Reklama

Reklama

Portrét ženy v plameňoch

  • Česko Portrét dívky v plamenech (viac)
Trailer 4

VOD (1)

Obsahy(1)

Bretónsko v roku 1760. Talentovaná maliarka Marianne dostane zadanie odísť do panského domu na izolovanom ostrove a namaľovať tam svadobný portrét Héloise – mladej ženy z bohatej rodiny, ktorá na prianie svojej matky práve opustila kláštor, aby sa vydala do Milána. Héloise dohovorenému manželstvu vzdoruje tým, že odmieta maľbu portrétu. Marianne preto hrá rolu najatej spoločníčky a maľuje svoj objekt po večeroch spamäti. Medzi oboma ženami postupne rastie vzájomná príťažlivosť umocnená blížiacim sa koncom slobody. (ASFK)

(viac)

Videá (3)

Trailer 4

Recenzie (160)

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Sú filmy pre ženy a sú filmy pre ženy. Rozhodne viac doporučujem nežnejšiemu pohlaviu navštíviť tento film, než ľubovoľnú neškodnú romanťárnu ohodnotenú taktiež nič nehovoriacimi troma hviezdami. Všetko je perfektné, herečky proste váľajú, kamera je dokonalá, ale. Skrátka mi pripadá, že tento film mal byť nakrútený dávnejšie, možno dokoca pred polstoročím a mohol byť skutočne revolučný. Muži sa tu do konca filmu vôbec nevyskytujú a pytač z Milána pôsobí celý čas ako anonymné zlo. Opäť, forma absencie mužov na plátne je k tomuto zámeru zvolená dokonale, ale nič extra nové mi z toho nevyplýva. 70% ()

classic 

všetky recenzie používateľa

„Portrét dievčaťa v plameňoch” ( » obsah filmu môže obsahovať spoilery, a tak ak nechcete poprípade vedieť, čo je vo filme, tak asi už ďalej nečítajte, ale kľudne môžete « ) sa jednoznačne vzťahuje na sprvoti melancholickú Héloïse, žijúcu na ostrove vo veľkom dome so slúžkou Sophie, keď maliarka Marianne zároveň dostáva lukratívnu zákazku, aby ju do týchto odľahlých končín prišla následne aj namaľovať... Od jej matky, Grófky, má ale jasne zreteľne znejúce príkazy: „Maľujte ju iba tak, že si toho ani nevšimne, t. j. veľmi pozorne ju pozorujte, všímajte si všetky detaily s tým spojené a potom to preneste štetcom na plátno” ... Povedal som to vlastnými slovami, zhruba v takomto význame to bolo i odprezentované. Veď už asi dobre viete, ako je to myslené ? To je samotný ÚVOD tohto dobového filmu, odohrávajúceho sa na konci 18. storočia, niekde vo Francúzsku. Marianne jej spočiatku robí len garde na prechádzkach, trebárs po pláži, či po útese, že počas toho ne ustále premýšľa, ako profesionálna umelkyňa, ktorou aj je, no má to trochu sťažené, keďže ju nemôže klasicky (na)maľovať, kedy by prirodzene pózovala v danom rozpoložení, a tak si jednak potajomky kreslí poznámky, alebo po večeroch sa to snaží preniesť i do praxe. Prejdem teraz ku JADRU, t. j. ku stredu. Prizná sa jej, čo na ňu po celý čas osnovala , ukáže jej hotovú prácu, s ktorou ale nie je vôbec spokojná, kedy prvá verzia smeruje rovno do koša. Prechádzame k druhej : "začína sa postupne čoraz viac uvoľňovať, byť oveľa otvorenejším modelom, než si dokážeme predstaviť, čiže tým pádom vzniká veľmi silné puto medzi dvomi babami, hraničiace s erotickým vzťahom, nemajúci dlhého trvania" ? Nočná oslava pri ohni veľa napovie. A na ZÁVER sa ich cesty snáď navždy rozídu, keď ju ešte raz uvidí, ale Héloïse ani nepostrehne, že sú na spoločnom koncerte, započúvaná do vážnej hudby... ? / Francúzi síce o dušu nakrúcajú filmy, a to jeden za druhým, ale len máloktorý z nich, má celkovo vyššie ambície výslednej kvality. Už tretíkrát po sebe (Dôstojník a špión, Zažiť to znovu a aktuálne recenzované dievča v plameňoch), sú snímky z roku 2019, ktoré sú z môjho pohľadu iba priemerné, a to i napriek tomu, že disponujú početnými Césarmi. Akademici asi nemajú extra z čoho vyberať, a tak sa automaticky dostáva na to, čo je zrovna po ruke ? Mám tu takmer komplet ženský ansámbel, od samých (troch, štyroch) herečiek až po ženský štáb, totiž režisér(ka) a kameraman(ka) sú ženy, čiže dôkladne prezentovaný ženský cit pre film ? Možno, áno, ale na mňa to dnes akosi neplatilo, i keď obľubujem ženy rovnako ako pred kamerou, tak aj za ňou, no bohužiaľ, ani jedna strana mi nemala bohviečo ponúknuť, ak aspoň neberiem do úvahy prácu Claire Mathon, zase napríklad krásavice Adèle Haenel a Noémie Merlant, určite neboli na zahodenie, skôr v inej produkcii. Valéria Golino mala miniatúrny herecký priestor, čo beriem na škodu, ale o ňu tu v podstate aj tak vôbec nešlo, stelesnila matku hlavnej hrdinky. PS: Najskôr si dám Tour de France a až následne potom niečo od galského kohúta z filmovej brandže !? () (menej) (viac)

