Pardon, nezastihli sme vás

Britská sonda do života naprosto obyčejné rodiny, která řeší standardní rodinné záležitosti, jako problematické dospívání syna a otcovo zaměstnání kurýra, na kterém je závislé celé živobytí a musí tak přistoupit i na ty nejabsurdnější podmínky. Není to vyložená depka ale příliš světlých chvilek se zde také nenajde. Herecky přirozené režijně slušné, ale bez nápadu. (21.08.2022)

Ak Vás kuriér na „voľnej nohe” Ricky Turner nedajbože práve nezastihne doma, keď sa k Vám zrovna ponáhľa na bielom vane s doručením zásielky, tak Vám automaticky zanechá práve tento odkaz: „Pardon, nezastihli sme vás” , to len pre lepšiu orientáciu, o čom vlastne vypovedá najnovší Loachov film, ktorý nemá svojim scenáristickým zovretím Paula Lavertyho príliš ďaleko od čírej reality, ba naopak, toto môže byť kľudne jeden z mnohých, anglických príbehov podľa skutočnej udalosti. Neviem presne, kam sa vskutku situuje hlavná, dejová línia, t. j. kde, čiže, na ktorom »sídlisku« naše postavy akurát bývajú, pracujú, chodia do školy, i poza školu ? De-facto, je to aj tak totálne jedno, pretože ľudia majú svoje problémy úplne všade, a to so začiatkom od malých dediniek, cez väčšie obce, mestečká, až po mestá, či širokospektrálne aglomerácie. Je to univerzálny pojem, ktorý sa týka väčšiny z nás, že rodina okolo “Ricka Turnera” je iba kvapkou v mori. Obidvaja s manželkou - opatrovateľkou Abbie hrdlačia, ako takí somári, kedy sa zatiaľ zo synátora Sebastiana (Seba) stáva taký „rebel bez príčiny” , alebo i s príčinou, čo im taktiež nepridáva na zdraví, však ? A poslednou členkou domácnosti je ešte iba školáčka Liza Jane, ktorá všetko najťažšie znáša. Rodinná kríza doslova visí na vlásku, a verte mi, že sa v celej svojej kráse aj dostaví, a nebude to extra príjemné na bežný pohľad ! _ Ak bolo ústredné herecké kvarteto doteraz považované vyslovene za nehercov, tak odteraz by sa to mohlo už načisto zmeniť...?! Všetci štyria sú naprosto autentickí, civilní a strhujúci, predovšetkým a najviac DUO Hitchen/Honeywood, ale ani „súrodenci” Rhys Stone s Katie Proctor za svojimi „rodičmi” vonkoncom nezaostávajú, zručne im sekundujú, a to ani nehovoriac o Rossovi Brewsterovi, ktorý si zahral šéfa Maloneyho, tak takéhoto vedúceho by chcel mať asi každý ? (Ale s opačným významom !) Niekedy je film strihovo chaotický, no Jonathanovi Morrisovi teraz tento technický prehrešok navyše odpustím, lebo zase cinematographer Robbie Ryan sa intenzívne snažil komponovať, čo najsilnejšie zábery, neprikrášlené, ako priamo zo života, s hotovou, skrytou kamerou v dokumentárnom nádychu. Po prečítaní tohto komentára dostanete zároveň (naraz) chuť i nechuť na Kenov snímok, najprv sa navnadíte na classicove slová, no potom aj rýchlo vytriezviete, čo Vám to ten sociálny režisér dovedna naservíroval... No i napriek tomu vrelo odporúčam ! (17.03.2020)

Tak tu išiel Ken Loach tak ďaleko, že ďalšej svojej sociálnej dráme ani nechcel dodať žiaden ozvláštňujúci, originálnejší prvok, ako boli buď lúpež alkoholu, či negramotnosť v tej najjednoduchšej IT problematike. Sorry, We Missed You je skrátka o normálnom živote normálnej robošskej anglickej rodinky so všetkými problémami, občas sa tu objaví aj nejaká tá radosť, predovšetkým s dcériu a vyzerá to tak, že to manželom funguje aj v posteli, aj keď pod perinu nenahliadneme. Ku koncu ale Lavert situáciu hrotí "aby bolo skutočne o čom" a z vedúceho doručovacej firmy už robí čistého hajzlíka, pričom predtým sa dalo jeho chovanie logicky chápať. No a to sa týka aj istej deus ex machina udalosti, kedy sa veci začnú trochu viac komplikovať a nemám na mysli synátorové blbosti, s teenagermi majú Angláni určite veľké problémy v akejkoľvek spoločenskej vrstve. Som rád, že film skončil tak ako skončil a Loach nám neponúkol ani happy end, ani nezakopal všetkých pod čiernu zem. Svojim spôsobom ide o nezávislejšiu verziu Jokera, len Ricky si poväčšinu času dokáže udržať nervy na uzde a možno aj preto nás tu žiadna revolúcia v spoločnosti nečaká. (21.11.2019)

A pritom to zacalo tak dobre - Ryky a jeho familia bojuje s dlhmi od roku 2008. Uz som sa tesil na prechadzku medzi danami, DPH, blizingom ci jak to volaju, nejaka ta hypoteka, chystal som sa na odpisovanie majetku, podielové fondy, gesciu ...... pripadne nejaku tu legalizaciu prijmov z trestnej cinnosti a hovno, hovno. Zas nejaka socialna drama, spomina sa akasi tvrda praca, moznost rozchodit /neviem, ci to je spravny vyraz, nic lepsie a vhodnejsie ma nenapadlo/ novy byznys ..... vynimocne suhlasim s Radek99, uz fakt mi chybalo na konci, len aby im umrelo posledne steniatko ..... Dobry namet len potom sa to utapa v nezazivnom balaste a nic zaujimave film neponuka, ledva 70 % (11.08.2020)

Další z Loachových naštvaných sociálních dramat rozkrývá úroveň po úrovni, proč prekarizace práce představuje jeden z nejhorších symptomů nynějšího ekonomického modelu. Nekompromisní a záměrně frustrující závěr vyvolává soucit a vztek, jejichž kombinace jednak probouzí zájem o ty, kteří za udržování neoliberalismu platí nejvyšší cenu, jednak provokuje k činu. Proto jde o důležitý film a společně s irským dramatem Rosie taky o jeden z nejlepších, které byly v posledních letech k tématu života pracujících natočeny. 80% (05.12.2019)