Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu - Hjókecu no kizuna

“You are a half-demon! You are a witch! Simply being alive is your sin. Simply existing in this world is your sin.” Na rozdiel od prvej, veľmi milej a značne komediálne ladenej OVAy zo sveta Re:ゼロ, sa The Frozen Bond ani zdanlivo svojimi náladami, povahou a tónom nepribližuje k vibeu, ktorým vyžaroval práve Memory Snow. V porovnaní s tou predošlou sa táto OVA berie podstatne vážnejšie, do zjavnej miery jej chýba taký ten povestný nadhľad a takisto je i okrátená o mnohé komické atribúty, ktoré by vzhľadom na hĺbku príbehu boli skôr na škodu než k úžitku, a v konečnom dôsledku som i rád za to, že sa týmto (pre tento konkrétny prípad) cudzorodým a nežiadúcim prvkom podarilo viac-menej úspešne vyvarovať. Re:Zero kara Hajimeru Isekai Seikatsu - The Frozen Bond totižto veľmi rýchlo rezignuje na všetky tieto odľahčujúce a rozveselujúce elementy, a ani sa nenazdáte a už vám dáva natvrdo okúsiť tú obrátenú stránku sveta Re:Zero - predovšetkým vychádzajúc zo všadeprítomnej nenávisti, zášte, nevraživosti, opovrhovania, rasizmu a xenofóbie. Ako už to u Re:Zero býva zvykom, tak po počiatočných veselých nuansách musela skôr či neskôr prísť rada aj na to povestné ochladenie, len v tomto prípade sa to vzalo viac než doslovne... nachádzame sa uprostred krutej zimy, počasie je sychravé a podmienky sú neľútostné. Tón príbehu nám v súznení s touto mrazivou klímou výrazne potemnel, zároveň aj autorský prístup k jednotlivým náležitostiam je vo viacerých aspektoch chladnejší a odťažitejší a v mnohom sa razantne pritvrdilo. Chúlostivá atmosféra nás zaručene zaobalí do svojej melanchólie a uhranie svojim cnením po rodine, priateľoch, domove... skrátka mieste, kde by ste patrili. Táto OVA vám dá od prvých momentov plnými dúškami okúsiť ten príkry pocit izolácie a samoty... ten smutný pohľad na to, ako vyzerá skutočné odlúčenie sa od ľudských väzieb a spoločnosti. Ako keby zima sama o sebe nebola dosť depresívna a oni nám do toho ešte primiešajú emocionálnu deprimovanosť, čoby odraz a dopad sociálnej izolácie na zdravie človeka. Vo výsledku túto koncipovanú ponurosť navodzuje aj celková vizualizácia a art style, v prvom rade tomu dosť napomáha súhrnný výber prevažne chladných farieb i celkové používanie temných - zime prináležiacich odtieňov. Každopádne, navzdory tomuto mrazivému a pochmúrnemu vizuálnemu prevedeniu, nemôžem uprieť tvorcom a animátorom tú pridanú umeleckú hodnotu, ktorú vniesli do tohto diela, a vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že sa na grafickú stránku veľmi pekne pozerá, i keď má v istom rámci neblahé účinky na ľudskú myseľ. Takéto expresívne podanie a vyzobrazenie sveta len podnecuje vytváranie stále novších a novších zárodkov už aj tak prekypujúcich depresívnych nálad. Zimným prostredím sa nesú záveje depresie i skrz hudobné podkresy, obzvlášť tie tiché, len prírodnými zvukmi sprevádzané, mrazivé pasáže veľmi svojbytne budujú tento intenzívny atmosférický zážitok. Aj v tomto smere ide do značnej miery o artovú záležitosť, kedy audiovizuálna stránka prenesie vaše vedomie do iných dimenzií... alebo skôr do toho správneho psychologického rozpoloženia, do ktorého je veľmi potrebné sa naladiť, nakoľko odpovedá aj stavom samotnej hlavnej hrdinky - polelfky Emilie. Btw milujem tento OST ♡! (27.05.2022) (menej) (viac)