuálne ramená, že aj smelo primrdáš tej inokedy hrozivej päťdesiatkilovej kurve, čo máš doma, pretože jebe suseda, keďže ty si impotent. Pozri, Karol práve dostal na piču! Teraz je v riti. Pri svojej kvalifikácii a vzdelaniu už asi nebude kopať za Ultimately Fatuous Cocotnuts, ale spadne nižšie. Tipujem do TSL – Technické Služby League.“ „A myslíš, Szeles, že až tento akože nový šampión s radostným revom poskáče klietku, pobije sa po kozách a prestane sa pritierať ku tomu dvojmetrovému homošovi v kvádre, môžeme mu hodiť banánik a pokúsiť sa pomocou škrekov a posunkov o rozhovor?“ „Ten homoš, to je bača Ondro, ten všetkých tých tupohlavov pasie. Spravil si živnosť na vzájomnom rozjebávaní sa agresívnych sprostých kokotov, vraví, že je to šport, ktorý buduje charaktery, a slušne na tom mrzačeniu zarába. A tiež im robí akože to PíáR, aby nevyzerali až tak ako agresívni sprostí kokoti a všetci sa im nesmiali. Kukaj, už ho polop dofajčil, ideme to skúsiť.“ „Dobrý deň, pán Attila, volám sa Dejfyt Naturesorrow a som z National Retardgraphic. Blahoželám k bezškrupulóznemu dojebaniu konkurenčného samca. Môžem otázočku?“ „Eeeeee, ja by som akože odpovedal svoj akože názor, že som taký milučký a nežnučký medvedík, vo voľnom čase rád romanticky a zasneno zízam do polí, tvárim sa múdro a môžeš ma volať Attilka. Tiež som skromnučký, pokorný fantastický opočlovek a fasa chalan, môžeš sa aj Řiťmusa opýtať, ten to potvrdí! Poobjímame sa, hej?“ „Radšej by som to nerobil, smrdíš ako Lunická žumpa, Attilka. A ešte som sa na nič nespýtal.“ „Eeeee, tak určite, aj bábätká a mačiatka milujem! Dobre som to, Ondro, povedal, však?“ (Spokojné prikývnutie pasáka) „No pekné, Attilka, ale ja by som sa chcel opýtať, prečo, keďže si taký milučký medvedík, v dokumentíku, ktorý tuná Szeles napiču prestrihal, a aj v tlači, jeden z tvojich bývalých a budúcich krotiteľov v podstate vyhlásil, že si namachrované arogantné tupé hovado?“ „Eeeeee, nuž, ja by som akože svoj názor odpovedal ...“ (zmätený pohlaď na pasáka, ktorý si s panickým výrazom napnutými prstami pravej ruky kmitavo prechádza cez krk) „... aha. Čo ty do mňa jebeš, ty kokot vyjebaný! Najprv ti ten mikrofón vopchám do riti, potom ti odorvem hlavu a našťam ti do krku. Ja ti ukážem sa na mňa povyšovať, ty intelechtuálny chuj!!!“ „Teraz si ho rozbesnil, Dejfyt. Pracme sa odtiaľto, než ti ten nesvojprávny kokot pomliaždi gebuľu!“ „Okej, okej, ale ešte by som rád vyspovedal nejakých divákov. Čo tam ten hlúčik nadšene jasajúcich a do vzduchu boxujúcich detí? Choď tu, chlapček, ako sa voláš?“ „Zidan Deméter, more.“ „A koľkože máš rokov?“ „Deväť, more.“ „No pekne, a povedz divákom, čím by si chcel byť, až vyrastieš?“ „Deväť! Zidan!“ „Hej, koľko máš rokov a ako sa voláš už vieme, teraz prezraď, čím by si chcel byť, až skončíš školu!“ „Chcel som byť Rytmusom, more, ale teraz už chcem byť ako Attila, lebo Ritmus je len priposratý cigoš, čo sa hrá na drsniaka! Čiže až dokončím zvláštnu školu, všetkých skurvencov dookola rozjebem, lebo budem ememej! Aj ujo Horváth povedal, že zarobím viac ako zo sociálky a že sú to aj lepšie love, než kopať kanále! Pozri, ako už viem vajcia rozjebávať, ty starý pičus ...“ (BUM) „Au, kurva, sopliak poondiaty. Bolo mi to treba? Že som radšej nezobral to nakrúcanie gueréz v Ugande! Vypni už tu kameru, ty kokot, a zožeň mi nejaký ľad!!!“ Mentál Moulinex Agresivita rozhodně není sport, natož bojové umění. Je to jen devastační způsob, jak z vypatlaných agresivních pičusů udělat bez jakéhokoliv volního, morálního či etického vedení nebezpečné vypatlané agresivní pičusy tím, že je skvěle naučíte rozšlapávat jiným vypatlaným agresivním pičusům hlavy a odstřelíte jim jakékoliv zbytky humánních zábran někoho přizabít, s velmi pravděpodobnou následnou aplikací i na psychicky nenarušené lidi v jejich okolí. Jakákoliv glorifikace těchto dementálů, jakož i dávání je za vzor dosud nevyhraněným a jakž takž stabilním potratům dělnické třídy, je přinejmenším společensky patologická. () (menej) (viac)