Reklama

Bubble74 

všetky recenzie používateľa

Merci Céline Sciamma za tu vrchovatou porci ženství a rovnocennosti v dokonalé symbióze s uměním. Merci Claire Mathon za ty skvostné obrazy, nabité energickou souhrou světel a stínů a výrazným charismatem ústřední dvojice. Merci Noémie Merlant za ten uhrančivý pohled, který obsahuje pestrou paletu emocí a přitahuje jak magnet. Merci beaucoup za tento nejen esteticky přenádherný film. ()

Kass 

všetky recenzie používateľa

Síla obrazu. Už roky mám ve zdejším osobním profilu poznámku o tom, že - "Kinematografii jsem vždy chápal jako výsostně vizuální umění, a z nezanedbatelné části na ni podle toho taky tak nahlížím." Tenhle film bych rád doporučil jako přímý příklad toho co tímhle pohledem na umění, které tady máme všichni rádi, myslím. Působivě vtahující, esteticky meditativní, vášnivé. ()

terunka003 

všetky recenzie používateľa

Ženské, malující, milující, komorní. Hodně zvláštní (opět dlouhý) film o ženách, dívkách, obrazech a lásce. Bohužel jsem nepochopila sdělení filmu, vytáhla bych asi oslavu ženství, řešení nechtěných problémů, které muži nepoznají, přátelství, důvěra. Jako romanci bych to asi nenazvala. Nicméně co do uměleckého dojmu, hlavní hrdinka se mi moc líbila, herecky dobré. Nádherné byly scény tvořící obraz (kouření dýmky před ohništěm, trojice dívek u krbu v kuchyni, ...). Takový ten film pro vyšší dívčí. ..dovolenou bych tam klidně trávit mohla, nebo karanténu.. ()

Galéria (33)

Zaujímavosti (10)

  • Najprv sa natáčali scény v exteriéry vo francúzskom Bretónsku a ďalšie natáčanie prebiehalo v Château de La Chapelle-Gauthier, asi 50 km od Paríža. Vo filme bolo pri natáčaní všetko až na pár kusov doneseného nábytku pôvodné. (Sharleen)
  • Hudební dílo, které se ve filmu objevuje, je houslový koncert „Čtyři roční období“ od Antonia Vivaldiho, přesněji se jedná o větu Presto (bouře) z období L'estate (léto). (PozorGranat)
  • Celosvětová premiéra filmu proběhla 19. května 2019 na filmovém festivalu v Cannes. (ČSFD)

Súvisiace novinky

PF 2020

PF 2020

31.12.2019

Tak Le Mans ’66 nakonec v celkovém hodnocení uživatelů ČSFD.cz porazil i oceňovaného Jokera. Není to zas až tak překvapivé, jedná se přeci jen o pozitivnější film, a to máme rádi. Což dokazuje i… (viac)

Reklama

Reklama