Všetko je pravda

Trochu sklamanie. Je to totiz dost rozbite stylisticky aj dramaturgicky. Prepinanie medzi osudom Shakespeara a mikropribehov jeho rodiny nie je uplne vyladene. Takisto klasicka Branaghova forma (spomalovacky, vyosene zabery) sa dost bije s divadelne nastimanymi dlhymi jednozaberovkami. Na nicom nie je nic zle, ale dohromady je trochu gulas. Takisto ako neurcita cielovka. Obcas sa to tvari ako artfilm a hned na to sa to meni na klasicku hollywoodsku produkciu. Bavilo ma to, ma to spickove herecke vykony, hromadu super scen, ale to prepinanie medzi dvomi filmami ma pravidelne z atmosfery vyhadzovalo. 6/10 (17.06.2019)

K. Branagh sa už konečne dostal k tomu, že nielen si zrežíruje ale aj osobne stvárni svojho obľúbeného literárneho dramatika W. Shakespeara. Hneď na začiatku však prezradím, že kto čaká životopisný film o W.S., tak ten bude sklamaný. Film totiž sa zameriava len na posledné obdobie života W.S., kedy už (údajne) netvoril a viac sa snažil zapojiť sa do rodinného života. Centrom pozornosti je uctiť si pamiatku malého syna, pri ktorom v osudnej chvíli neboľ. Potom sú tu jeho dcéry a manželka. J. Dench (ďalšia „špecialistka“ na W.S.) s prehľadom stvárňuje manželku W.S.. Problémy obidvoch dcér sa „vyriešia“ pomerne rýchlo (hlavne súdny proces). Tento pasáž by zaslúžil trošku väčšiu pozornosť. Tých 101 minút napriek malej dynamiky príbehu ubehne pomerne rýchlo, vďaka solídnym výkonom hercov/herečiek a dobre napasovanými literárnymi kúskami (citátmi). V celom filmu sú 2 pozoruhodné momenty: 1) rozhovor K. Branagha so skvelým I. McKellenom (pekná báseň) a 2) rodinná hádka, pri ktorej si W.S. dozvie pravdu o synovi. Film od K. Branagha odporúčam tým, ktorý sú otvorenejší pre trošku iný typ životopisného filmu. P.S.: „Spravodlivosť nemôže pokaziť jeden dobrý príbeh.“ Osobné hodnotenie: 77% (***) (24.08.2019)

Film je rozhodne iba pre skalných fanúšikov W. Shakespearea a všetkého čo sa jeho týka, podobných akým je napríklad K. Branagh. Ja som však skoro z toho dostal mŕtvicu - banálny, rozťahaný dej, ktorý v prvom rade ubíjajú nezáživné dialógy, točiace sa v podstate iba o pár veciach, a to o synovi, jeho smrti a dedičstve. Hlavná postava si tam len tak chodí, pracuje v záhradke, alebo sedí za stolom s múdrym výrazom na tvári, ktorý by bol OK, len keby to nebol prejav len tak navonok, pretože vo vnútri vážne o nič nešlo. Divák sa tak jedine dozvie to, ako zomrel Williamov syn Hamnet. A to sa tu rieši skoro celý čas. Jediné čo za niečo stálo bola výprava a kostýmy. Podpriemer. 40/100 (13.09.2019)

Angláni budú do nekonečna recyklovať všetky možné príbehy a životopisy Šekspííííra. Ale šak prečo nie, raz za čas si oprášiť vedomosti. Pokial je to podané polopatisticky a s rozumnou minutážou. Tu je ešte bonus luxusné obsadenie a niekoľko skvelo napísaných hádok a dialógov. Jasné, zvyšok sa nesie na vlne inotajov a hľadanie zmyslu viet v druhom slede, ale keď tú vatu neberiete vážne, nič sa nestane. Celkovo je ten príbeh podaný veľmi dobre a výkony ešte lepšie. Žiaľ, ako som už spomínal, recyklované a miestami nezaujímavé. 3 z 5 (22.03.2020)

Zvláštny film. Film o "jeseni života" (schválne som použil toto nechutné klišé), o existenciálnej kríze, film o človeku, ktorý nevie, čo robiť a ako komunikovať so svojou rodinou, o človeku, ktorého trápia výčitky svedomia a ktorý zúfalo túži po uznaní, o človeku s obsesívnou fixáciou na dávno mŕtveho syna... Áno, takéto myslenie je pre daný vek a životnú fázu typické, mne sa však nezdá, že by bol Shakespeare tak úplne typický. Kde zostala irónia a hra so slovom? Kde zostalo divadlo? Kam zmizli komické prvky? Kam zmizlo ohýbanie si histórie i reality v prospech vlastných rozvrhov a cieľov? Kam zmizol skutočný konflikt dvoch nárokov? Táto snaha akoby bola vo výsledku dôsledne anti-shakespearovská. Ale prečo? Dôvod je prostý. Cieľom nebolo vytvoriť portrét Shakespeara - génia.  V podstate to ani nebol tak úplne film o Shakespearovi. Shakespeare je tu nazeraný z pohľadu jeho rodiny. Rodiny, ktorá zostala žiť mimo Londýna, mimo toho javiska, ktoré znamená svet. Rodiny, ktorá zostala trpieť pod jarmom otca, ktorý sa nezaujíma, ktorý nechodí domov. A tak tu vlastne sledujeme film o ľuďoch z úzadia, film plný rodinných tráum, film o rodinnej kríze. Problémom filmu však je, že Shakespeare, vzhľadom na jeho momentálnu povahu a stav, nie je rodine dôstojný súper (a podobne - dôstojným súperom nie je Shakespearovi ani okolie). Jeho premena je skôr intelektuálna, než osobnostná. Neprišiel sem frajer z veľkého sveta, ktorého treba zosadiť z piedestálu, ale stratený muž, do ktorého sa však len naďalej kope a ktorý sa nevie a preto ani nemôže brániť (samozrejme, to platí len v rámci rodiny). Je doslova stelesnením krízy stredného veku a najmä stelesnením dnešnej krízy maskulinity. Vlastne tu sledujeme ako tento človek v kríze musí prežiť ešte hlbšiu krízu a pochopiť ako veľmi sa mýlil, a to aj na tých najzákladnejších úrovniach. Že vlastne celý jeho život bol veľkou chimérou a divadlom. A východisko z krízy nie je, je len smrť. A tým pádom tu aj absentuje nejaký skutočný konflikt a skutočná premena, či dokonca skutočná dráma. Zostáva tu len pachuť neznesiteľnej slabosti a ničotnosti, kde však absentuje hamletovská filozofická reflexia, mocný vnútorný konflikt, štylistická opulentnosť i záverečný "skok". Táto slabosť a ničotnosť sa tu stáva aj akýmsi formálnym leitmotívom a opantáva celý film, ktorý vo výsledku zanechá presne takýto pocit - pocit slabosti a ničotnosti. A tu akoby film viac vypovedal o dobe vzniku - vlastne akoby bol čistým priezorom do súčasnosti. A možno takto sa na film trebalo naladiť. Ja som to neurobil. Preto 2 hviezdy. (11.09.2021)