Unintended

"Unintended" bude asi jeden z najzaujímavejších filmov, čo som videl za posledné mesiace. Nečakal som od toho absolútne nič, no nakoniec ma film skutočne dostal. A myslím to úprimne. Neviem koľko toho môžem o príbehu povedať, nakoľko by som povedal, že asi všetko čo by som chcel o filme povedať by boli spoilery. No v prvom rade som vďačný Elizabeth Lail, že sa dostala do lepšieho filmu ako bolo "Countdown". Dievča je šikovné a som zvedavý kam sa vo svojej hereckej kariére posunie. Rovnako skvelý je v tomto filme Sean Cullen. Takisto ma prekvapil v tejto role a zvládol to fantasticky. Pochváliť musím aj Amy Hargreaves, ktorá tu má trošku inú rolu, než som ju videl naposledy, no vie byť veľmi presvedčivá. A pôsobí ako žena, ktorú má človek chuť objať. Pretože je cítiť, že to potrebuje. Ale okey. Skúsim trošku načrieť do témy, ktorú tento film spracoval. Je to hlavne o Leinom boji so svojou vlastnou traumou po veľmi nepríjemnej spomienke z jej detstva. Niečo, čo zatlačila niekde hlboko vo svojej hlave, no po rokoch sa to vráti ako otvorená rana a začne jej to znepríjemňovať život. A možno je najlepším riešením celého problému ho jednoducho konečne ukončiť a uzavrieť. A film to zvláda vynikajúco. Okrem toho je super, že filmu trvá nejaký čas, kým sa dozvieme reálne skutočnosti a aká je celá situácia. Necháva si svoje tajomstvá vyzrieť a nakoľko ho ja rešpektujem, tak ich nebudem prezrádzať. Vďaka tomu je ale záver o to silnejší. Film veľmi dobre využíva flashbacky a postupne nám podáva odpovede na otázky, ktoré budeme mať. A okrem toho tento film má koniec, ktorý si úprimne zaslúžil. Pozrite si to a pochopíte. Možno to niekomu príde gýčovité, no osobne si myslím, že nijako inak by to nepôsobilo tak dobre. Tento film to potreboval. Čeknite si ho a uvidíte sami. Hodnotenie: A (21.10.2020)