Na doslech (S03E18)

Veľmi zaujímavo pojatie epizódy. Zo začiatku videla Buffy vo svojej novo nadobudnutej schopnosti len pozitíva. Bola schopná všetkým čítať myšlienky, čo by jej dosť pomohlo pri boji so zlom, mohla by predvídať súperov každý krok. Dokonca to chcela aplikovať aj na Angela, čo sa jej moc nepodarilo. Je zrejmé, že ju premohla žiarlivosť na Faith a pri tom stačili sa iba spýtať. Buffy si pomaly, ale isto začala uvedomovať negatívnu stránku toho všetkého. Takmer sa z toho zbláznila, pretože tie hlasy v jej hlave nedokázala umlčať. Veľmi sa pozdával trojitý obrat v deji ktorý nastal pri hľadaní vraha. A koncu sa podarilo načrtnúť nejednú peknú a múdru myšlienku. Jonathana mi je celkom ľúto, ale Buffy sa podarilo veľmi krásne mu to vyhovoriť. Ukázala mu, že je toho toľko, pre čo sa oplatí žiť. "My life happens on occasion to suck beyond the telling of it. Sometimes more than I can handle. And it’s not just mine. Every single person down there is ignoring your pain because they’re too busy with their own. The beautiful ones. The popular ones. The guys that pick on you. Everyone. If you could hear what they were feeling... The loneliness. The confusion. It looks quiet down there. It’s not. It’s deafening." (09.11.2020)

Představte si, že slyšíte myšlenky všech kolem sebe. Nejprve možná sranda, ale pak...ne tak docela. Závěr ve věži...ještě, že Buffy přišla a s Jonathanem si promluvila. (11.11.2022)