Aidiyet

Formálne fascinujúci film, ktorý vďaka pozadiu príbehu postaveného na skutočnej udalosti vraždy režisérovej starej mamy ostáva aj výsostne osobný. Film začína popisom režiséra prečo sa ho rozhodol natočiť. Nasleduje takmer polhodinová byrokraticky sucho podaná časť s výpoveďou vraha, ktorá sa odohráva vo vyprázdnených lokáciach popísaných pri výsluchu (15 rokov po vražde), nasnímaných jemne snovo surreálnou optikou. Druhú polovicu filmu tvorí dramatizácia prvého stretnutia vraha a jeho budúcej ženy. Film je vystavaný tak, že prvá polovica diváka okamžite chytí a nepustí, postupne sa tu buduje napätie až na takmer neúnosnú hranicu, čo je skvele podporené soundtrackom pozostávajúcim z jednej dronovo-ambientnej kompozície trvajúcej 25 minút. Druhá polovica je potom vítaným oddýchnutím od pnutia v prvej časti. Sledujeme stretnutie dvoch ľudí a to ako medzi riadkami medzi nimi vznikajú sympatie, alebo možno aj niečo ako zárodok lásky. V svetle prvej polovice divák vníma túto časť trochu inak ako keby nevie kontext - ak by bola táto časť vo filme ako prvá, podobne ako sa to stalo chronologicky, celý film by podľa mňa vyznel o dosť inak. Napriek spomínanému kontextu vraždy sa režisér úspešne vyvaruje tomu aby vynášal súdy alebo pristupoval k hrdinom zaujato - obe postavy sú vykreslené viacmenej sympaticky, i napriek tomu čo o nich vieme. To čo mohlo viesť ku kriminálnemu činu vôbec vo filme nie je zobrazené alebo hlbšie spomenuté, a je veľmi ťažké povedať, o čo mohlo ísť - dozvieme sa o tom iba z jednej vety výpovede. Táto rozdvojenosť filmu či už vo forme (skôr dokumentárna časť čítania výpovede vs. dramatické stvárnenie prvého stretnutia aktérov filmu) alebo v obsahu (nervydrásajúce budovanie napätia prvej časti vs. príjemná atmosféra letnej noci a zoznámenia sa dvoch ľudí) je fascinujúca a vytvára zaujímavý rámec interpretácie pre diváka. Jeden z najlepších filmov čo som videl v poslednej dobe. PS: V sekcii videa je trailer z úplne iného filmu rovnakého názvu. (14.04.2020)