Johnny.ARN 

všetky recenzie používateľa

Dve hodiny životného príbehu, ktorý rozprúdil záujem o MMA v československu. Bez srandy, kto to nezažil, tie treningy, to napätie, tie emócie, nemôže pochopiť skutočný význam a prínos týchto novodobých gladiatorov pre spoločnosť. Vetrovsky však natočil jeden veľmi zaujímavý dokument, kde sa to snaží zmapovať a ukázať, čo je v pozadí tých 15-25 minútach, ktoré vidíme my. Síce som bol team Karlos, Attilka má srdce a za sebou príbeh, ktorý by nejedného zlomil. 5 z 5 ()

TheEvilTwin 

všetky recenzie používateľa

Excelentní, bezchybný a maximálně emotivní dokument, u kterého jsem se bál (jako u většiny podobných filmů), že výpovědní hodnota bude nulová, příběh bude šlapat za místě a bude nudit, ale opak je pravdou a já jsem maximálně překvapený a spokojený. 90% filmu je zápasení a jako diváci vidíme záběry i 10 let starých bojů, o kterých jsme ani nevěděli, je zde výborně vykreslen progres Attily v průběhu let až k zápasu století a založení rodiny. Film zabředává do rodinných událostí jen minimálně, ale i přesto efektivně a s kvalitní výpovědní stránkou. Výborná práce celého týmu, protože ačkoliv jsem byl skeptický, tak jsem v průběhu sledování zažíval euforické pocity a Attilovi prostě fandil - výborný film/dokument nejen pro MMA fanoušky. ()

Galéria (35)

Zaujímavosti (4)

  • Větrovský mal malú dušičku pri distribúcii snímky. Film mal však prvý víkend 14 800 pozretí, čo je na slovenskom trhu úžasné číslo. Potom to kúpil Netflix, neskôr HBO a režisér zhodnotil dielo ako veľký úspech. (Biopler)
  • Režisér sa s odstupom času zmienil, že urobil v strižni zopár chýb a totiž, že film je o 10 minút dlhší než by mal byť. Véghovi sa narodil syn 14 dní po termíne a Větrovský už nemal potrebný odstup, aby to stihol v kľude dostrihať, lebo film išiel už o 2 dni do kín. (Biopler)
  • Větrovský spomína na začiatky natáčania, kde ku kontaktu s Véghom prišlo veľmi spontánne po nevinnej otázke, či o ňom niekto niekedy chcel nakrútiť film. Okamžite volal svojej manželke, ktorá ho podporila, pričom väčšinou jeho nápady najprv skritizuje. Dodáva: „Začal som nakrúcať Attilu Végha, totálne bez filmárskeho vzdelania a skúseností. Dominik Besler, kameraman, povedal na treťom nakrúcaní, že by to chcelo aj zvukára. A ja mu hovorím, načo, veď tá kamera má zvuk, tam máš mikrofón. Bol som totálny amatér.“ (Biopler)

Reklama

Reklama